Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

urovnať dok.

1. urobiť rovným povrch niečoho, vyrovnať (niečo hrboľaté, pokrčené ap.), zarovnať: u. si záhyby šiat, u. pokrčený list papiera

2. usporiadať (význ. 1), poukladať: u. uložené knihy;

pren. u. si myšlienky (v hlave)

3. zmierlivo, priaznivo vybaviť, vyriešiť: u. spor, u. si svoje veci;

nedok. urovnávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
urovnať ‑á ‑ajú dok.

urovnať -ná -najú -naj! -nal -najúc -naný -nanie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

narovnať 1. urobiť rovným • vyrovnať vystrieť napriamiť: narovnal, vyrovnal drôty, vystrel pokrčený papier, napriamil rukuvzpriamiť (smerom nahor): vzpriamil chrbátzarovnať (narovnať povrch): zarovnali jamyponarovnávať povyrovnávať povystierať (postupne narovnať): ponarovnávali plech, povystierali plátnonár. naprostiť

2. odstrániť nepravidelnosti povrchu • urovnať vyrovnať: narovnala, urovnala si záhyby na sukniupraviť (narovnať a upratať): upravili terén


uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnicepoložiť (na krátky čas): vrece položili na zemodložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto!schovať uschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezoreupratať odpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?

2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohuusporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stoleurovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrinipoukladať poklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny

3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižkuschovať uschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľnideponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke

4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výletpoveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohounaložiť prikázať nariadiť naručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosťprideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcuexpr. naklásťhovor. expr.: navaliť naváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniťodb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady

5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trestadmin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemkuhovor. expr.: napariť nasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupokpoložiť: položiť si podmienku platiť vopred


urovnať 1. urobiť rovným hrboľatý, pokrčený, nerovný povrch niečoho: urovnať si sukňu, urovnať chodníkvyrovnať zarovnať: jamu vyrovná zeminou; terén zarovná, aby sa mohli použiť strojeuhladiť zahladiť (urobiť povrch hladkým): uhladiť, zahladiť si vlasy, fúzy; uhladiť lopatou zempourovnávať povyrovnávať (postupne, na viacerých miestach): pourovnáva si šaty, povyrovnáva skrkvaný listzrovnaťhovor. splanírovať (upraviť terén dorovna): splanírovať, zrovnať cestu buldozéromupraviť (dorovna): upraviť svah

2. uviesť do poriadku, aby niečo nezavadzalo, nevyčnievalo • usporiadať dať do poriadku: urovnať, usporiadať, dať do poriadku fľaše so zaváraninouvyrovnať zarovnať: knižky na polici vyrovná, zarovná podľa veľkostizrovnať: v mysli si najskôr všetko urovná, zrovná a až potom sa rozhodnepoukladať pourovnávať (postupne, viacero vecí): poukladá, pourovnáva si veci na stole, náradie v šope

3. zmierlivo vyriešiť • uhladiť zahladiť: urovnať spor, hádky; uhladiť, zahladiť zlý dojempourovnávať pouhládzať pozahládzať (postupne, viacero vecí): pourovnával nezhody s rodičminapraviť (odstrániť niečo rušivé, nežiaduce, obyč. vo vzťahoch): napraví všetky nedorozumeniahovor. vyžehliť


usporiadať 1. uviesť do poriadku, do súladu • priniesť doniesť dať do poriadku: začne pracovať až vtedy, keď okolo seba všetko usporiada, keď všetko prinesie, dá do poriadkuurovnať zrovnať: najprv urovná všetky svoje záležitosti, potom odcestuje; v mysli si všetko zrovnalvyrovnať zarovnať (do radu): rad detí vyrovná, zarovná podľa ich veľkostipousporadovať pousporadúvať poukladať pourovnávať (postupne, viacero vecí): pousporadovať poháre vo vitríne; poukladať, pourovnávať si veci na stole

2. triedením zaradiť na náležité miesto • utriediť: fakty usporiadať, utriediť chronologicky; spisy usporiadať systematickyučleniť: zložitú látku treba najskôr učleniťzoradiť (dať do istého poradia): materiál zoradil podľa dôležitostisystematizovať systemizovať (usporiadať do systému): výsledky postupne systematizuje, systemizuje

