hrdlo -a -diel s.
1. vnútorná časť krku: zápal h-a; mať suché h. i fraz. chcieť si vypiť (alkohol)
2. vonkajšia časť krku; krk: štíhle h., chytiť niekoho okolo h-a, pod h.
3. niečo podobné hrdlu, krku; zúžená dutá časť niečoho: h. fľaše; h. rieky
4. hovor. expr. osoba, ktorú treba živiť; krk: mať doma hladné h-á
● mať, čo h. ráči hojnosť všetkého; najesť sa po h., čo h. ráči do sýtosti; smiať sa, kričať z plného h-a veľmi hlasno; h. mu zviera (od žiaľu ap.) cíti žiaľ ap.; mať → srdce až v h-e;
hrdlový príd. k 3: odb. h. spoj;
hrdelný príd. k 1, 2: h. smiech, hlas vychádzajúci z hrdla; práv. h. trestný čin za kt. sa trestá smrťou; hist. h-é právo právo popraviť;
hrdielko -a -lok, hrdielce -a -lec s. zdrob.
hrdlo -la hrdiel s.
hrdlo -la hrdiel s. 1. i anat. ▶ vnútorná (predná) časť krku s dýchacím ústrojenstvom, hltanom a hlasivkami začínajúca sa za ústnou dutinou: bolí, pobolieva ma h.; škriabe ho v hrdle; liečiť zápal hrdla; mať červené, citlivé h. obyč. postihnuté zápalom; vyšetrenie hrdla; vykloktať si h.; ovlažiť si h. uhasiť smäd, napiť sa; mať suché, vyschnuté h. ↗ i fraz.; z hrdiel mnohých ľudí sa ozval radostný smiech; Z hrdla sa mi dral výkrik. [G. Rothmayerová]; Makový koláč sa mu v hrdle len tak prepadol. [P. Jaroš] 2. ▶ časť tela, ktorá pripája hlavu k trupu; syn. krk: dlhé štíhle h.; teplý suchý zábal hrdla; voda mu siaha po h.; podrezať niekomu h.; holub hrivnák má na hlave, šiji a hrdle tmavomodré perie; Okolo hrdla mala trikrát ovinutú šnúru perál. [I. Minárik] 3. ▶ niečo podobné časti tela spájajúcej hlavu s trupom, zúžená (často vrchná) časť niečoho: h. fľaše; krčah s vysokým hrdlom; h. rieky, doliny; amforovité nádoby s uškom v mieste koreňa hrdla [Slovensko I]; Pri Ondrejskom cintoríne vzniklo úzke hrdlo, ktoré brzdí mestskú dopravu. [NP 1982] □ stav., tech. hrdlo rúry rozšírený koniec rúry, do ktorého sa vkladá koniec ďalšej rúry; lek. hrdlo maternice zúžená časť maternice vyúsťujúca do pošvy, krčok 4. hovor. expr. ▶ osoba, ktorú treba živiť; syn. krk: kŕmiť štyri hladné hrdlá; Zemiaky na obživu toľkých hrdiel nestačia. [J. Poničan]; Zas bude o jedno hrdlo viac. [Ľ. Zúbek] ◘ fraz. hlas mu uviazol/zamrzol/zadrhol sa v hrdle al. slová sa mu zadrhli/zasekli v hrdle al. stiahlo/zovrelo mu hrdlo nebol schopný ďalej hovoriť (od strachu, dojatia); hrdlo mu zviera/stíska [od žiaľu, úzkosti, bolesti] prežíva silné emócie, žiaľ, bolesť; jesť/piť, čo hrdlo ráči bez obmedzenia