gramatika -y ž.
1. súbor zákonitostí a pravidiel platných pre morfológiu a syntax; stavba jazyka: g. spisovnej slovenčiny
2. vedný odbor zaoberajúci sa gram. stavbou jazyka: súčasná, historická g.
3. vedecké dielo opisujúce jazykový systém: Slovenská g. od E. Paulinyho;
gramatický príd.: g-á stavba jazyka, g-é pravidlá, chyby, g. opis;
gramaticky prísl.;
gramatickosť -i ž.
gramatický [-t-] -ká -ké príd.
gramaticky [-t-] prísl.
gramatický [-t-] -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s gramatikou, stavbou jazyka; patriaci do gramatiky: g. systém jazyka; gramatická stavba slovenčiny; g. tvar, význam; g. rozbor, opis, výskum; gramatické pravidlá; robiť gramatické chyby; lingv. gramatické kategórie všeobecné významy slov uplatňujúce sa na tvare, napr. rod, pád, číslo, vid; gramatické slová slová bez vecného významu, pomocné, napr. predložky, spojky, častice
gramaticky [-t-] prísl. ▶ z hľadiska gramatiky, z gramatickej stránky, podľa pravidiel gramatiky: g. správny tvar; vyjadriť sa g. nepríznakovo; uvažovať dôslednejšie g.; cudzie slová sa v slovenčine g. adaptujú; Oslovil ho korektnou, gramaticky správnou angličtinou. [InZ 2000]
gramatický príd. lingv. ku gramatika 1, 2: g. systém (jazyka); g. opis; g-é kategórie významy uplatňujúce sa vo vete (napr. rod, pád, číslo, čas, osoba, spôsob); g. význam významová funkcia jazykového prostriedku vyjadrená určitou morfémou al. postavením slova vo vete; g-é slová ktoré nemajú samostatný vecný význam a nie sú vetnými členmi, synsémantické, pomocné;
gramaticky príd.: g. správny tvar;
gramatickosť -ti ž. gramatická povaha (jazykového prostriedku)
gramatika, -y, -tík ž.
1. (bez mn. č.) časť vedy o jazyku zahrnujúca morfológiu a syntax (náuku o tvorení a obmieňaní slov a náuku o stavbe vety): popisná, historická g.;
2. kniha obsahujúca gramatické poučky: školská, normatívna g.;
3. (bez mn. č.) zastar. tretia trieda starej latinskej strednej školy;
4. (bez mn. č.) ľud. žart. pálenka: S medom je veru gramatika dobrá. (Kuk.);
gramatický príd.: g. rozbor, g-á chyba, g-é pravidlo; g. rod, g-á osoba, g-é číslo; poet. g. rým v ktorom sa rýmujú iba koncovky, planý;
gramaticky prísl.: g. správny;
gramatikálny príd. zastar. gramatický