3. cieľavedome, premyslene pripraviť nejaké podujatie obyč. širšieho spoločenského významu • zorganizovať: usporiadať, zorganizovať športové preteky, medzinárodný festivaluskutočniť zrealizovať (spoločenské a pod. podujatie): posedenie uskutočníme, zrealizujeme v dome kultúryvystrojiť vychystať: vystrojiť hodyhovor.: zaranžovať zrežírovať: bol to dobre zaranžovaný večierok; Kto zrežíruje program konferencie?zastar.: vydržiavať vydržovať (nedok.): každoročne vydržiavali rodinnú slávnosť


vyrovnať sa 1. dať sa do radu, do rovnej polohy • zarovnať sa urovnať sa: rady vojakov sa vyrovnali, zarovnali, urovnalinarovnať sa vystrieť sa (o tele): chrbát sa mu cvičením narovnal; hrdo sa vystrelpovyrovnávať sa pozarovnávať sa pourovnávať sa ponarovnávať sa povystierať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch al. veciach)

2. stať sa niekomu rovným, dosiahnuť rovnakú úroveň • byť roveň: nik sa mu nevyrovná, nik mu nie je roveňdostihnúť dohoniť dobehnúť dohnať: v športových výkonoch ľahko dostihne, dobehne, doženie aj najlepších

3. zaujať správny, racionálny, rozhodný a pod. postoj k sporným, nejasným veciam • zúčtovaťhovor.: vyúčtovať porátať sa: vyrovnať sa, zúčtovať s minulosťou, so zradou; vyúčtujeme, porátame sa aj s ostatnýmifraz. vyrovnať si/vybaviť si účty: počkajte, ešte sme si nevyrovnali účtyfraz. expr. rozdať si to s niekým (vyrovnať sa s niekým obyč. bitkou, hádkou) • pokonať sa zmieriť sa (zmierlivo sa vyrovnať): už sa so susedmi pokonali, zmieriliskoncovať (vyrovnať sa s niečím nepríjemným): s obavami som už skoncovalnespis.: vyporiadať sa • vysporiadať sa


vyrovnať 1. dať do radu al. do jednej roviny • zarovnať urovnať (urobiť rovným, hladkým): zarovnať, urovnať knihy na poličke; zarovná si, urovná si sukňunarovnať (dať do jednej roviny): narovnať ohnutý drôtvystrieť (vyrovnať niečo skrivené, ohnuté): vystrieť chrbát, kolenopovyrovnávať pozarovnávať pourovnávať ponarovnávať pousporadúvať povystierať (postupne, viac vecí) • zrovnaťhovor.: splanírovať vyplanírovať (upraviť terén do rovnej plochy)

2. urobiť rovnakým • znivelizovať nivelizovať (vyrovnať rozdiely na rovnakú, obyč. nižšiu úroveň): vyrovnanie, (z)nivelizovanie miezdtyp. egalizovať (urobiť rovnakým): egalizovať riadkykniž. zotrieť (dať na jednu úroveň): zotrieť rozdielysubšt. glajchšaltovať (vyrovnať podľa predpisu): glajchšaltovanie miezd

3. uviesť do súladu • usporiadať urovnať: podarilo sa mu nepríjemnosť vyrovnať, usporiadať, urovnaťnapraviť uhladiť zahladiť: zlý dojem napravíme; spory treba uhladiť, zahladiťzladiť zharmonizovať: zladiť myšlienky v hlave; zladiť, zharmonizovať krokvyvážiť kompenzovať (vyrovnať náhradou niečoho): svoje nedostatky vyvážil, kompenzoval usilovnosťoupovyrovnávať pourovnávať ponaprávať pouhládzať pozahládzať (postupne, viac vecí)

4. dať (obyč. peniaze) za istú hodnotu (tovar, službu) • zaplatiť uhradiť vyplatiť: vyrovnať, zaplatiť účet v hotovosti; vyrovnať, uhradiť, vyplatiť dlžobuvyrovnať sa (s niekým; vyrovnať hospodárske záležitosti): rád by som sa s bratom vyrovnal, rád by som bratovi dlh vyrovnal

p. aj zaplatiť 1


zahladiť 1. urobiť hladkým (a tým obyč. upraviť) • uhladiť: zahladil si, uhladil si rukou vlasy, šatyzarovnať urovnať upraviť (urobiť rovným): zarovná, urovná vysadené hriadkypričesať prihladiť začesať (zahladiť česaním) • expr. ulízať (nahladko učesať): ulíž si vlasy nabokpozahládzať (postupne)

