zmierlivý príd. usilujúci sa o zmierenie; svedčiaci o tomto úsilí: z. človek, z. duch; z. postoj, z-á nálada, z-á politika;
zmierlivo prísl.: z. pôsobiť;
zmierlivosť -i ž.
zmierlivo 2. st. -vejšie prísl.
zmierlivý príd.
1. usilujúci sa, snažiaci sa o zmierenie; ochotný zmieriť sa, zmierovať sa, zmierny: z. postoj k niečomu, z-é riešenie (sporu); z-á politika; So zmierlivým výrazom tváre podal mu svoju ruku. (Škult.); ústupčivá a zmierlivá povaha (Kuk.); Vzrušuje to i jeho zmierlivého ducha. (Ráz.)
2. vyjadrujúci súlad, zhodu, pokoj, uspokojujúci: z-é ovzdušie, z-á nálada; (Deň) bol zmierlivý, ako jeho duša. (Podj.) Pobadal som na jej tvári tiché, zmierlivé rozveselenie. (Fig.);
zmierlivo prísl.: z. pozrieť, z. pôsobiť, z. niečo povedať;
zmierlivosť, -ti ž.