Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vystúpiť -i dok.

1. chôdzou, pohybom sa dostať hore, do polohy vyššie, vyjsť, op. zostúpiť, zísť: v. na vrchol Kriváňa, v. po schodíkoch na tribúnu, do lietadla; slnko v-lo nad obzor

2. chôdzou, pohybom sa dostať von: v. z vlaku, v. z radu; potok v-l z koryta vylial sa

3. vzdať sa členstva, účasti, opustiť niečo: v. z cirkvi, z vlády, zo školy

4. dosiahnuť istú výšku, hodnotu, op. klesnúť: horúčka v-la na maximum

5. vyjsť na povrch, stať sa viditeľným, zrejmým: pot mu v-l na čelo, na krku mu v-li žily;

pren. chyby zreteľne v-li

6. zapojiť sa do (umel.) účinkovania, programu ap.; začať činnosť: v. v televízii, SĽUK v-l v Paríži, pohostinské v-enie divadla; v. s prvou skladbou

7. zasiahnuť do priebehu rokovania ap.: v. na schôdzke (s novým návrhom), v. pred súdom

8. bojovne ap. sa postaviť, slovami, činom zasiahnuť: smelo v. proti odporcom, proti násiliu; v. v prospech utláčaných, za ľudské práva;

nedok. vystupovať

1. k 1 – 8

2. správať sa (význ. 1), konať: v. ako diktátor, korektné, sebavedomé v-nie

3. vyčnievať, prečnievať: výklenok v-úci do priestoru

// vystúpiť sa ustúpiť z cesty, vyhnúť sa, odstúpiť sa: v. sa z cesty;

nedok. vystupovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vystúpiť ‑i ‑ia dok.; vystúpiť sa

vystúpiť -pi -pia vystúp! -pil -piac -penie dok.


vystúpiť sa -pi sa -pia sa vystúp sa! -pil sa -piac sa -penie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

uhnúť 1. odídením nabok al. pohybom tela uvoľniť cestu a tak zabrániť priamemu stretnutiu • uhnúť sa vyhnúť (sa): uhol (sa) mu, vyhol sa mu, aby s nákladom mohol prejsť; uhnúť sa lopte, úderuustúpiť (urobiť krok obyč. dozadu) • odstúpiť (nabok al. dozadu): Ustúpte, odstúpte z cesty!zastaráv.: vystúpiť sa odstúpiť sa: Odstúpte sa, nezavadzajte!odkročiť (krokom sa uhnúť) • odskočiť (skokom sa uhnúť): rýchlo odkročil, odskočil, aby mohli prejsť s kočíkomcúvnuť ucúvnuť (dozadu): nechcel autom (u)cúvnuť ani kúsok

2. pohybom zmeniť polohu časti tela: uhne očami, aby nevidela výčitkymyknúť trhnúť šklbnúť (prudko): mykne, trhne, šklbne plecom, akoby nič


ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiťzastaráv. odstúpiť sa odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročilacúvnuť ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlozaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverámuhnúť (sa) vyhnúť (sa) vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravduupustiť odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviekodskočiť uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočilapopustiť povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolilpodvoliť sa poddať sa kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddaťcúvnuť ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťamizrieknuť sa zriecť sa vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstvazastar. odstať: odstať od predsavzatiaexpr.: stiahnuť chvost rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpilastratiť sa pominúť sa zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizlapovoliť poľaviť popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustilazoslabnúť utíchnuť stíchnuť utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšilzmierniť sa ustať: dážď sa zmiernil, ustal


vyhnúť (sa) 1. odídením, odkročením uvoľniť niekomu cestu • ustúpiť/ísť z cesty vystúpiť (sa) odstúpiť sa uhnúť (sa): sused sa mi už zďaleka vyhol, vystúpil; prosím, ustúpte, uhnite, choďte z cesty, veziem náklad; chlapec stojí uprostred chodníka, nechce sa odstúpiťobísť (zabrániť stretnutiu): obísť mláku, vyhnúť sa mláke

2. zámerne sa vzdialiť z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyvarovať sa: vyhnúť (sa) zbytočným nedorozumeniam, omylom, vyvarovať sa omylovuhnúť (sa): uhol sa pred úderomuniknúť ujsť: uniknúť, ujsť nebezpečenstvu, smrti; unikla, ušla pred zvedavými pohľadmizachrániť sa: zachránili sa pred bankrotomodtiahnuť sa: odtiahnuť sa od povinnosti, od záväzkov

