Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mrcha expr.

I. -y mŕch ž. mrcina, zdochlina;

pren. nadávka človeku al. zvieraťu, mršina

II. neskl. príd. zlý, mrchavý, nedobrý, planý, mizerný: m. svet, m. život; hovor. m. choroba padúcnica

● m. → zelina nevyhynie

mrcha mrchy mŕch ž.

mrcha neskl. príd.

mrcha¹ mrchy mŕch ž. 1. zastar. ▶ telo zdochnutého zvieraťa, mrcina, zdochlina: páchnuca kravská m.; medvede rozťahovali mrchu koňa
2. expr. ▶ kto sa vyznačuje zlými charakterovými, morálnymi vlastnosťami, potvora (často ako nadávka): vypočítavá m.; ty m. jedna!; vykľula sa z nej poriadna m.; Aj ženy vedia byť pekné mrchy. [LT 1999]
▷ mrška -ky mršiek ž. zdrob. expr. k 2: tá m. ma oklamala

mrcha² neskl. príd. expr. 1. ▶ vyznačujúci sa zlými charakterovými vlastnosťami, mravne chybný, nedobrý, zlý; svedčiaci o tom; syn. naničhodný, planý: m. človek; bol to m. chlap; mal m. náturu; m. svet; m. reči nepekné; Zvedavosť je mrcha cnosť. [J. Gregorec]
2. ▶ nemajúci potrebné, vyhovujúce vlastnosti, zlý, nedobrý, mizerný: je to taký lenivý m. kôň; mať m. náladu; to je ale m. počasie!
◘ fraz. mať mrcha hlavu a) ťažko sa učiť b) zabúdať; mrcha kaše si navaril spôsobil si nepríjemnosti ◘ parem. kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu; mrcha zelina nevyhynie čo je zlé, škodlivé, neužitočné, býva často veľmi odolné; lenivosť mrcha, náhlivosť ešte horšia prácu treba robiť s chuťou, ale nie chvatne

mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný) • zlý • nedobrý • planý: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlo • nevyhovujúci • nekvalitný • nedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobok • neschopný • nesúci • nanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčov • slabý • malý • nízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobok • expr.: biedny • úbohý • chatrný • chabý • žobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo al. kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky život • expr.: mizerácky • pramizerný • mrcha (neskl.) • zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasie • hovor. expr.: mrchavý • nafigu • fraz. expr.: na starú belu • subšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedveš • pejor.: všivavý • všivácky • pľuhavý • subšt. blbý • niž. hovor. poondiaty • poondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robota • vulg.: posratý • na hovno • na riť

2. p. bezvýznamný, bezcenný 3. p. zlý 1, 2

mrcha¹ p. zlý 1, 2, mizerný 1, naničhodný 1

mrcha² 1. p. zdochlina 1 2. p. naničhodník

naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva

naničhodný 1. expr. vyznačujúci sa zlými charakterovými, morálnymi a pod. vlastnosťami (o človeku a jeho prejavoch); často v nadávkach vyjadrujúcich negatívny vzťah k niekomu al. niečomu • ničomný • bezcharakterný • nečestný • podlý • nízky • zlý: naničhodný, ničomný, bezcharakterný, nečestný človek; naničhodný, podlý, nízky čin • nepodarený • nevydarený: nepodarený, nevydarený syn • expr.: prekliaty • mizerný: prekliaty, mizerný zlodej • hovor. expr. mrchavý • expr. mrcha (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; mrcha robota • expr.: potvorský • hromský • paromský • paromovský • čertovský • diabolský: potvorský, hromský šarvanec • darebný • darobný • expr.: darebácky • galganský • šľakovitý • sprepadený • pejor.: potrimiskársky • prašivý • všivavý • žobrácky: prašivá, všivavá potvora • pejor.: pľuhavý • pľuhavský • panghartský • pankhartský • svinský: pľuhavý, panghartský lump • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: posratý • posraný: poondiata, posraná nádcha, vec • subšt. sakramentský

2. p. bezvýznamný, zbytočný

zdochlina 1. zdochnuté zviera: hyeny sa živia zdochlinami • mrcina: páchnuca mrcina • expr.: mrcha • mršina • skapacina • expr. zried. skapanina (Jégé)

2. p. slaboch 3. p. lenivec

zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský

2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý

p. aj nepríjemný

3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

p. aj nevľúdny

5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný

mrcha¹, -y, -ŕch (nár. i mriha, -y mríh) ž. telo zdochnutého zvieraťa, zdochlina, mrcina: konská m. pren. pejor. o zvierati, najčastejšie o koňovi (obyč. slabom, chudom); nadávka človeku (obyč. žene): vychrtlá mrcha, ani trieska suchá (Ráz.); Mňa ošudila o deväť grajciarov, mrcha! (Vaj.) Tam bola, mriha, v stajni. (Ondr.)

