kormidlovať nedok. usmerňovať kormidlom: k. loď
kormidlovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovaný -lovanie nedok.
kormidlovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovaný -lovanie nedok. 1. (čo; ø) ▶ riadiť loď al. plavidlo kormidlom: k. loď; čln sa nedal k.; k. podľa vetra; k. k bójam; Dobre kormidluj, aby sme nenarazili na útes. [J. Gregorec] 2. publ. (koho, čo; ø) ▶ stáť na čele, riadiť, usmerňovať: k. firmu, politickú stranu; žart. dieťa kormidlovalo rodičov; Úlohou štátu je kormidlovať, a nie veslovať. [Slo 2000] 3. šport. publ. (koho, čo) ▶ viesť športový kolektív, byť trénerom: k. dorastencov; úspešne kormidluje reprezentačné družstvo volejbalistov
kormidlovať p. viesť 2
viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domov • privádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domu • odvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňa • eskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancov • vodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlky • hovor.: dirigovať • šikovať • hovor. expr.: šupovať • navigovať: šikovala ho z krčmy domov • expr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby
2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábku • hovor. zastar. al. expr.: karovať • kerovať (viesť vozidlo): keroval sánky • kormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať
3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím
4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol cit • privádzať: túžba ho privádzala domov • pobádať • podnecovať • hnať • nutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovy • hovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami
5. mať za následok • spôsobovať • kniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory
6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu
7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2
kormidlovať, -uje, -ujú nedok. (čo) viesť, udávať smer: k. loď; pren. k. politiku štátu