3. iba vyhnúť p. ohnúť


vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domuvybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzkuexpr.: vybehnúť vyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnostivypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavoutrocha pejor.: vytrepať sa vytrieskať sa vycabrať sa vytárať sa vyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izbyexpr.: vykradnúť sa vytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domuvykĺznuť (sa)expr.: vyšmyknúť sa vyšuchnúť sa vyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sályexpr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníciexpr.: vypáliť vytrieliť vyraziť vyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíchovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do bojaexpr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihriskozried. vyrušaťzastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunelavyklusať vycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť sa vyterigať sa vyredikať sa vydrgáňať sa vyrepetiť sa vyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomieexpr.: vyplantať sa vymotať sa vychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovyexpr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať sa vyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú vonexpr.: vyknísať sa vytackať sa vypotácať sa vykývať sa vykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackať vyhopkať vykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkať vycupkať vyťapkať vybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenkaexpr., obyč. pejor.: vyšuchtať sa vyšmochtať sa vyšmotkať sa vyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzať povychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu

2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na lícadostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrchvyškrabať sa vyškriabať sa vyšplhať sa vyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na stromvyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali horevysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch

3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sa zjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnkoukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiacavysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnkohovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdyexpr.: preblesknúť preblesnúť preblysknúť preblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)

4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa


vynoriť sa 1. náhle, nečakane vyjsť, náhle sa stať viditeľným • zjaviť sa objaviť sa: spoza rohu sa vynorí, objaví postavavystúpiť: z húštiny vystúpi srnecexpr.: vyhupnúť (sa) vykuknúť: spod mraku vyhupol, vykukol mesiac

2. kniž. náhle prísť, náhle sa stať aktuálnym • zjaviť sa objaviť sa ukázať sa: vynorili sa, zjavili sa problémy; vynorili sa, ukázali sa mu obrazy z detstvanájsť sa vyskytnúť sa: naraz sa našli, vyskytli sporné prípadykniž. vyvstať: vyvstali nové možnosti


vystúpiť (sa) p. vyhnúť (sa) 1


vystúpiť 1. chôdzou sa dostať hore (op. zostúpiť, zísť) • vyjsť: vystúpiť, vyjsť na kopecvyliezť zliezť (lezením sa dostať hore): vyliezť na končiar, zliezť končiar

porov. aj vyjsť

2. vstúpiť do dopravného prostriedku • vysadnúť nasadnúť nastúpiť: vystúpili, vysadli na vlak aj s batožinou; nasadnúť, nastúpiť do autahovor. expr. nalodiť sa: nalodili sa do električky aj s kočíkom

3. pohybom sa dostať von • vyliať sa: rieka vystúpila, vyliala sa z brehovvyvaliť sa vyhrnúť sa (valiac sa vystúpiť): dym sa vyvalil z komína; krv sa mu vyhrnula do tváre

4. vzdať sa, zriecť sa členstva, účasti na niečom • opustiť: vystúpiť zo spolku, zo školy, opustiť spolok, školu

5. vyjsť na povrch, stať sa viditeľným, nápadným • vystať vysadnúť: schudnutím mu celkom vystúpili, vysadli kosti; vystúpili, vystali mu žily na nohách; od námahy jej vystúpil, vysadol pot na čelovyskočiť naskočiť (náhle vystúpiť): na líca jej vyskočili, naskočili červené škvrnyvynoriť sa (vystúpiť nad hladinu): čln sa znova vynorilvyčnieť (vystúpiť nad niečo): nad obzorom vyčneli vrchy; na doske vyčneli klince


zdvihnúť sa 1. dostať sa do vyššej polohy, do výšky (op. klesnúť) • zodvihnúť sa dvihnúť sa: hmla sa (z)dvihla, zodvihla až napoludniestúpnuť vystúpiť vzduť sa: hladina vody do rána stúpla, vystúpilavstať vztýčiť sa (zdvihnúť sa z ležiacej al. sediacej polohy): vstať z postelevyvýšiť sa: ruky sa vyvýšilihovor. expr. zrepetiť sa (s námahou, ťažko): zrepetil sa zo zemepodvihnúť sa (trocha sa zdvihnúť)

