siréna -y -rén ž. signalizačný nástroj s prenikavým zvukom: továrenská, lodná s., húkanie s-y
siréna -ny sirén ž.
siréna -y ž. ‹VM›
1. expr. zvodná žena, zvodkyňa (podľa Sirén, antických mytologických víl, ktoré svojím spevom lákali plavcov do záhuby)
2. zool. veľký vodný tropický cicavec radu Sirenia, príbuzný kopytníkom
3. jednoduchý zvukový zdroj, v ktorom vzniká zvuk spravidla prerušovaním vzduchového prúdu rotujúcim dierovaným kotúčom, používaný ako signálne zariadenie
húkačka hovor. zariadenie na vydávanie výstražného signálu zvukom • siréna (signalizačné zariadenie s prenikavým zvukom): lodná siréna • klaksón (na motorových vozidlách): klaksóny áut • zastar. trúba: automobilová trúba
siréna 1. p. húkačka 2. p. zvodkyňa
zvodkyňa žena, ktorá niekoho zvádza al. zviedla (na niečo zlé, nedovolené a pod.): zvodkyňa mladých chlapcov • pokušiteľka • zried. zvodnica (Chrobák) • expr. siréna (Jégé)
Siréna, -y, sirén ž. v gréckej mytológii morská víla lákajúca svojím čarovným spevom plavcov do záhuby;
pren. siréna2, -y, -rén ž. expr. zvodná žena, zvodkyňa: Vpadol si hneď prvej siréne do osídel. (Jégé)
siréna1, -y, -rén ž.
1. druh rotačnej píšťaly, ktorou sa dáva návestie, ohlasuje začiatok a koniec pracovnej smeny al. poplachu, najmä leteckého: továrenská, lodná, parná, poplachová, automobilová s.; Jačali sirény. (Žáry) To sirény práve zarevali na poplach. (Tat.)
2. fyz. prístroj na meranie počtu kmitov jednotlivých tónov: zúbkovaná (Savartova), dierkovaná (Sebeckova) s.;
sirénový príd. zried.: s. zvuk mláťačky znejúci ako siréna
siréna ž morská víla lákajúca svojím čarovným spevom plavcov do záhuby: powidagu mnozi, že sa w mory nachazagu gakesy potwory welmi krasne, polowica gegich panny, polowica riby, ktere se ginac sireny morske naziwagu (MS 1758); mnoho syren sladce spiva, krasu svu ukazuge (KC 1791); -sky príd: neposluchag w temto mori syrenske pesnički; bi ho (Odysea) spewem nezabily sirenske potwory (GŠ 1758)