Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rana -y rán ž.

1. miesto na tele s porušeným tkanivom: hlboká, otvorená r., bodná, strelná, tržná r.; ošetriť r-u

2. pohroma, nešťastie: vojnové r-y; strata matky bola preňho veľká r.

3. hovor. úder, náraz: r. palicou; r. do tváre ho zbavila vedomia

4. hovor. výstrel, strela: r. z dela; dobre mierená r.

● zabiť → jednou r-ou dve muchy;

ranový príd. k 1;

ranka -y -niek ž. zdrob. k 1

rana ‑y rán ž.; ranový; ranka ‑y ‑niek ž.

rana rany rán ž.

---

zarána, pís. i za rána prísl.

---

---

---

katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením • pohroma: živelná katastrofa, pohroma • nešťastie: železničné nešťastie • dráma: prežiť drámu • tragédia: rodinná tragédia • rana • úder: strata matky bola preňho veľká rana • kalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom): snehová kalamita • karambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambol • spúšť: hurikán spôsobil spúšť • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • expr. pliaga • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • kniž. apokalypsa: apokalypsa vojny • kniž. kataklizma

---

náraz prudký dotyk predmetov, z ktorých sa aspoň jeden pohybuje: pocítil som silný náraz • nápor: náraz, nápor vetra • zrážka (prudký náraz pohybujúcich sa telies do seba): zvuk pri zrážke vozňov • karambol (pri biliarde náraz gule na dve ostatné) • úder • hovor. rana: prudký úder, prudká rana do tváre

p. aj úder 1

---

nešťastie 1. príhoda so zlým koncom • úder • rana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úder • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • nehoda • hovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malér • tragédia • katastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédia • pohroma: vojnová pohroma • dráma: prežiť drámu

2. zlé položenie, zlý údel • trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápení • kliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatba • zlé: žena zachráni muža od veľa zlého (Timrava) • neúspech • nezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkol • hovor.: smola • pech: má v živote smolu, pech • expr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagy • hovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka (Rázus)

---

rana 1. miesto na tele s porušeným tkanivom: ošetriť tržnú ranu • poranenie • zranenie (poškodenie živého organizmu mechanickým zásahom): pri páde utrpel poranenie, zranenie • úraz (vážnejšie poranenie organizmu): smrteľný úraz • trauma (telesné al. duševné zranenie)

2. p. katastrofa, tragédia 2 3. p. úder 1, náraz 4. p. strela 2, výstrel

---

strela 1. priebojná súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane a ktorý má zasiahnuť cieľ: strela z pištole • guľka: guľka zasiahla kosť • guľa: delová guľa • projektil (kovová súčiastka náboja): projektil pušky • šrapnel (delová strela, ktorá sa roztrhne pred dopadom): výbuch šrapnela • torpédo (vojenská strela s vlastným pohonom): zasiahnuť loď torpédom • hovor. patrón: slepý patrón • šíp (strela s hrotom vystreľovaná z luku): jedovatý šíp

2. (pri loptových hrách, hokeji) lopta, puk usmernený na bránku kopnutím, hodením, úderom: vyslať tvrdú strelu • hovor. rana: chytiť prudkú ranu • hovor. expr. šupa: to bola šupa

3. p. výstrel

---

tragédia 1. dramatický útvar s nezmieriteľným konfliktom (op. komédia): Shakespearove tragédie, francúzska klasická tragédia • zastar. trúchlohra

2. neočakávaná udalosť so zlým zakončením: rodinná tragédia • katastrofa: živelná katastrofa • nešťastie: letecké nešťastie • dráma: prežiť drámu • pohroma: vojnová pohroma • rana • úder: strata otca bol preňho veľký úder • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • kniž.: apokalypsa • kataklizma

3. p. tragika

---

úder 1. prudké narazenie, udretie niečoho na niečo; takto spôsobený zvuk: údery palicou, pravidelné údery srdca, údery hromu; pocítiť silný úder • náraz: dostať náraz do nohy • zásah: zásah päsťou do tváre • hovor. rana: dostať ranu do hlavy • expr.: buchnát • búchanec • štuchanec (úder päsťou do chrbta): dať niekomu buchnát, štuchanec do rebier • hovor. expr. buchta • det. packa (slabší úder): dať dieťaťu packu na dlaň • expr. štulec (Jégé) • expr. drganec (Gráf) • hovor. expr. šupa

2. p. útok 1 3. p. katastrofa, tragédia 2

---

výstrel vypustenie náboja zo zbrane a zvuk tým spôsobený: výstrel z revolvera; zaznel silný výstrel • strela (vypustený náboj): dobre mierená strela • hovor. rana: rana z dela • hovor. expr. šupa: to bola šupa • subšt. šús: šús z pištole (Stodola)

rana¹, -y, rán ž.

