počať -čne -čnú dok. kniž.
1. začať (význ. 1): p-l preratúvať všetko od začiatku
2. (o žene) p. dieťa oťarchavieť;
počnúc predl. s I, počnúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: prišli všetci, p. spisovateľmi, končiac novinármi; počítal prítomných p. od posledného radu;
nedok. k 1 počínať -a;
počínajúc predl. s I, počínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: p. prvými tónmi skladby zavládla slávnostná nálada; boli tam všetci, p. od detí až po starcov
// počať sa kniž. začať sa: p-lo sa stmievať;
nedok. počínať sa
// počať si, zried. počať vedieť zvládnuť, poradiť si, dať si rady: nevie, čo (si) p. od žiaľu; nedalo sa s ním (s tým) nič p.;
nedok. počínať si správať sa, konať: múdro, opatrne si p.