2. zväčšiť sa čo do množstva, intenzity, úrovne a pod. (op. klesnúť) • zodvihnúť sa dvihnúť sa zvýšiť sa: ceny paliva sa (z)dvihli, zvýšili; od zlosti sa mu zodvihol tlakvzrásť narásť: sebavedomie deťom vzrástlo, narástlopovzniesť sa zlepšiť sa pozdvihnúť sazried. podvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): úroveň vyučovania sa povzniesla, zlepšila, pozdvihla

3. p. vzniknúť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vystúpiť, -i, -ia dok.

1. (na čo, kam) chôdzou sa niekam dostať, obyč. na vyššie položené miesto: v. na vrch, na kopec; Na kameň na vysokej hore nikto dosiaľ nevystúpil. (Jil.) Podarilo sa nám vystúpiť na hrebeň Magury. (Pláv.); pren. Slnce vystúpilo vyššie. (Ondr.)

2. (na čo) vystúpiť, nasadnúť, nastúpiť (do nejakého dopravného prostriedku): Vystúpili na loď. (Janč.) Vystúpili rezko na vozík. (Tim.)

3. zdvihnúť sa nad okolitý terén, nad okolie, vyčnieť: Brehy vystúpili z vody. (Kuk.) Vo vystúpených žilách behajú mu belasté pramienky. (Gráf) Nos sa mu zaostril a vystúpil z tváre ako nôž. (Urb.)

4. (z čoho, odkiaľ) opustiť nejaké miesto, vyjsť odniekiaľ: v. z vlaku, z autobusu, z lietadla, z auta, z električky; Keď vystúpiš z kúpeľa, nájdeš všade nápisy, kade a kde sa ide. (Kuk.) Spomedzi stromov vystúpil ktosi. (Podj.) Akýsi chlap vystúpil z radu. (Urb.); pren. Keď počal byť v dome nepokoj, vystúpila z úzadia matka. (Taj.) zasiahla.

5. dosiahnuť istú výšku, hodnotu, úroveň: hladina vody vystúpila až k brehu; teplota vystúpila nad 30°C; horúčka vystúpila; pren. Zábava vystúpila na najvyšší stupeň (Kal.) vyvrcholila.

6. (z čoho) nadobudnutím väčších rozmerov opustiť určené hranice; vytiecť, vypariť sa: Váh vystúpi z brehov. (Min.) Para vystúpila z hrnca. (Ráz.)

7. z vnútra niečoho vyjsť na povrch: Na čelo mu vystúpil od strachu pot. (Jégé) Slzy jej vystúpili do očí. (Kal.) Rumenec jej vystúpil na líčka. (Vaj.) Drobné oči vystúpia mu na povrch. (Ráz.)

8. (z čoho) vzdať sa členstva, účasti v niečom, opustiť niečo: v. z cirkvi, zo strany, z vlády, z družstva; Vystúpi zo služby. (Kuk.) Prečo si vystúpil z kláštora? (Stod.)

9. bojovne sa postaviť za niečo, niekoho al. proti niečomu, niekomu; slovami al. činom zasiahnuť do istého konania: Vystúpil proti neporiadkom na stavbách. (Bedn.) Kossuth vystúpil proti Štúrovi s filipikou plnou advokátskych bombastov. (Vaj.) Odvážil sa vystúpiť v prospech obžalovaného. (Vans.) Nebáli sa neohrozene vystúpiť. (Zúb.) Vystúpil s pozitívnym návrhom. (Vaj.)

10. začať činnosť, pôsobenie, debutovať: Roku 1844 vystúpil so zbierkou básní. (Piš.)

11. (o činnosti, stave, jave) stať sa zjavným, jasne sa prejaviť: Ferkova žiarlivosť vystúpila ešte väčšmi. (Letz) Naše nedostatky vystúpia odrazu celkom vypuklo. (Pláv.)