1. porušenie živého organizmu, najmä ľudského tela, spôsobené nejakým vonkajším zásahom, pádom, pichnutím, seknutím, strelením ap.: otvorená, hlboká, ľahká, ťažká r.; strelná, bodná, rezná r., r. sa zbiera, r. celie; hojiť. liečiť, ošetriť r-u; utŕžiť, utrpieť r-u; pren. hospodárske, vojnové r-y škody, straty; vylízať sa z rán a) o psovi, b) pren. dostať sa zo škôd

● hovor. expr. pre Kristove rany a) zvolanie pri nešťastí, b) výraz sprevádzajúci úpenlivú prosbu; sypať niekomu soľ do r-y zvyšovať bolesť;

2. pohroma, nešťastie, zármutok: Dobeš hlboko cítil ranu, ktorou krvácala vtedy Morava. (Kal.) Ani nevieš, môj Mate, aká je to rana, táto naša nevesta hlavná. (Kuk.) Čas vylieči všetky rany (Vaj.) časom sa zmenší al. pominie žiaľ, zármutok; hovor. taká rana! (Taj.) zvolanie pri postihnutí niekoho nešťastím

● dotýkať sa r-y spomínať na vec spôsobujúcu zármutok, bolesť; bibl. Jóbove r-y, egyptské r-y veľká pohroma, nešťastie; morová r. veľké nešťastie;

ranový príd. k 1: r. okraj; lek. r. hormón, r-á tekutina;

ranka, -y, -niek ž. zdrob.;

ranôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.

---

rana², -y, rán ž. úder, náraz, výstrel a zvuk takto spôsobený: tvrdá, smrteľná, dobre mierená r.; vypáliť r-u, delová r.; prísť niekomu pod (na) r-u na dostrel; skoliť (zver) prvou r-ou; voj. jednu r-u — páľ! povel; poľov. dostrelná r. ktorou sa zabíja postrelené zviera; šport. silná, prudká r. silne, prudko kopnutá al. hodená lopta (obyč. na bránu); kryť r-u zneškodňovať, zneškodniť strelu súpera na bránu; pren. zasadiť (nepriateľovi) citeľnú, zdrvujúcu r-u citeľne, veľmi (ho) oslabiť

● r. osudu nešťastie; spamätať sa z rán z nešťastia; hovor. zabiť jednou r-ou dve muchy jedným úkonom urobiť dve veci

