holý príd.
1. nahý (význ. 1): h-é telo, h-í ľudia
2. nezarastený, lysý: h-é kopce, h-á hlava; h-á lebka skinhed
3. nepokrytý, obnažený: chodiť s h-ou hlavou, ležať na h-ej zemi; h-á kosť bez mäsa; h. meč bez pošvy
4. bez ozdoby, prázdny: h-é steny, h-á miestnosť; gram. h-á veta bez rozvíjacích členov, op. rozvitá
5. číry, čistý, rýdzi, samý: h. fakt, h-á skutočnosť, h-á pravda; zachrániť si h. život; hovor. h-é zemiaky neomastené
● mať sa, cítiť sa ako h. v tŕní zle, nepríjemne; pod h-ým nebom vonku, v prírode; byť, ostať h., na h-om bez peňazí; začínať s h-ými rukami bez materiálneho základu; expr. (h-ú) → labu lízať;
holo prísl.: h. pôsobiť