hodovať; mastiť si/pomastiť si hrdlo dobre jedávať, dobre sa najesť; mať čo hrdlo ráči mať prebytok, dostatok všetkého; mať dobré hrdlo vládať dlho hlasno spievať al. hovoriť; mať srdce až v hrdle prežívať veľký strach, úzkosť, veľmi sa báť; mať suché/vyschnuté hrdlo chcieť si vypiť (alkohol); mať [veľkú] guču/hrču v hrdle cítiť, žiaľ, trpkosť; mať zlato v hrdle mať výnimočne krásny hlas; preplachovať si hrdlo al. dávať si do hrdla piť alkohol; púšťať majetok/peniaze dolu hrdlom všetko prepíjať; [spievať, kričať, revať, smiať sa] z plného hrdla al. na plné hrdlo al. čo hrdlo stačí veľmi hlasno, zo všetkých síl ▷ hrdielko -ka -lok s. zdrob. i expr.: daj si šál na h.; odbiť z fľaštičky h.; hrdielce -ca pl. N -ca G -lec s. zdrob. expr. al. poet.: v tme sa zablyslo jej biele h.; Pod strechu pribudlo ďalšie hrdielce. [H. Ponická] narodilo sa dieťa
hrdlo 1. p. hrtan 2. p. krk 1, 2
hrtan anat. horná časť dýchacieho ústroja, kde sa tvorí hlas • expr. hrdlo
krk 1. časť tela spájajúca hlavu s trupom • hrdlo: mať štíhly krk, štíhle hrdlo; chytiť niekoho okolo krku, hrdla • expr. gágor: má gágor ako hus • pren. pejor.: hrvoľ • lalok (tučná al. ovisnutá predná časť krku)
2. niečo podobné krku; osoba, ktorú treba živiť • hrdlo: krk, hrdlo fľaše, hovor. expr. mať doma štyri hladné krky, hrdlá
hrdlo, -a, -diel str.
1. vchod do hltana a hrtana: bolenie, zápal h-a
● mať dobré h. vládať veľa, hlasno spievať al. hovoriť; kričať, čo h. stačí; revať, kričať z plného, z celého h-a veľmi hlasno; h. mu zviera (od žiaľu) nemôže hovoriť; hlas mu uviazol v h-e, slová sa mu zadrhli v h-e, zadrhlo sa mu h. nebol schopný hovoriť; mať suché h. mať chuť na pitie (najmä o človeku, ktorý rád pije); mastiť si h. dobre jedávať; púšťať peniaze dolu h-om prepíjať; najesť sa po h., čo h. ráči do sýtosti; chovať štyri (hladné) h-á štyroch ľudí; expr. niekomu niečo z h-a vytrhnúť pripraviť niekoho o istú, hotovú vec;
2. vonkajšia, predná časť krku: držať sa okolo h-a okolo krku; chytiť niekoho pod h. za krk, pod krk
● naťahovať za niečím h. zvedavo sa na niečo pozerať; hodiť sa niekomu okolo h-a objať ho; zavesiť niekomu niečo na h. dať niekomu niečo na starosť; h. ti vykrútim vyhrážka; siahať niekomu na h. ukladať mu o život; hist. trest na h-e trest smrti;
3. niečo podobné hrdlu: h. fľaše, krčaha; fľaška s vysokým h-om; anat. h. maternice;
hrdlový príd. zried.: h-á choroba;
hrdielko, -a, -lok i hrdielce, -ca, -lec str. zdrob. expr.
garlo p. hrdlo
grlo p. hrdlo
harlo p. hrdlo
hrdielce p. hrdlo
hrdielko p. hrdlo
hrdlo s. (garlo, grlo, harlo) 1. csl vnútorná časť krku: Hrdlo me bolí (Kameňany REV); Najlepšéj sa ňú liéčí vischnuťié hrlla (Chocholná TRČ); Aňi śľinu ňemožu polknuc, tag me harlo boľi (Dl. Lúka BAR); Idzem ku doktorovi z garlom (Spiš. Podhradie LVO) F. vikríkňem na hrlo (Pravica MK), śpivadz na cale garlo (Torysa SAB) - veľmi hlasno; furd mi g hrllu letí (Lukáčovce HLO) - nahovára ma na niečo; taško je jesci, čo ňesce do hrlla lésci (Bošáca TRČ) - ťažko sa zmieriť s tým, čo nám je proti srsti; nemam hrdu̯o (Važec LM) - som zachrípnutý; pij, keľo ci harlo rači (Brezina TRB) - koľko chceš; má zavalené hrllo (Šurany NZ) - má zápal príušníc; najedou̯ sa, až mu z hrlla trčí (V. Maňa VRB) - najedol sa dosýta, nad mieru; vil, keľo harľa mal (Dl. Lúka BAR) - reval, ako vládal; hrllo si vipláchnuť (V. Maňa VRB) - na lačno vypiť alkohol; našomu majstroj harlo ňevischňe (Hencovce VRN) - stále pije 2. vonkajšia (predná) časť krku: A ke_com hu pohlatkala, priláskala pri hrle, olizovala mi ruke (Čelovce MK); Od hrdla aš po päti, celuo sä to (dieťa) skrúťilo do povojňíka (Žaškov DK) F. podreza_ci hrdlo z dakim (Rim. Píla RS) - oklamať sa 3. zväčšená štítna žľaza, struma: Má velké grllo na krke (Návojovce TOP); gru̯o (Žiar n. Hron. KRE) 4. zúžená, hrdlu podobná časť nádoby al. nejakého zariadenia a. zúžená časť fľaše al. džbána: Každá flaša mala hrdlo a dno naspotku (Hor. Lehota DK); Koršov je hľiňani a ma zavarte harlo (Sečovce TRB) b. súčasť mlynského zariadenia: Kóďe pitel išou̯ von, to sa volalo hrdlo (Prochot NB) c. úzka vstupná časť jamy na uskladňovanie obilia: A potom, ke_ca malo prínd hore, to hrdlo, tan zas tak spravili ze slami (Ružindol TRN) d. časť truhlice na sečkovici: Hrllo bulo to, gde uš slama vichádzala s truhlice (Dol. Súča TRČ) e. zúžená časť pri dvierkach pece, čelustie: Kec śe otvoriľi dzverka do pece, ta takoj za ňima bulo hardlo a až daľej śe pik chľip (Žalobín VRN) f. časť vrše na chytanie rýb: hrdlo (Hubová RUŽ); hrdielce i hrdielko s. zdrob. expr. k 1, 4: Šva te hrdialco bolí? (Kameňany REV); Ta ce boľi harelko? (Závadka SAB); Pri krčahu sa vitočí hrďielko (Hybe LM)
hrdelný p. hrdlo
hrdlo [h(a)r-, her-, hri-] s 1. vnútorná časť krku, hltan, hrtan: guttur: hrdlo (VT 1648); wodkana wymywanj hrdla (RT 17. st); wsterč koni ruku w herdlo do pozeradla (RG 18. st); vlos palecz do hardla a hnet virutis (RO 18. st); x. pren welmi snadno w pazury a w hrdlo tohoto sseredneho diabla upadneme (TC 1631) dostaneme sa do jeho moci; tomu yazyk w hrdle uschol (SLK 1641-57) prestal hovoriť; lož my tysneš do hrdla (LACLAVÁ 1686) nútiš ma luhať: Pane, ktery sy mňa s pekelného hrdla wywédel (BlR 18. st) z pekelnej priepasti F. w hrdlo lže (RUŽOMBEROK 1576) nehanebne; celým, plným, vším h-om (o volaní, kriku) veľmi hlasno: celim hrdlom wikrikuge (MS 1758); Fattima plním hrdlem kričíc (BR 1785); wolag wssym hrdlem (CS 18. st); (všetci) jedným h-om jednomyseľne, jednohlasne: mňa jedním všecci hrdlem za strážca ustanovili (BR 1785), h. zapchať komu vyhovieť mu, uspokojiť ho: každy vojak nas najde, každemu musime hrdlo zatkat (SLAŽANY 1690 LP); x. expr pchať komu čo do h-a dávať (vo veľkom množstve): to gim seno do hrdla czpal a z tim wiplaczal (JASENICA 1704); treba si hrdlo otrhnye, nyist nyebudye maty (KRUPINA 1722) hoci sa bude akokoľvek usilovať; ostatný kúsok chleba komu z h-a vyberať brať niekomu všetko nasilu: gim ostatni kustek chleba z hradla wibira (SPIŠ 1744 E) 2. vonkajšia al. predná časť krku: obrucz zlatu, czo na hrdle nosym (s. l. 1564 E); na hrdle ssnora perlowa (s. l. 1625); husle na hrdlo (KoB 1666) mučiaci nástroj; popredny (:predny:) krku dil (:strana:) hrdlo gest (KoA 17. st); ohrizek na hrdle (NP 17. st); geho za hrdlo chitit a dawit (BOCA 1770); baran musý miti hrube hrdlo (VOv 1779); x. pren wssecko na hrdlo, na ssaty winalozit (SJ 18. st) na ozdoby, na parádu; powes sobe tato slowa na hrdlo (RG 18. st) dobre si ich zapamätaj; s swau radu welike nesstestj na swe hrdlo pritahugeme na seba; žadagi, aby wsselike nesstestj na geho hrdlo prisslo a pripado prajú mu nešťastie (SP 1696) L. (až) po h. úplne, celkom, hlboko (pohrúžený): až po hrdlo w dluzjech (SiN 1678); kdo po hrdlo plyne w wsseligakeg neprawosty (PP 1734); hodiť sa, padnúť na h. koho, komu objať okolo krku; padagice na hrdlo Pawlowo, lybaly geg (Le 1730); geho žena hodila se na hrdlo swemu mužowy a plakala (LIPTOV 1749); mať koho na h-e, prísť komu na h. mať povinnosť (po)starať sa oň: že mu sestri na hrdlo prišli (MARTIN 1792); magice kvartirnych na hrdle (PORUBA 18. st LP); zakladať si osídlo na h. vystavovať sa nebezpečenstvu smrti: lide nekdj sobe osydlo z lakomstwj na hrdlo zakladagi (CS 18. st); podťať, podrezať komu h. usmrtiť ho: aby cysare zabyl a gemu hrdlo podrezal (SLK 1641-57); aby geho hrdlo podťali (BlR 18. st) 3. čo sa podobá krku: do sklenice z ustkym hrdlem (RT 17. st); naprawenj hrdla piwničneho (JELŠAVA 1738) vchodu; djtky nektere na mechjre welmi slabe hrdlo magj (HT 1760); Nilussowé do mora bežjce hrdlo (KS 1763) ústie rieky; matka dělj se na grunt neb dno, potom na prostředek, na hrdlo, které gest vžssj (ZK 1778); herlo nejaké pisčalki (ML 1779) nátrubok 4. život: pakli vmrze geden prwe, nez prawo przegde, temv gde o hrdlo (ŽK 1473); my susedy y chrydlom (!) y statkom zan stogyme (K. VES 1573) životom zaň ručíme; na hrdle bude trestan (ZVOLEN 1644); aby o hrdlo y o statek neprissel (JASENICA 1710); L. pod stratením h-a, pod h-om (rozkázať, zakázať) pod trestom smrti: pan byl zakazal pod hrdlem (ŽK 1453); hagnjm prisne se poručuge pod stracenjm hrdla (TRENČÍN 1675); -ový, hrdelný príd 1. kt. je v hrdle: krtyce hrdelny, žaby aneb hrdelny hlyzy (HL 17. st); tonsillae: hrdelné mandle; gargarizatio: wyssumowanj hrdélné; otok hrdelny (KS 1763); hrdlowa žila (PR 18. st) 2. kt. sa dáva na hrdlo, na krk: z zlatych retázek hrdelných (KB 1757) L. bojae: trlica hrdelny; colubar: hrdelny zelezo, hrdelny klada mučiace nástroje (KS 1763) 3. práv týkajúci sa straty hrdla, odsúdenia na smrť: prawa hrdelne (PODHRADIE 1690); hrdelnj wezen (KRUPINA 1699); každy pod pokutou hrdelného vezení se ustanovíte (VRBOVÉ 1731); gako negakeho hrdelného bezbožneho lotra do zalara ho wlozili (CQ 1783) odsúdenca na smrť; x. pren náb o, čloweče hrissny, ti sy hrdelny dlžnik bosky (MiK 18. st) zasluhujúci si trest večnej smrti; -e prísl: weznuw, kteri by hrdelne nesedely ((TRENCÍN) 1675) neboli odsúdení na smrť