rana ž.
1. csl porušenie tkaniva na tele (človeka, zvieraťa) spôsobené nejakým vonkajším zásahom: Chrasti i rani, to sä šetko ľen tak pozasípalo jedľovou črvotočinou (Žaškov DK); Žďi som hipermangám rospusťila do vode a s tej som počopkala po raňe prasaťu (Čelovce MK); Pódajú, že kolociar, to je na rani dobria (Prihradzany REV); Odrapel kuz handri a zavazal si ranu (Zborov n. Bystr. KNM); Rana sa mi ustavičňe pindrí (Bošáca TRČ); On si s ňú rani mazau̯ a jak tú mascú prez ranu pretáheu̯, porá_ca mu zahojila (Záh. Bystrica BRA); Taka rana śe mu otvorila na noźe (Dl. Lúka BAR); Ta tota cetka znaľi, aj co na rani priložic, aj kosci zlamane napravic (Gelnica); A jag me išľi s tej ňemocňici, ta každoho jednoho opatraľi dochtore, že chtori z jaku ranu idze (M. Kazimír TRB)
F. (celá tvár) jenna rana (Lapáš NIT) - veľmi doráňaná; pre Kristove rani! (Bobrovec LM), pre križove rany! (Turzovka ČAD), pre ped rán Kristapána! (Ružindol TRN), pejdz rani Kristovo! (Ostrovany SAB), rani boske! (Ostrovany SAB) - zvolanie pri nešťastí al. citovom rozrušení; bodaj ťa morová rana zožrala! (Podhradie PDZ), bodajže ho zamordovala morova rana (Turzovka ČAD) - nadávka, zahrešenie
2. nešťastie, zármutok: Cestou idúci ho bomba zachitla a rostrhalo ho tam na kúske, ťaško som ja to prežívala, to bola največá rana (Bzenica NB); Taškú ranu naňho Pán Boh doložil (Bošáca TRČ); Jag jej toho chlapca v baňi zabilo, ta to pre ňu taka rana, co śe ňigdaj ňezahoji (Žakarovce GEL)
3. rez na dreve kultúrnych drevín (viniča, ovocných drevín a pod.): Ag do viňiča sa urobí res, no že sa doň zareže, tem ďach tam, to je rana (Sklabiná MK); Nerob velké rezné rani, abi ščepi modz neplakali! (Hor. Orešany TRN); rana (Čachtice NMV, Vajnory BRA)
4. výstrel zo zbrane; jeho zvuk: Najľepša̋ je rana na krk a na komoru (Krivá DK); Ozvala sa taká rana a to vám bolo z dela (Likavka RUŽ); Na jennu ranu zajáca dostal (Trenč. Závada TRČ); To bola rana, až mi v ušáh zaduňalo (Kšinná BÁN); Vistrelev, ale ranu nebolo očut (Trakovice HLO)
L. široká rana (Trakovice HLO) - široký rozptyl zásahov spôsobený nekvalitnou zbraňou al. nábojmi
F. do rani bili mrtvá (Skalica) - hneď, na prvý zásah; prišiél mi prám na ranu (Bošáca TRČ) - vhod; skľeb je na raňe (Mošovce MAR) - blízko, ľahko prístupný
5. prudký náraz, úder: Jednu mu strelíl, to bola rana, porá_ci sedól na zem (Zvončín TRN); Dobrú ranu mu dau̯! (Brodské SKA) ranka ž. zdrob. expr. k 1: Dávali pozor, abi neskočev (kôň) hore, abi sa mu tá ranka nenatrhla (Bučany HLO)

---

ranka p. rana

rana ž
1. poranenie, zranenie: nikto nemuoz ani za smrt, ani za rany, ani za zadnu winu zadneho syrotka bozby vczynity (ŽK 1473); barwjry negwjc pry holenj wlasuw pulugj a okolo brad, hogenj ran a wreduw (KoB 1666); oleum Saturni uzdrawuge wsseligakowe melancholige, stare rany a gjne mnohe neduhy (OCh 17. st); pes wstekly koho by vkusl, stlucyž česnek a na ranu klaď, často obnowuge (HL 17. st); ačkolwek se y zahogi rana, wssak zustane ssrám neb wráž (PP 1734); gisti žebrak gmenem Lazar pri dwerach bohača lihal, wssetek ranamy a wredamy naplneny (MiK 18. st);
x. pren k milowany bližneho was napominam, nebo k uzdraweny ran hrichu nič užitečnegssy bity nepoznawam (MC 18. st) poškvrny
L. morová r.
a. choroba, mor: za času Dawyda né prám za geden den z morowu ranu sedemdesate tisic lidu zahinulo (SK 1697); mesto gest morowu ranu tak nakazeno, že od teg moroweg rany lide gako otrawene muchy na zem padagu (SJ 18. st)
b. veľká pohroma, nešťastie: každemu znamé gest, že pro newyna howadka sypanice gsu neywetssj morowa rana (PONIKY 1792); suchá r. sinka, modrina: sucha ranna biwa uderenjm aneb stlčenjm, ktereg znak sinalost gest (KoB 1666)
F. Sigismundus cysar rekel, že on pochlebnikuw gako rannu morowu nenawidy (MC 18. st) veľmi
2. bolesť, zármutok, nešťastie, muky, utrpenie: kdokoliw w stawe manželskem žadass w lasce žiti, nikdy nechteg podezrelost o sobe činiti, ani o podezrelosti nesud druhu stranu, bis welku manželskeg lásce neučynil ranu (GV 1755); nezwerug srdcj kazdemu, bys sklamany nezustal, a na misto polibenj, ranu v srdcj nedostal (KC 1791)
L. pekelná r. hrozné muky: kdo pridawa neco k slowu boskemu odporneho, prida gemu Buh ran pekelnich (CS 18. st)
3. úder, náraz, výstrel: (v nadpise) o ranach a byti palicemi (ŽK 1473); (v súboji) zwjtezuge, ktery ranu dawa (KoB 1666); plaga: rana, udereni, bitj; plagosus: pobity, plny ran (KS 1763);
x. pren v čas ten, v který slovácká krajina pod Svatoplúkem stracená jest, aj jazik slovácký najhlbšú ranu dostal (BR 1785) veľmi utrpel
L. smrteľná r. smrť: po hlawe (Ďura) nekolikrat (Jano) uderil, asnad y smrtedlnu ranu gemu s tim učinil (M. ČEPČÍN 1734); slepá r. výstrel na prázdno: sub est vulnus intra cutem: slepá rana, kteru žádny strelec newidj (KS 1763)
F. wjcég osožj trestáni u múdreho, nežly sto rán u blázna (KB 1757); -ový príd k 1: sedes vulneris: ranowé mjsto; vulnera mulcere: krotiti ranowú bolest (KS 1763); med swu wlastnu lepkostu ranowe otewreni začpawa (PR 18. st); -ka, -ôčka [-eč-] dem k 1: spraw podle kumsstu flayster, ktery gest osožnj k starym y nowym rankam (RT 17. st); pustedlnyk, kdy chce krew zastawyty, ma na ranku prst wložyty (KLe 1740); vulnusculum: ranečka (KS 1763)

---

ranečka p. rana

---

ranka p. rana

---

ranôčka p. rana

rana
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	rana
G	(bez)	rany
D	(k)	rane
A	(vidím)	ranu
L	(o)	rane
I	(s)	ranou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	rany
G	(bez)	rán
D	(k)	ranám
A	(vidím)	rany
L	(o)	ranách
I	(s)	ranami

---

ráno
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	ráno
G	(bez)	rána
D	(k)	ránu
A	(vidím)	ráno
L	(o)	ráne
I	(s)	ránom

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	rána
G	(bez)	rán
D	(k)	ránam
A	(vidím)	rána
L	(o)	ránach
I	(s)	ránami

Priezvisko RANA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 16×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 5×;
ĽUBÁ, okr. NOVÉ ZÁMKY – 4×;
ZLATOVCE (obec TRENČÍN), okr. TRENČÍN – 2×;
DEVÍNSKA NOVÁ VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ŠAĽA, okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 1×;
ŠARKAN, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 1×;

rana: ^{→speex →vorbis}

pokojne až do rána ≈ tranquillement jusqu'au jour
pracovať až do rána ≈ travailler jusqu'au matin
rána, ktorý sa mu obrátil ≈ matin, qui lui tourna
rána, poludnia a večera ≈ matin, de midi et du soir
tá rana je tu ≈ la blessure est là
tejto vždy otvorenej rany ≈ cette plaie toujours ouverte
z nového rána, ktorý ≈ du nouveau matin, qui
zo tri - štyri rany ≈ trois ou quatre blessures
...

a čardáš do rána ≈ a čardáš do rána
a do rána som ≈ a do rána jsem
a obväzovali mu rany ≈ mu a obvazovali rány
čert do rána nepozošíva ≈ čert do rána nesešije
liečil a do rána ≈ léčil a do rána
rána do večera rámuje ≈ rána do večera rámuje
škrabne a do rany ≈ škrábne a do rány
včera a do rána ≈ včera a do rána
...

jeho rany a potom ≈ his wound and then
mu hlavu a ranu ≈ his head and wound
na rany čisté obväzy ≈ clean bandages on wounds
obe rany a potom ≈ both wounds and then
rána alebo neskoro popoludní ≈ morning or late afternoon
rany a nechal ma ≈ wounds and left me
rany a potom povedala ≈ wound and then said
soľ na jej rany ≈ salt on her wounds
...