Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dlžník -a mn. -ci m.

1. kto má peňaž. dlh: prinútiť d-a platiť

2. kto má morálny dlh, záväzok ap.: národ zostal umelcovi d-om;

dlžníčka -y -čok ž.;

dlžnícky príd.: d-a strana, d. účet

dlžník -ka pl. N -íci G -kov m.

dlžník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ kto má peňažnú povinnosť voči niekomu, dlhujúci peniaze niekomu: verejný d.; notorický d. a neplatič; drobní dlžníci; väzenie pre dlžníkov; zadržiavať peniaze od dlžníkov; Starosti sa rozplynuli, aj keď hostinský pripisuje do knižky dlžníkov. [J. Papp]
2. ekon. ▶ fyzická al. právnická osoba majúca peňažnú výpožičku od jednotlivca al. od organizácie a zaväzujúca sa každoročne platiť úrok a sumu splatiť v stanovenej lehote: zmenkový, daňový d.; dlžobná zmluva podpísaná dlžníkom; uzatvárať zmluvy s dlžníkmi; vydraženie dlžníkovho majetku
◘ fraz. som/budem/ostanem tvojím večným dlžníkom pri vyjadrení morálneho záväzku al. povinnosti voči niekomu
▷ dlžníčka -ky -čok ž.

dlžník, -a, mn. č. -ci m.

1. kto má peňažný dlh, kto je dlžen, dlhuje peniaze (op. veriteľ): mať d-a; hovor. žart. lenivý d. kto pomaly, nerád spláca dlh;

2. kto je niekomu niečím zaviazaný: stať sa, byť, ostať dlžníkom niekoho; (Stano) veril mu všetko, ďakoval ako za obozretné, tak i za hrdinské skutky, tvrdil, že mu je vďačným dlžníkom. (Vaj.);

dlžníčka, -y, -čok ž. zried. i dlžnica, -e, -níc ž.;

dlžnícky príd.: d. účet, d. záväzok

dlžník m. (dĺžnik, dlužňik) csl kto niekomu dlhuje peniaze: Zau̯ do ruki kňihu, gďe su popísaní drobní dĺžňici (Bánovce n. Bebr.); Šva to za dlžník, slúbil, a neplačí! (Kameňany REV); Aš ci vrácím tích cisíc korún, už ňebujem dužníkom (Prosné PB)
F. lepší dlžník ako hnevník (Revúca) - netreba sa prenáhliť s vymáhaním dlhu; od zlého dúžňika aj plevi ber! (Bošáca TRČ) - aspoň niečo zachráň; keľo dlužňikoch, teľo ňepraceľoch (Kendice PRE) - z dlžníka býva nepriateľ

dlžník [dl(u)-] m
1. práv kto niekomu niečo dlhuje (obyč. peniaze): dlznik musy dlh poloziti (ŽK 1473); tryczyatnyk ma mandaty, ze muoze dlznyka stawyty (ZVOLEN 1592); co se dotyče prosa y gineho dluhu, ktery Jakub Wisip na Durika Kohuta gisty a zaluge, to se ma opačiti, a co bude on, Duryk, gemu powynen (:gestly ho dlužnykom včiny:), ma mu nawratity (S. ĽUPČA 1603) dokáže, že je dlžný: upomjnam dlužnjka (KS 1763)
2. práv veriteľ: sucz vtisknuty od dluznikow (P. ĽUPČA 1568); dlužoba ma se dlužnikom wiplatit (KRUPINA 1691)
3. kto je niekomu morálne zaviazaný: weliky dlužnik gsi twemu angelu (SK 1697); gak mohu tobe neposlussnjm biti, kteriž dlužnjkem sem wssech bratru (VP 1764)
L. ti sy hrdelny dlžnik bosky (MiK 18. st) povinný platiť za dar života; -ica ž k 1: o zenach, ktere sú dluznice (ŽK 1473)