2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil; zámerne urobiť tajným, nespoznateľným • zakryť zastrieť: zahladiť, zakryť všetky stopy po sebe; zastrieť zlý dojemzamaskovaťhovor. zatušovať: zamaskoval, zatušoval, že v miestnosti vôbec bolkniž. zotrieť (urobiť menej zreteľným): zotrieť spomienkuexpr. zakamuflovať (neumožniť vidieť skutočný stav vecí): neporiadok predo mnou zakamuflovalapren. expr. zažehliť (napraviť zlé vzťahy, nedorozumenie a pod.): všetko rýchlo zažehlilapren. retušovať: retušovať chybyzahovoriť (rečami zahladiť niečo nepríjemné): tému o rozvode zahovorilazavravieť (odviesť pozornosť): chcel vec zavravieťodstrániť zlikvidovať (zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať): odstrániť, zlikvidovať svoje chyby, nedostatkypozahládzať (postupne)


zladiť uviesť do súladu, súhry, harmónie • priviesť/dať do súladu zharmonizovať: treba zladiť, dať do súladu všetky zložky hospodárstva; neboli si schopní život zharmonizovaťkniž. vyladiť: vyladiť časti celkumenej vhodné zosúladiťadmin. slang. zosúhlasiť: zosúhlasenie položiekkoordinovať skoordinovať: projekty neboli dobre (s)koordinovanékniž. al. odb. synchronizovať (uviesť do časového súladu): synchronizácia strojovurovnať zrovnať usporiadať (dať do poriadku): urovnať, zrovnať si myšlienky v hlave; usporiadali si rodinné vzťahy

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rovnať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) hladením, urovnávaním upravovať, robiť rovným, hladkým, urovnávať (obyč. niečo čo má nerovný povrch, čo je hrboľaté, nerovné, pokrkvané, pokrčené, zhúžvané ap.): r. zem, hlinu; r. dvor, cestu; r. šaty, papier; Rovnal, rovnal, až mu zo slaniny motúz na hlavu padol. (žart. úsl.) Rovnala svoju hlávku oboma rukami (Vaj.) upravovala vlasy; pren. (Kométa) metlou žiarnou mietla vo svete, rovnala vrchy s dolinami. (Botto)

kniž. r. niekomu cestu pomáhať odstraňovať prekážky, uľahčovať niekomu život: Ja budem bdieť nad tebou, ja ti budem rovnať cestu, aby ti nebolo ťažko. (Kuk.)

2. (čo) ukladať, klásť, dávať na patričné miesto, usporadovať; zoraďovať: r. jablká do vrstiev; (Ela) prestala bedlivou rukou rovnať poháriky a škatuľky. (Vaj.) Pri jednej stene ženy stlali a rovnali ražnú slamu. (Tat.) Milanec niektoré knihy bral do ruky, dával nazad, rovnal. (Vaj.) Už od niekoľkých rokov zbieram a rovnám látku. (Vlč.); pren. Vypočúva v tichosti a všetky slová Soviarove rovná si tak, aby ich mohol obrátiť v svoj prospech (Jil.) chápe.

3. zried. (čo) zlaďovať, dávať do súladu: Neušiel, pri mne zotrval, rovnajúc krok svoj s mojou vládou. (Žáry);

dok. k 1 vyrovnať, zrovnať, k 1, 2 urovnať

|| rovnať sa

1. zried. stávať sa rovným, priamym, vzpriamovať sa, narovnávať sa: Jeho (Jarošova) postava počala sa nevdojak rovnať. (Vaj.)

2. (komu, komu v čom, čomu) byť taký ako niekto, byť rovný, rovnocenný (niekomu), mať rovnakú hodnotu, cenu ako niekto, ako niečo: (Žoša) chce sa rovnať Betke. (Jégé) Chudák šor Ilija, ani zďaleka sa nemôže rovnať nebohému kapitánovi Lukovi. (Kuk.) Hja, žreci múz! — Kto by tým sa rovnal? (Hviezd.) V práci sa (Pavlínka) rovnala chlapom, ale v láske sklamala. (Tal.)

3. (s kým, s čím, komu) prirovnávať sa k niekomu, k niečomu, pokladať sa za rovného s niekým, s niečím: Hoci sme boli rovesníci, vzrastom som sa nemohol s ním rovnať. (Švant.) Kde sa mne rovnať s Andrejom Lutišičom! (Vaj.) No, už sa ty mne, mati, nerovnaj. (Taj.)