mrcha² neskl. príd., zried. i prísl. hovor. expr. zlý, nedobrý, planý; zle, nedobre: m. človek, m. reči, m. robota; Kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu. (prísl.) (Paľo) chcel sa vyžalovať, ako je mrcha slúžiť. (Tim.) Mrcha zelina nevyhynie (prísl.) zlo sa dá niekedy ťažko vykoreniť; ľud. mrcha choroba padúcnica

mrcha príd. neskl. i prísl.
I. príd. neskl. expr. strsl, zsl zlý, nedobrý, nevyhovujúci: Toho roku bude mrcha ovocia (Ban. Hodruša BŠ); Je to velmo mrcha človek (Hliník n. Hron. NB); Mám mrcha oči, ňeviďím navliecťi do šivački (Návojovce TOP); F tíchto mrcha časoch sa mi ňesťe robiť (Poľ. Kesov NIT); To je mrcha krava, kej aňi pädz ľitrí mľieka ňedá na dzeň (Prosné PB); mrcha dojka (Semerovo HUR)
L. mrcha ňemoc (Návojovce TOP), mrcha choroba (Turíčky LUČ) - epilepsia; mrcha psota (Ludanice TOP) - nočný motýľ
F. je mrcha jak parom (Brodské SKA) - veľmi zlý; mrcha vetor ho zaviau̯ (Nedožery PDZ) - zastar. dostal mozgovú porážku; viňica je v mrcha chuťi (Pukanec LVI) - prináša slabú úrodu; mrcha z mrcha sa odoháňa (Hradec PDZ) - zlé sa vyháňa zlým; mrcha zelina ňevihiňí (Ludanice TOP) - zlému sa obyčajne nič nestane; aj mrcha žena je žena (Svätoplukovo NIT) - žart. povrávka;
II. prísl. zried. zle, nedobre: Ten veľmi mrcha rosprávä (Bystrička MAR)

mrcha ž.
1. uhynuté zviera, zdochlina: Cigáňi si z niékeréj mrchi poodrezuju kusi messa, upeču a je hosťina (V. Maňa VRB); Zakobme tú mrchu! (Prosné PB)
2. expr. chudé, slabé zviera (aj ako nadávka, obyč. o koňoch): Ňekupuj takú mrchu, vec_ca doma vismejú! (Prosné PB); mrcha (Šaľa)
3. nadávka prefíkanej al. zákernej osobe: To ťi je mrcha, tá hňe_človeka oklame, ke_ci na ňu ňedá pozor! (Laskár MAR); Ti mrcha jedna, zasek si bóv maškrťiť komore! (V. Maňa VRB); mrška zdrob. zjemn. k 2, 3: To je mrška prehnaná, tá sa ví každému pricigánit (Červeník HLO); Mrška veselo tahala naložení vós (Brezová p. Brad. MYJ)

mrška p. mrcha

marha p. mrcha

mrcha [m(a)r-] ž telo zdochnutého zvieraťa, zriedkavo i človeka, zdochlina, mrcina: katowj od mrch dali sme d 18 (ŽILINA 1585); cadaver: mrcha, telo mrtwe (VT 1648); Samson zamordowal (lva) a zbližil se maličko, aby widel marchu lwa a ayhle, rog wčel w ustech lwa (MS 1749) zabitého; pren (o človeku) potvora: otcowe musegy protiwne rečy trpety od takowe mrchy (COB 17. st); (sestra) ge mrcha, ale w hospodarstwe rada roby (TURIEC 1754)

mrcha [m(e)r-], mriha neskl príd zlý, nedobrý, nekvalitný: pan sused naypriw qwaltem zauyal (kopanicu), potom mriha penize kladel, kterežho sem ya nechcel brat (B. BYSTRICA 1610) neplatné; ty sy mrcha cžlowek (SKALICA 1660); kolesa mrcha boly (TURIEC 1669); ssčzepy w mrcha zemy boly (M. KAMEŇ 1704) neúrodnej; mosim mrcha reczy posluchat (BRUNOVCE 1741) nadávky, hrešenie; otpitugem, ze sama pisem, ani nevim, gako citat budu, lebo som na pismo velmi mercha Slovenka (LADCE 1772); pre wetry a mrcha časy (sme) čekaty musely (P. BYSTRICA 1786) sychravé; mnohe mrcha babj dawagu wsseligake zelini, toto nos pri sebe, aneb toto aneb one rob (MiK 18. st)
F. mrcha nowina chitre nohy ma (Se 18. st) zlá správa sa rýchle rozšíri

mriha p. mrcha