Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

uvoľniť dok.

1. zbaviť obmedzenia (v pohybe ap.), vyslobodiť: u. si prsty zo zovretia; u. cesty (od snehu)

2. povoliť niečo obopínajúce ap.: u. si golier; u. koňom uzdu popustiť

3. zbaviť súdržnosti (niečo pevne spojené): u. skrutku, dosku v ohrade, u. zeminu odstrelom

4. uprázdniť niečo obsadené, zaujaté: u. miesto starším, u. priechod, u. byt

5. zbaviť (prac.) povinností: u. pracovníka (pre vyšší orgán), u. žiaka z vyučovania, u. nominovaného hráča

6. poskytnúť (niečo viazané): u. prostriedky na výstavbu

7. zbaviť napätosti, povoliť: u. svaly, u. struny

8. zmierniť intenzitu niečoho, povoliť: u. tlak, zovretie

9. urobiť menej záväzným, prísnym: u. disciplínu, manželské vzťahy;

nedok. uvoľňovať

// uvoľniť sa

1. zbaviť sa obmedzenia (v pohybe), vyslobodiť sa: u. sa z pút, pes sa u-l z reťaze

2. stať sa menej tesným, povoliť: slučka sa u-la

3. stratiť súdržnosť: skrutka, skala, lavína sa u-la

4. stať sa voľným (význ. 3), uprázdniť sa: v dome sa u-l byt

5. zbaviť sa (prac.) povinností: nemôže sa u. z práce

6. zbaviť sa napätosti: svalstvo sa u-lo

7. zmierniť sa: medzinárodné napätie sa u-lo

8. stať sa menej záväzným, prísnym: morálka sa u-la;

nedok. uvoľňovať sa

uvoľniť -ní -nia -ni! -nil -niac -nený -nenie dok.

uvoľniť sa -ní sa -nia sa -ni sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl) • odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinul • zrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova) • relaxovať sa (telesne al. duševne sa uvoľniť) • pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri knihe • expr.: povoliť si • povoľkať si • polebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkali • vydýchnuť si • hovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalej • pospať si (oddýchnuť si spánkom) • fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle) • urobiť si pohodlie

2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia • vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdal • uvoľniť sa (zbaviť sa napätia)

odpútať sa prerušiť spojenie (fyzické, psychické, názorové a pod.) s niekým, niečím • odputnať sa: pes sa odpútal, odputnal z reťaze; odpútať sa od povinností, myšlienok • odviazať sa (zbaviť sa fyzických pút): kone sa odviazali, odputnali • uvoľniť sa: nechcel sa uvoľniť od rodiny • oslobodiť sa • kniž. oprostiť sa: vedieť sa oslobodiť od všetkých starostí • vzdialiť sa: lietadlo sa vzdialilo, odpútalo od zeme; vzdialiť sa od viery

odviazať urobiť voľným, čo je zaviazané • uvoľniť: odviazať, uvoľniť šnúrku, čln • odpútať • odputnať (čo je pripútané): chlapci odpútali koňa • poodväzovať • pouvoľňovať (postupne, viac vecí, zvierat, osôb)

popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliť • uvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu

2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúť • prasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, praskla • povoliť • roztrhnúť sa • rozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla

3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviť • povoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolili • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • stlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmil • ustúpiť • ustať • utíchnuť • utíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila sa • prestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustala • poddať sa: choroba sa časom poddá • ochabnúť: víchor naraz ochabol

4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať

prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustia • uvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviska • expr.: vyhodiť • vyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z roboty • demobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťať • expr. povyhadzovať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechať • nechať • ponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencom • odstúpiť • postúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovi • pustiť: funkciu pustil až po piatich rokoch • zriecť sa • zrieknuť sa • vzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetku • dať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inému • požičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku

rozlepiť sa rozdeliť sa na zlepenom mieste • odlepiť sa: polepené strany sa rozlepili, odlepili • uvoľniť sa • povoliť: na zlepených miestach sa hračka uvoľnila; obálka knihy povolila • rozglejiť sa (na zglejenom mieste): nábytok sa postupne rozglejil • porozlepovať sa • poodlepovať sa (postupne)

uľaviť sa neos. zbaviť sa nepríjemných, ťaživých fyzických al. psychických pocitov; stať sa prijateľným (o fyzických al. psychických pocitoch) • neos.: uľahčiť sa • poľahčiť sa: po požití lieku sa ti uľaví, uľahčí, poľahčí • neos.: obľahčiť sa • odľahčiť sa: keď sa nám zdôveril, naraz sa mu obľahčilo, odľahčilo • odľahnúť • zried. odľahčieť: po skúške mi odľahne, odľahčie • uvoľniť sa: po plači sa jej uvoľnilo

uvoľniť 1. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť zovretia: uvoľniť si privretú nohu, uvoľniť päsť • vyslobodiť • oslobodiť: vyslobodiť auto zo záveja; oslobodiť si ruky • vymaniť • vymôcť: vymaniť, vymôcť telo spod závalu • subšt. vyprostiť

p. aj prepustiť

2. urobiť voľnejším, menej tesným, napätým • povoliť: uvoľniť, povoliť si kravatu, opasok • popustiť: popustiť psovi obojok, koňovi uzdu

p. aj odviazať

3. urobiť voľným, prázdnym • uprázdniť • vyprázdniť: uvoľniť cestu, výhľad; uvoľni, vyprázdni mi pohár; uprázdniť, vyprázdniť byt, miestnosť • odblokovať • tech. deblokovať (zbaviť prekážky): odblokovať, uvoľniť zatarasený priechod • prekliesniť (kliesnením uvoľniť): prekliesniť si cestu

4. ubrať z intenzity • zmenšiť • zmierniť: uvoľniť, zmenšiť napätie; zmierniť tlak • povoliť: povolil zovretie dlaní • expr. vybiť (dať voľný priebeh): uvoľniť, vybiť si zlosť, energiu

uvoľniť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) zbaviť niečoho obmedzujúceho; vymaniť z niečoho, vyslobodiť; vyprostiť: u. si (prištipnuté) prsty; u. si ruky, pren. získať možnosť voľne konať: Sotva chcel uvoľniť svoju ruku z jeho prštekov, Feďko zo spánku zakvílil. (Zát.) Musia poodhadzovať sneh, uvoľniť chodník. (Laz.) Vedel, že iba vidiek môže uvoľniť obsadené mesto. (Urb.) [Manžel] vás uvoľnil bez vášho pričinenia. (Vaj.); u. niekoho zo zamestnania, z funkcie zbaviť ho pracovných povinností, funkcie; ekon. u. tovar dať do (voľného) predaja; u. sumu, prostriedky na niečo poskytnúť; investovať niekam; šport. u. hráča, pretekára dať súhlas k prestupu do iného klubu; u. spoluhráča (napr. pri futbale, pri hokeji ap.) dať mu možnosť voľne útočiť;

2. (čo) urobiť voľnejším niečo tesne priliehajúce, urobíš menej tesným, povoliť: u. si opasok; u. si tesný odev; u. si kravatu (Tal.); u. si vestu (Vaj.); u. koňom uzdu; u. obruč (Hviezd.);

3. (čo) spôsobiť, že niečo prestane pevne spolu držať, pevne tkvieť v niečom: u. skrutku, u. klinec, u. latu v plote; u. skalu, zeminu (napr. odstrelom); u. náveje na cestách (Bedn.); fyz. u. (atómovú) energiu; chem. u. prvok zbaviť ho chemickej väzby;

4. (čo; čo komu, pren. i čomu) urobiť voľným, uprázdniť: u. priechod; u. niekomu cestu, miesto; Ak nemá kde bývať, uvoľní mu jednu izbu. (Tat.); pren. u. miesto, cestu novým myšlienkam umožniť ich prenikanie niekam;

5. (čo) urobiť menej napätým, strnulým; zbaviť napätia, strnulosti: u. svaly, svalstvo; u. struny na husliach (Bodic.); Vojak uvoľnil svoj postoj. (Letz)

6. (čo) urobiť miernejším, zmierniť, zmenšiť: u. tlak, napätie; Uvedomil si, že by ťažko uvoľnil vypätie síl. (Švant.); u. medzinárodné napätie;

7. (čo) urobiť menej záväzným, menej prísnym: u. normu, pravidlá niečoho; u. disciplínu; u. prísny režim (A. Mat.); u. svoje správanie začať sa správať nenútenejšie;

nedok. uvoľňovať, -uje, -ujú

|| uvoľniť sa

1. (z čoho i bezpredm.) zbaviť sa niečoho obmedzujúceho; vymaniť sa, vyslobodiť sa; vyprostiť sa: u. sa z objatia, zo zovretia; u. sa zo zamestnania zbaviť sa pracovných povinností; Sadol si a čakal, kým sa Golian uvoľní. (Hor.); pren. Tomášove myšlienky sa uvoľnili a zaleteli domov. (Zúb.)

2. (o niečom tesne priliehajúcom) stať sa voľnejším, menej tesným, povoliť sa: opasok sa uvoľnil; Páska, ktorá sa schystala uvoľniť, pritiahla sa tuhšie, tesnejšie. (Kuk.) Uvoľnila sa mu šnúrka na topánke (Urb.) rozviazala sa; šport. hráč sa uvoľnil zbavil sa súpera;

3. prestať pevne spolu držať, prestať pevne tkvieť v niečom: skrutka sa uvoľnila, klinec sa uvoľnil; Na prostriedku izby sa uvoľnili dve dosky. (Vans.) Podkovičky a klince na bagančiach kresali do skál. Niekedy sa skala aj uvoľnila. (Švant.); lavína sa uvoľnila, hate sa uvoľnili, pren. niečo dostalo voľný priebeh; fyz. (atómová) energia sa uvoľnila; chem. prvok sa uvoľnil, plyny sa uvoľnili;

4. stať sa voľným, uprázdniť sa: miesto sa uvoľnilo, byt sa uvoľnil; Musím počkať, kým sa nejaký stôl uvoľní. (Tomašč.)

5. stať sa menej napätým, strnulým, zbaviť sa napätia, strnulosti: struny sa uvoľnili; stisnuté pery sa uvoľnili (Jégé); Črty v tvári sa neuvoľnia. (Tat.)

6. stať sa miernejším, zmierniť sa, zmenšiť sa: tlak sa uvoľnil, napätie sa uvoľnilo; medzinárodné napätie sa uvoľnilo;

7. stať sa menej záväzným, menej prísnym: norma sa uvoľnila; ich správanie sa uvoľnilo začali sa správať nenútenejšie;

8. neos. (komu) uvoľní sa mu (jej), uvoľnilo sa mu (jej) uľaví, uľavilo sa mu (jej), uľahčí, uľahčilo sa mu (jej): uvoľni sa vám na duši (Tat.); Ako čo by jej bola spadla ťarcha zo srdca, tak sa jej uvoľnilo. (Čaj.) Keby ste si zaspievali, uvoľnilo by sa vám. (Rys.);

nedok. uvoľňovať sa

|| uvoľniť si expr. zried. uľahčiť si, uľaviť si: „Nič po nič ujde, a to už po tretí raz,“ uvoľnil si Ondro. (Tim.);

nedok. uvoľňovať si

uvoľniť sa dk zbaviť sa niečoho obmedzujúceho, vyslobodiť sa: rozwazuguce moge zle skutky sam u sobe, zaluguc a oplakuguc, zebich gse mohol uwolnit a oslobodit, nynegssy revers dal gsem (BARDEJOV 1694); ocsarowany neh ay sebe wsetko tjelo pomasze a bude uvolneny od czarov (RO 18. st)