12. predviesť istý, obyč. umelecký výkon: SĽUK vstúpil v Paríži;

nedok. vystupovať, -uje, -ujú

vystúpiť dk
1. na čo chôdzou sa dostať hore, do vyššej polohy, vyjsť: wystúpjm na strom pálmowy a natrhám owoca geho (KB 1757); kdybys ku hwezdam wistupil, newidel bis zeme (GŠ 1758); connituntur ut se se erigant: usylugú sa wystúpiti hore (KS 1763); (René) pre obklíčeňí mora ze všech strán ňikam ňemohél vistúpiť (BR 1785)
2. z čoho opustiť nej. miesto, odísť odniekiaľ: w czasu moroweho nakazeny wen z mesta wistupity musily (ŽILINA 1694); panj groffka prosyla, aby walasy wistupily z geg hory (PRIEKOPA 1780); z jedního loďe kúta pár liduv vistúpilo (BR 1785); sswager prinucen gest z mlina wen wysupiti (PUKANEC 18. st); wistupil Lot z mesta Segor a zustal na hore (MK 18. st);
x. pren dobre činicým milost dáwá (Boh), aby z hrjchu wystupili, dobre žili (WP 1768) aby nehrešili; o, cžloweče, ty plačess nad telem, z ktereho dusse wistupila (Le 1730) ktorý zomrel
F. v. z rozumu zblázniť sa: prestrassena na to ukazani a wideni ta matrona skoro že z rozumu newistupila (MK 18. st); v. z tohto života zomrieť: pobožne wystupil z tohoto žiwota (WP 1768)
3. dosiahnuť istú výšku, hodnotu, úroveň: wezmy 2 funthy dobreho dreweneho olege, war spolu, pokudž wino a wlchkost newywru a wsselika syla ze zelin a ginych wecy newystupila, potom preced prez ssatu (RT 17. st)
4. z vnútra niečoho vyjsť na povrch: nebude-ly se dálég množit malomocenstwi y newystúpi-ly na koži dálég než prwég, znowu ho (postihnutého) zawre (knaz) (KB 1757)
5. z čoho vzdať sa účasti v niečom, opustiť niečo: slúžebnik ze služby wistupuge (IA 1708); filius a paternis moribus degeneravit: syn z rodu wystupil (WU 1750); (statočný zeman) z lutheránského náboženstwj wystupil (PE 1764); Antonius z radu swateho Augustina wistupil (Káz 18. st)
6. bojovne sa postaviť proti niekomu, niečomu, slovami, činom zasiahnuť: ony swug slyb zmenyly, ba nekdy y proty prykazany božimu wystupyly (TURANY 1667); swaty Steffan sam geden gedinky protiw mnohim Goliatom wistupil (MS 1758)
7. komu, čomu vyhnúť, uhnúť, uvoľniť cestu, miesto niekomu, niečomu: decedo: někomu z cesty wystupiti, wyhnuti (WU 1750); secedere de via: wystupiti na stranu s cesti (KS 1763); pro cesty obecné dosti bude ssyrokost na čtyry syhy, aby postretli woz wozu wystupiti mohel (PH 1769)
F. v. z cesty prestať žiť podľa božích prikázaní: skoró wystúpili (ľudia) s césti, kterú sy gym ukázal (KB 1757); vystupovať ndk k 1: w zawrati lide nemagy na wysoke staweny y hory wystupowati (RTA 17. st); scando: hore wistupugem (AS 1728); k 2: sedem wolúw s potoka wystupowalo (KB 1757); k 5: degenero: z rodu wystupugem (KS 1763); k 6: na dietky geho att by newystupowal (SLIAČE 1597); k 7: exorbito: s cesti wisupugem (KS 1763); s chodňika pre twe smeťi wistupowat musy (GV 1755); vystupúvať frekv k 1: excedere, egredi: wystupuwati (PD 18. st); vystúpiť sa dk vyhnúť sa, uhnúť, uvoľniť cestu, miesto: na ostatne Fassangi tak weliky snech napadol, že se geden člowek druhemu sotwa z cesty wistupiti mohl (PONIKY 1792)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vystúpiť: →speex →vorbis
a jeho sluha vystúpili et son domestique descendirent
a vystúpil na palubu et monta à bord
chlapi vystúpili na palubu hommes montèrent à bord
ihneď vystúpil z vozňa descendit aussitôt de wagon
musel vystúpiť na vrchol dut monter sur le sommet
my pred ním vystúpime nous travaillerons devant lui
vystúpil na zadnú nástavbu remonta sur la dunette
znovu vystúpili na palubu remontèrent sur le pont
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu