Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pokúsiť sa -i dok. vyvinúť úsilie dosiahnuť, získať niečo: p. sa vyriešiť problém; p. sa o útek;

nedok. pokúšať sa -a


pokúšať -a nedok.

1. znepokojovať, dráždiť, hnevať: nep-j psa!

2. uvádzať do pokušenia, zvádzať: p. dievča; p-la ho myšlienka na útek

3. nutkať, nabádať: žiaľ ho p-l do plaču; neos. p-lo ho vrátiť sa; expr. diabol, čert ho p-a má nutkanie urobiť niečo zlé

expr. p. osud (šťastie, Boha, čerta, diabla) a) riskovať b) rúhať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pokúšať ‑a ‑ajú nedok.
pokúšať sa ‑a ‑ajú nedok.

pokúšať sa -ša sa -šajú sa -šaj sa! -šal sa -šajúc sa -šajúci sa -šanie sa nedok.


pokúšať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotierať byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážať doberať doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšať dráždiť pichať podpichávať podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovať zadrapkávať zabŕdať zapárať zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodať podkušovať podkušiavať dopaľovať dojedať dodierať dodievať dokúčať domŕzať dožierať dolípať doskakovať drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínať špárať štúrať štipkať vŕtať rýpať ryť bagrovaťhovor. expr.: vyrývať štuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdať dopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčať napekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávať podpichovať dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovať dojedať dožierať doskakovať dolípať dohúdať dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravý dotierať dorážať pokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehať vymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberať doberať si naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdať zapárať zadierať začínať štúrať štipkať drapkať vŕtať rýpať ryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať štuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť rozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadokexpr.: jedovať srdiť čertiť pajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa nehoexpr.: dopaľovať domŕzať dožierať žrať zhrýzať dojedať dopekať dohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosťexpr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmihovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvineniemrzieť trápiť pichaťexpr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosťpokúšať: deti pokúšajú už od ránavulg. srať: to ma serie


pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšiehohnevať zlostiť pokušiavaťzastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psaznepokojovať vyrušovať rušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušujedobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamarátaexpr.: jedovať dopaľovať domŕzať dojedať dožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami

2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriechnavádzať lákať vábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádežnabádať podnecovať (na zlé) • expr.: podkúšať podkušiavať podkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil


usilovať sa 1. vynakladať úsilie na niečo, vyvíjať duševnú aktivitu na dosiahnutie al. prekonanie niečoho • snažiť sa: musíme sa usilovať, snažiť byť spravodliví; usiluje sa, snaží sa vyhovieť každémuvyvíjať úsilie: vyvíja úsilie, aby bol prvýpričiňovať sa pričíňať sa (vynakladať zvýšené úsilie na niečo popri niekom inom): aj vojaci sa pričiňovali, pričíňali o odstránenie následkov haváriehorliť (horlivo sa zasadzovať za niečo): po celý život horlil za pokroknamáhať sa (vynakladať námahu na niečo): namáhali sa zo všetkých síl, aby zvíťazilihľadieť dbať (venovať starostlivosť niečomu): hľadí vždy prísť do roboty načas; dbal vždy na to, aby slovo dodržalchlapiť sa (usilovať sa pri namáhavej robote): chlapil sa, ale vrece nezdviholexpr.: pechoriť sa pachtiť sa (dychtivo sa usilovať o niečo, často malicherne): pechoria sa, pachtia sa za slávouchápať sa: chápe sa, pechorí, a predsa mu to nevychádzapokúšať sa: pokúšať sa vyriešiť problémnár. drcoliť sa

2. s úsilím pracovať • činiť sa: ak sa budeš usilovať, odmena ťa neminie; v novom zamestnaní sa činíoháňať sa obháňať sa: musí sa dobre o(b)háňať, aby uživil rodinuexpr.: zvŕtať sa obracať sa (usilovne a šikovne robiť): vie sa v robote zvŕtať, obracaťchlapiť sa (držať sa po chlapsky): chlapil sa, ale ďalej nevládalkraj. obhadzovať sa: ak sa nebudeš obhadzovať, aj o gazdovstvo ťa pripravianár. uvíjať sa (Dobšinský)


zapárať expr. rušiť pokoj niekoho, znepokojovať rečami al. iným spôsobom • expr.: zabŕdať zadierať zajedať: zapára, zabŕda, zadiera do každého; Čo do mňa zajedáš?expr.: podpichovať podpichávaťhovor. štengrovať (nabádať na isté konanie) • expr.: zadrapovať sa rýpať vŕtať pichať štúrať (hľadať príčinu na spor): zadrapovať sa do každej maličkosti; rýpe, vŕta, štúra do všetkéhoexpr. obtierať sa: stále sa musí o mňa obtieraťprovokovať (vyvolávať konflikt) • expr.: dobiedzať dotierať pokúšať


znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačiazried. nepokojiťexpr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omínanár. omykať: starosť ho omykáhovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým!hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovaťrušiť vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušujeexpr.: balušiť mátať mátožiť: baluší, máta ma zlá predstavaexpr.: hartusiť hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v dušipokúšať dráždiť rozčuľovať popudzovať rozrušovať hnevať zlostiť jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehryškrieť mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácieexpr.: dopekať dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspechzmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť


zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzať vnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neverupokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuťnahovárať nabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výletvábiť lákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmiťahať priťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranupútať upútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť

2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície

3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesť privádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pokúsiť sa, -i, -ia dok. (s neurč. i o čo) urobiť pokus o niečo, vynaložiť úsilie na uskutočnenie niečoho, vynasnažiť sa: Ale jednako sa musím pokúsiť získať si tvoju náklonnosť. (Jégé) Potom sa (dievčatko) pokúsilo otvoriť oči. (Janč.) Slečnu by bol dostal (Ondro) za ženu, ak by sa o to bol pokúsil. (Tim.);

nedok. pokúšať sa, -a, -ajú


pokúšať, -a, -ajú, zastar. i pokušovať, -uje, -ujú nedok.

1. (koho, čo i bezpredm.) znepokojovať, rušiť, hnevať, zlostiť: Uskutočnil myšlienku, ktorá ho pokúšala už vtedy. (Jes.) Čo ju prišli pokúšať, teraz je kopačka, nemám kedy! (Kuk.) Slečnu Terezu už tu i tu pokúšala túžba za láskou. (Jégé) Nepokúšajte poriadnych ľudí! (Vám.) Čo pokúšate už od božieho rána? (Zúb.) Nepôjdem; nepokúšaj! (Tim.) Keď prišiel k nemu zdravý pán pokušovať ho, predpísal mu misu halušiek. (Záb.); pren. Baladické motívy pokúšali zas (jeho) pero (Krčm.) pokúšal sa ich písať. A predsa tvoje priateľstvo jaks` tajne pokúša moje podozrenie. (Sládk.)

hovor. p. osud, šťastie, boha, diabla, čerta spoliehať sa opovážlivo na priazeň osudu, na šťastie, na náhodu; p. smrť (Tat.) opovážlivo riskovať život;

2. (koho) privádzať, uvádzať do pokušenia, zvádzať (obyč. na zlé); Neraz ma pokúšala zlá myšlienka. (Heč.) Čudujem sa vám, že ju pokúšate, keď je vydatá. (Fig.) Takto ma pokúšal zlý na každom kroku a ukazoval mi ako jedinú záchranu povraz. (Zúb.)

3. (koho, s neurč. i do čoho) nabádať, podnecovať, nútiť, nutkať: Oddávna ma pokúšalo zajazdiť si raz do chuti. (Kuk.) Pokúšalo ju to niekomu sa zdôveriť. (Fig.) Marinku pokúšalo niečo do smiechu. (Tat.)


pokúšať sa p. pokúsiť sa

pokúšať nedok.
1. strsl, zsl, čiast. vsl znepokojovať, hnevať, otravovať, dráždiť: Naskelo mä pokúšäu̯, eš som mu potom vara povedala svoje (Brusník REV); Ten ďeraví zub ma fur pokúša (Návojovce TOP); Ko_dzme sa takto poschoďiľi pri kravách, chlapci vihutovaľi šakovie fígľe, pokúšaľi ďioučence (V. Lom MK); Berte sa tavo, tu mä ňebuďeťe pokúša̋ťi! (Kokava n. Rim. RS); Daj tomu psovi pokoj, čo ho pokúšáš, ešče ta pokúše! (Šípkové PIE); Mijavec sa rád bije, zvlášte zo slabším, rád pokúšá (Myjava); Ke_dzme chodzili dzífčence pokúšad, nastavili zme do šáfu vodu (Bernolákovo BRA); Pokušal cali večir (Hradisko LVO)
F. pokúšať Pána Boha (Martin, Rim. Píla RS) - robiť nebezpečné veci, (zbytočne) riskovať; rúhať sa
2. privádzať do pokušenia, zvádzať: Dovraveľi sa, že prídu pod oblok poťichu a že náz budú pokúšaťi (Lešť MK); Choj si muža pokúšať (Detva ZVO)
3. nabádať, nutkať, podnecovať: Furd me pokúša̋, abi som_u daš kúpila (Revúca); Temu niž_dobré aňi z_očú ňehľadzí, stáľe kehosi pokúša a nahovára, abi išľi s_ňím (Rajec ŽIL)
4. zried. strašiť, mátať: Staré babi aj ve vlasném dvóre pokúšalo (Skalka n. Váh. TRČ); pokúšavať opak. k 2: Dze boli dzífčence, vedeli zme jich pokúšavat (Bernolákovo BRA)

pokúsiť dk čo skúsiť niečo: (keď poranený ukáže pred súdom svoje rany), tedy opyta sy na prawie pokusiti, mohl-li by gistinnika toho russytele pokoge kde miti (ŽK 1473); kdo ráz z hanbu čigeg sile ustupiťi musi, ne tak skoro proťi sebe ho dráždiť pokusy (GV 1755); w pominuljch letách nedostatků we wssem dosti jsme pokůsyli (ZS 1795); pokúšať, pokušovať ndk
1. koho, čo skúšať niekoho, niečo: degusto: kosstugi, pokusugi, wyzwjdám se, prubu ďelám (WU 1750); retento: zase skusugem, probugem, pokusugem (KS 1763); gedenkrát ta abbatise pokussowala tu mladu dcérussku (VP 1764); nebo pokúšá wás Pán Búh wáš (BN 1796); pakli toho kunsstu pokusseti chceš, wezmi ten prach (RG 18. st)
2. koho znepokojovať, hnevať niekoho, skúšať trpezlivosť niekoho: kdo sa ruha neb pokússy Boha, gednostagne hressy (CC 1655); accessio febris: zymnice počiná, pokussý mne (WU 1750); toho, kdo ma dost peňezy, psota ňepokussa (GP 1782)
3. koho do čoho, k čomu, v čom uvádzať do pokušenia, zvádzať na zlé: Bůh nedopustj na was, aby gste byli pokusseny nad to, co mužte (SK 1697); (Židia Krista) pokussowaly, žeby s kameňuw chlébu včinjl (MP 1718); (psota) pokussuge čloweka do zleho (GŠ 1758); počala mne pokussovati, abych s ňu smilnil (WP 1768); Bůh nikdy nepokussá we zlém neb k zlému (MPS 1777); zli nepritel gest mamon, kteri pokussa k lakomstwu (WS 18. st); pokušiavať [-iav-, -áv-] frekv k 3: dusse nasse pekelni diabel neprestawa pokussiawaty a prenasledowaty (TC 1631); Buch časem dopustia diablu, abj czloweka pokusawal (Káz 18. st); gestly tobe diabel pokussiawa k obžerstwj a opilstwj, odepri gemu (CS 18. st); pokúsiť sa dk
1. o čo vyvinúť úsilie dosiahnuť, získať niečo: což můzess, o to se pokuss (CC 1655); (z odkúpeného domu) aby geho ani dety geho žaden wihanaty aneb prenasledowaty se nepokussil ani nesmel (OČOVÁ 1708)
2. osmeliť sa, opovážiť sa: ze se smel pak to pokusiti a opowaziti z wezeni zamkowskeho winducze, to se zanechawa na wuoly Geho Welkomosnost pana (ILAVA 1647); co se pak doticže spraweneg roboty aneb dila yakehokolwek, nema se žaden mistr pokusity aneb osmelity a takowe kupity bez wedomosty cechmistra (CA 1674); aby zaden nepokusyl sa gemu na oczy držety, zeby nekteru neporadnu wecy do tohoto obchodu se newtrusyl (TURANY 1678); pokúšať sa, pokušovať sa ndk
1. k 1: ani pan Petr Sspotygar, ani manzielka geho, ani bratr geho nema na ten duom se nabigeti neb wo to se pokussety (RUŽOMBEROK 1550); abj Fabian a bratrzy geho nykda nechtiely se o takowe weczy pokussowatt (ŽK 1561); gestližebi pak kdo pokussel se aneb mrtwe telo bez pritomnosti p. farare pochowat aneb ginde wiest, ma ssoltis s takoweho wzit 12 fl (s. l. 1653); žadne bane zaugaty swu wlastnu wuoly se nepokussely a neprobowaly (MB 1701); kljn s kljnem wirazit se pokusugess (DuH 1723); Slowáczy w Uhřjch se pokussowali ten nedostatek (lekárskych kníh) doplnowati (TiS 1788)
2. k 2: ranen byl malomocenstwjm y Vžiass kral, že kaditi pred Hospodinem w chrame se pokussel (LKa 1736)
3. mať pokušenie: tentor: pokussugem se, pokusseni mám (KS 1763); (Boh) nezanechá teba pokussowati sa wysse syli (BlR 18. st); pokušiavať sa frekv osmeľúvať sa, opovažúvať sa: wlastni bratri kterak niekteri vsstipacži a vtrhači pokussiawali se gegich posmiwati, vtrhati strani neyakeho snopow metani z humna Balaža Puchali (P. ĽUPČA 1597)


pokúšať p. pokúsiť

pokúšať pokúšať

Zvukové nahrávky niektorých slov

pokúšať: →speex →vorbis
ešte nejaký súkromník pokúša un particulier tente encore
ktorá sa márne pokúšala qui essayait en vain de
ňu a pokúšal sa et il s'efforça
ostatní desiati sa pokúšali dix autres essayaient de
pokúšali sa zachytiť niekoľko essayait de surprendre quelques
sa márne pokúšali utíšiť s'efforçaient de calmer
sa márne pokúšal upokojiť essayait en vain de calmer
sa pokúša o úsmev qui tente un sourire
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu