šafár [ša-, še-; -ár, -er] m nem adm
1. hospodársky správca: ta gista osoba zalibila se gest gednemu dobremu muzi, totizto ssaffarowy (ŠÁŠOV 1572); dale pak wyhledawa se pry sseffarech, aby kazdy werny nalezen byl (SLK 1641-57); yakoby gazda a gazdina a gegjch ssafarowe neb hospodary celed sprawowat maly, knyha o sprawe domaceg učj (KoB 1666); ssafer mesky donesol za 4 kily zita (PUKANEC 1724); slawne mesto na kazdjho robotnjka po pol funte masa dawaty p. sefarum rozkazalo (KRUPINA 1735); oeconomus: hospodar, ssaffar; procurator: uradnjk, ssaffar (KS 1763);
x. pren werni ucjtele gsau ssafari tagemstwj bozjho (CS 18. st); cirkew swata a otecz papes gsu safarj Kristowj (Káz 18. st) duchovní správcovia
L. pálený, pálenčený š., pivný, pivovarský š., vínny š. hospodár, správca v sklade s pálenkou, pivom, vínom: prigal pan richtar od winich ssaffarow 142 fl, 43 den; prigal som od palenich sseffarou fl 19, d 80 (ZVOLEN 1644); ( 1679); wie-ly a slissal-ly swedek, kdy y Johanes Znamenak, na ten čas ssefar piowarsky, prjtomny byl (PRIEVIDZA 1760); učinila se počta s panom ssaffarom piwnym, pry ktere proukazal prigmu fl 402; za palenceneho saffara wiwolen gest Marad (PONIKY 1793); ( 1796)
2. zásobovač, správca zásobovania, skladník: ssafar kuchynske potrawy ze spizerne winassj (KoB 1666); cellarius: ssaffar, sspissarnjk (KS 1763); cellarius: ssaffar, sklepnjk (AP 1769)
3. správca peňazí, pokladník: tribunus aerarij: mjsta pokladneho ssaffar (KS 1763); dispensator: ssafar (LD 18. st); -ka, -kyňa ž
1. k 1: z panu Annu, na ten čas ssaffarku na handly, sem pregyssel strany dluhoby (s. l. 1727); curatrix: zastupnica, ssaffarkyna (KS 1763)
2. k 2: procuratrix: zaopatrowacka, ssaffarkyna et ssaffarka (KS 1763)
3. k 3: dispensatrix: ssafarkyne (LD 18. st); -sky príd k 1: Antonj ze ssaffarskich ruk penize prigal (KRUPINA 1671); oeconomicus: hospodarsky, ssaffarsky (KS 1763); k 3: dispensatorium: mjsto ssaffarske (KS 1763)