nebohý
I. príd. mŕtvy, zomretý: n-á matka
II. nebohý m. mŕtvy človek, muž: n. bol dobrák;
nebohá ž. mŕtva žena
nebohá -hej pl. N -hé G -hých ž.
nebohá -hej pl. N -hé G -hých ž. trochu zjemn. ▶ žena, ktorá zomrela; syn. mŕtva: rozlúčiť sa s nebohou; modliť sa za nebohú; po nebohej zostali tri deti; Často spolu popíjame a pri pohári spomíname na nebohú. [J. Lenčo]; Potom spím / Bez snov ako nebohá. [L. Vadkerti-Gavorníková]
nebohý príd. zomretý, mŕtvy: už je n.; Šaty boli po nebohej matke. (Ondr.);
spodst. nebohý, -ého m. mŕtvy človek;
nebohá, -ej ž. mŕtva žena: Kňaz sa naklonil nad nebohého. (Hor.) Nemal citu a lásky ani k nebohej. (Vans.)
nebohá ž. spodst. mŕtva žena: Ňebohá bola dobrá priatka (Návojovce TOP); Ostala tam, ňeboha! (Sobrance)