4. (čomu) byť rovnaký, totožný, zhodný s niečím; byť celkom podobný niečomu, celkom sa podobať: Júlia vedela materi skomponovať účes, ktorý ju mladil, rovnal sa antickému. (Vaj.) Prázdnemu sa však rovná klasu (vaša krása). (Smrek) Pohybuje sa s vážnosťou, ktorá sa rovná len hodnosti jeho. (Kuk.) Lúčenie s milými smrti sa rovná. (Urbk.); mat. súčet uhlov v trojuholníku rovná sa dvom pravým uhlom; fyz. napätie sa rovná súčinu prúdu a odporu;

5. trochu zastar. zhodovať sa, byť zajedno: Naše nátury sa nerovnali. (Jégé) Bratia títo vo všetkom pekne sa rovnali a matka by ich nebola dala za šíry svet. (Dobš.);

dok. k 1, 2, 3 vyrovnať sa


urovnať, -á, -ajú dok. (čo)

1. odstrániť nerovnosti z niečoho, upraviť niečo pokrčené, nerovné, hrboľaté ap.: urovnala si záhyby sukne (Zgur.); Vytiahol leták, urovnal ho rukou na sklenej podložke písacieho stola. (Urb.); u. pôdu smykom; Zem v chatrčiach urovnali. (Ondr.) Bolo treba ešte zahádzať starú jamu a urovnať vchod. (Taj.)

2. usporiadať, poukladať (obyč. veci rovnakého tvaru, rovnakých rozmerov): urovnať knihy na polici; u. drevo, polená (siahovicu) do siah; Urovnala písanky a podala mu ich. (Bod.); pren. u. si myšlienky v hlave uvážiť, premyslieť si niečo;

3. zmierlivo vybaviť, vyriešiť: u. spor, hádku; Hľadal som spôsob, ktorým by sa celá vec dala urovnať. (Švant.) Malodušní bojkovia chcú vždy všetko urovnať podobrotky a zmierovať ovcu s vlkom. (Lety);

nedok. urovnávať, -a, -ajú

urovnať dk čo
1. urobiť rovným povrch niečoho, vyrovnať, zarovnať: kdezto zenie mista ne gest z ustawenim, kdyz gi muz vmrze, ssest nedieli ma pawowati a pakli by ona pawowala wedle sedlskey rady, yakz by oni chtieli a pakli by pawowala proti gich wuoli, musy to wykopati a zemu vrownati (ŽK 1473); plane aequare: vrownati (PD 18. st)
2. zmierlivo, priaznivo vybaviť, vyriešiť niečo: wyznawame tymto zapisem wssem y gednemu každemu, yako sme a kterym spusobem dokonali a vrownali, totyžto takto, že Beno toho pol dwora swobodne pussta swym synom (TRNOVEC 1573); czas blysko gest, w kterzem mame wssetky weczj meczi sebu vrownaty (STREČNO 1585 E); pateho dne mage vrownána gest rozepre medzi Yakubom a medzi Yanom Lytwinom (RUŽOMBEROK 1600); tretj (člowek) musy mezy njch prigjt, kterj by zwadu urownal a roztrhol (KoB 1666); -ávať ndk k 1: fistuco: s kyganicú bigem, urownáwám; complano: srownáwám, urownáwám (KS 1763); plane aequare: vrownáwati (PD 18. st); k 2: oppatrny muzy vrownawaly stranu y stranu, takze y pri pokogy wedle vrownany a rosuzeny trwaly az do niektereho czasu (SLIAČE 1589); urovnať sa dk zmierlivo sa dohodnúť; Jakub Surženy z gedney strany a Valent Krčma, geho test, z druhey strany, aby swu pru, kteru od mnoho let mecy sebu mely a prawom vrownaty se nemohly, aby prosequowali (P. ĽUPČA 1592); za rychtarstvj pana Matege Yavornjka urovnali se medzy sebu Michal Faykel a syroty neboheho Yana Krumpholcze (NECPALY 1582 E); aby tito dwa bratja Hunlowja vrownalj se s timito braty trima nebohjeho Petra Baciaka sinmy (SLIAČE 1612)

urownať urownať
urovnať niektoré osobitné problémy régler certains problèmes particuliers
všetko sa nakoniec urovná tout finit par se tasser

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu