Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hluchý

I. príd.

1. postihnutý hluchotou, nepočujúci: h. človek

2. prázdny, pustý; jalový: h. klas; h-á hornina hlušina; h-é miesto (v románe ap.); hovor. h. telefón nefungujúci

● expr. h. ako peň, poleno úplne; byť k niekomu, niečomu h. ľahostajný, nevšímavý; byť h. a slepý odmietavý; zaujatý;

na hlucho → nahlucho;

hlucho prísl. k 2;

hluchosť -i ž.

II. hluchý m. hluchý človek;

hluchá ž. hluchá žena

hluchý ‑ého príd. i m.; hlucho prísl.; hluchosť ‑i ž.

hluchý -chého pl. N -chí I -chých m.

hluchý -chá -ché 2. st. -chší príd.

hluchý¹ -chá -ché 2. st. -chší príd. 1. ▶ postihnutý hluchotou, neschopnosťou počuť; syn. nepočujúci: h. človek; byť h. od narodenia; je na jedno ucho h.; štence sa rodia slepé a hluché; robiť pokusy s výcvikom psov aj pre hluchých občanov; Teta Manca bola z roka na rok hluchšia a podozrievavejšia, každé slovo, ktoré odznelo pri stole, sme jej museli hlasnejšie zopakovať. [J. Lenčo]
2. ▶ ktorý je bez naplnenia (bez obsahu, zmyslu a pod.), v ktorom nič nie je; syn. prázdny, bezobsažný: hluché filmové predlohy; sú to samé hluché slová; v románe sa nájdu aj hluchšie miesta menej obsažné; h. telefón bez signálu; hluchá lyžiarska sezóna bez významných pretekov al. bez lyžiarov; h. blesk po ktorom nehrmí; Také hluché obdobie už dávno nemal. [Š. Drug] bez tvorivej činnosti; Vyrátate iba hluché dni, prestoje techniky, ale aké podáva výkony pojazdná technika v prevádzke, to už nie! [NP 1982]; Po hluchých rokoch tu konečne vyrástla generácia výborných mladých hudobníkov. [Pc 1999]
3. ▶ ktorý nie je ničím naplnený, v ktorom al. na ktorom nič nie je; syn. prázdny: h. klas; hluchá hornina hlušina; Obsiala by ostredok, hociktoré hluché kapustnisko, aby vydalo to, čo nám roky vojna upierala. [K. Horák]
4. ▶ ktorý je bez života, bez ľudí, bez hluku; syn. tichý, pustý: ísť hluchou uličkou; prázdne hluché domy s vybitými sklami [G. Rothmayerová]; Krajina bola mĺkva a hluchá. [J. Beňo]
5. ▶ temno, duto znejúci: hluché zvuky; hluchá ozvena; hluché kroky; Po prstoch sa uberala do svojej izbičky, keď sa náhle z otcovej izby ozval hluchý, ako spod zeme vychádzajúci hlas. [J. Sedlák]; Spoza Tatier sa ozvalo hluché dunenie. [E. B. Štefan]
◘ fraz. expr. hluchý ako peň/poleno úplne nepočujúci; byť hluchý a slepý správať sa odmietavo, nevšímavo, zaujato; byť hluchý voči niečomu nevšímať si niečo, neprejavovať potrebnú spoluúčasť; mať hluché srdce byť bezcitný; mať hluché uši byť ku všetkému ľahostajný, nič si nevšímať; žart. máš hluchú muchu v uchu? otázka niekomu, kto sa tvári, že nič nepočul al. opakovane niečo prepočul; robiť sa/urobiť sa hluchým predstierať nepočutie niečoho ◘ parem. slepému darmo ukazuješ a hluchému darmo vravíš

---

hluchý² -chého pl. N -chí m. ▶ kto je postihnutý hluchotou, kto (dobre) nepočuje; syn. nepočujúci: vyrábať prístroje pre hluchých; kríkol zlostne ako na hluchého [D. Tatarka] ◘ fraz. expr. držať niečo ako hluchý dvere pevne, zanovito niečo držať; držať ako hluchý dvere a) znášať niečo bez protestu b) (o veci) byť dobre pripevnený k niečomu, dobre držať na niečom; rozprávať hluchému o muzike nadarmo, bez úžitku, zbytočne niekomu niečo hovoriť ▷ hluchá -chej pl. N -ché G -chých ž. ▶ hluchá žena, hluché dievča

---

---

jalový 1. ktorý nie je schopný reprodukcie, neschopný mať potomstvo (o zvieratách, hrub. i o človeku), plody (o rastlinách, pôde a pod.) • neplodný (op. plodný) • odb.: sterilný • infertilný (op. fertilný): jalové, neplodné, sterilné samice dobytka; infertilná pôda • planý • neúrodný (op. úrodný): planý kvet jablone; neúrodná zem • hluchý (i hosp.): hluchý klas

2. ktorý nie je oplodnený (o zvieratách) • neoplodnený: jalové, neoplodnené samice

3. pejor. ktorý nemá vnútornú (obyč. myšlienkovú) hodnotu • prázdny: jalové, prázdne reči (rozprávanie o ničom) • bezobsažný • neobsažný • povrchný • plytký: bezobsažný, neobsažný život; povrchné, plytké myslenie • samoúčelný • pejor. akademický (bez praktického významu): jalová, samoúčelná, akademická debata • bezcieľny • bezúčelný • zbytočný • neužitočný • daromný • márny: bezcieľne, bezúčelné, zbytočné roky; neužitočná, daromná, márna práca • nezmyselný (ktorý neprináša výsledok): nezmyselný boj

---

ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavý • apatický • flegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváre • neúčastný • nezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľad • ochabnutý • otupený • zatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeň • letargický • rezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacienta • kniž. indolentný • odb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutá • chladný • studený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný muž • cudzí • odcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázke • ignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politike • pasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postoj • hluchý • slepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiu • pohodlný • publ. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problém • laxný • nedbanlivý • nedbalý • nedbajský • nezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova

---

nepočujúci² človek, ktorý (dobre) nepočuje • hluchý: vysielanie pre nepočujúcich, hluchých • pejor. hlucháň

---

nevšímavý ktorý si nevšíma ľudí, okolie, spoločenské dianie a pod., ktorý neprejavuje záujem, citovú účasť atď.; svedčiaci o tom (op. všímavý, pozorný) • ľahostajný: nevšímavý, ľahostajný človek; byť nevšímavý, ľahostajný voči cudziemu nešťastiu • nepozorný (o človeku; neprejavujúci pozornosť): nepozorný manžel • neúčastný • nezúčastnený • neprítomný (obyč. bez sústredenia, pozornosti): sledoval ho neúčastným, neprítomným, nezúčastneným pohľadom • nedbanlivý • nedbalý • laxný • kniž. indolentný (ktorý nedbá na niečo): nedbanlivý, laxný prístup k práci • kniž. nonšalantný (vedome nevenujúci potrebnú starostlivosť, pozornosť): byť nonšalantný v obliekaní • indiferentný (nezaujímajúci stanovisko; neprejavujúci spoluúčasť): byť indiferentný voči politike • flegmatický • apatický (bez akéhokoľvek záujmu, citového pohnutia): apatická, flegmatická reakcia na výčitky; apatický výraz tváre • ignorantský (úmyselne nevšímavý) • chladný • vlažný (prejavujúci menej záujmu, ako je bežné): chladný, vlažný postoj • pren. imúnny (vedome si nepripúšťajúci niečo, obyč. nepríjemné): je imúnny voči kritike • pejor.: hluchý • slepý (obyč. zámerne neprejavujúci potrebnú spoluúčasť): byť hluchý k potrebám ľudí; byť hluchý, slepý voči biede

---

odmietavý 1. ktorý odmieta, zavrhuje niečo ako nevyhovujúce (op. súhlasný) • zamietavý • nesúhlasný: odmietavý, zamietavý postoj; dať zamietavú, nesúhlasnú odpoveď • záporný • negatívny • hovor. kritický (op. kladný, pozitívny): záporné, negatívne stanovisko k návrhu • negativistický (sústavne odmietajúci niečo): negativistická reakcia na niečo • nelojálny (op. lojálny): nelojálny prejav • pren. hluchý (odmietajúci a nevšímavý): byť hluchý k cudzím prosbám

2. p. nevľúdny 1, odmeraný 1

---

prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľaša • hladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženka • holý: holé steny • jalový • hluchý: jalový, hluchý klas; hluché miesta • pustý • spustnutý • opustený • osihotený • osamelý • osamotený • osirelý • osirený • osirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polia • neobývaný • vyľudnený • ľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedina • dutý • vyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažný • neobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázy • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dielo • klišéovitý • frázovitý • frázistický • floskulovitý • floskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slová • iron.: mudrácky • mudrlantský • rozumkársky • rozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodný • neužitočný • planý • lacný • pejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľuby • pren. mŕtvy: mŕtva forma • pustý • nenaplnený • bezcieľny • ničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľny • márny • bezvýsledný • nezmyselný • zbytočný • daromný • kniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvody • neskl. expr. nanič • expr.: tupý • otupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

p. aj akademický 2

3. p. voľný 2 4. p. tupý 4

---

pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľ • spustnutý • zapustnutý • opustený: spustnutý, opustený dvor • osamotený • osamelý • osihotený • osirený • osirotený • osirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polia • neobývaný • pustatinný • pustatinový • nehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný kraj • vyľudnený • ľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne ulice • expr.: neživý • mŕtvy (op. živý) • pren. hluchý

2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna duša • bezobsažný • neobsažný • planý • pren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnený • bezcieľny • bezútešný • smutný • tupý (obyč. o živote) • pren.: hluchý • mŕtvy • subšt. spustlý

3. p. bezočivý

---

vlažný 1. mierne teplý • hovor. letný: umyť sa vo vlažnej vode; vypiť vlažný, letný čaj • nár. letušný

2. ktorý neprejavuje (veľký) záujem o ľudí, okolie, dianie a pod.; svedčiaci o tom • ľahostajný • nevšímavý: vlažní diváci na štadióne; vlažný potlesk; zaujať voči niečomu ľahostajný, nevšímavý postoj • nepozorný (o človeku, ktorý neprejavuje pozornosť): vlažný, nepozorný milenec • nedbanlivý • nedbalý • expr. nedbajský: v práci bol nedbanlivý, nedbalý, nedbajský • laxný: laxná výchova • kniž. indolentný: indolentné správanie • kniž. nonšalantný (vedome nevenujúci niečomu potrebnú starostlivosť): mať nonšalantné spôsoby • indiferentný (nezaujímajúci stanovisko): byť indiferentný voči nespravodlivosti • flegmatický • apatický (ktorý je bez záujmu): flegmatická povaha; nešťastie z neho urobilo apatického človeka • chladný: chladný úsmev • pejor.: hluchý • slepý (neprejavujúci patričnú spoluúčasť): byť hluchý, slepý voči ťažkostiam iných

p. aj nevšímavý

3. p. vlahý

hluchý, 2. st. hluchší príd.

1. nemajúci sluch, neschopný počuť, postihnutý hluchotou: h. človek

● hovor. h. ako dub, ako peň, ako poleno úplne; robiť sa, urobiť sa h-ým predstierať nepočutie niečoho; vie o tom toľko, ako hluchý o hudbe (Taj.) celkom nič; hovor. žart. mať h. týždeň o človeku, ktorý nie je hluchý, ale často niečo nepočuje al. nechce počuť;

2. (k čomu, zried. pre čo) ľahostajný, nevšímavý: h. k prosbám, h. k biede, k utrpeniu niekoho; Pre vyššie veci je hluchý (Jes.) nemá o ne záujem;

3. tichý, pustý: h-á tíšina (Kuk.); h-é priestory (Horov); Ulice sú prázdne a hluché. (Kuk.)

4. zried. temno, duto, tupo znejúci: h-é zvuky (Jil.);

5. neplodný, jalový, prázdny: h. kvet, h. klas; h-é miesto v románe (Mráz) prázdne, bez deja; h. blesk po ktorom nehrmí; poľnohosp. h-é zrno bez klíčivosti; ban. h-á hornina jalovina;

na hlucho: tancovať na hlucho (Kuk.) bez hudby; Žart sa nepodaril, vyznel na hlucho (Jil.) ostal bez ohlasu, nemal účinok;

hlucho, 2. st. hluchšie prísl.

1. pusto, nemo, ticho: V prírode pusto, hlucho. (Tim.)

2. tupo: Vozne hlucho búchali v spletí koľajníc. (Urb.) Kopytá koní hlucho klopali na vyschnutú zem. (Gráf);

hluchosť, -ti ž.

hluchý príd. (húchí)
1. csl nemajúci sluch, neschopný počuť: Boľi hluchí, ňemuohľi zme sa dovrävieť (Krivá DK); Húchá cigáňka nám nosí úč (Stupava BRA); Dobre hluchemu, co ňečuje (Dl. Lúka BAR)
F. hluchí ako drevo (Rim. Píla RS), hluchi jak koreň (Dl. Lúka BAR), hluchí jak peň (Dúbravka BRA), hluchí ani tetró (Rochovce ROŽ), hluhi jak kanon, jak motika (V. Šariš PRE) - veľmi nedoslýchavý, celkom hluchý; má hluchú muchu v uchu (Martin), má huchí tíden (Hlboké SEN) - nechce nič počuť
2. csl neplodný, neproduktívny, jalový: U náz je hluchuo poľe, ňeuroďí sa ako inďe (Sedl. Dubová DK); Hluchí šporhelt ani kachle nehrejú (Lukáčovce HLO)
L. hluchá baňa (Zuberec TRS) - využitý, zužitkovaný kameňolom; hluhe ložisko (Nov. Huta SNV) - vyťažené ložisko v bani
3. csl v dvojslovných názvoch rastlín
a. bot. hluchavka (Lamium): hluchá žihlava (Návojovce TOP); hlucha pokriva (Žakarovce GEL); húchá pokriva (Stupava BRA); hluchá kuopriva (Kociha RS)
b. bot. pichliač (Cirsium): hluchuo huosťa (Prievidza); hlucho prísl. k 1:
L. tancoval na hlucho (Bošáca TRČ) - bez hudby

---

húchý p. hluchý

hluchý príd
1. (o človeku al. zvierati) neschopný vnímať zvuk, nepočujúci: su slepi, hlusy, nemy (TC 1631); od narozeni swého nemim a hluchym byl (VP 1764); hlucheho kone napraviti (RG 18. st);
x. pren ussima neslyssi gako hlucha skala (GŠ 1758); zapchali su ussi swe a gako gassterowi hluchemu podobni zustali (MS 1758) nepočúvali
L. tetrew hluchy (NP 17. st) zool tetrov h. Tetrao urogallus
F. ty pes hluchy (s. l. 1711) hrubá nadávka; h-ému húsť, mluviť, spievať o zbytočnej námahe: hluchemu spjwati (WU 1750); gakobi hrach na stenu hazali aneb hluchemu hudli (MS 1758); gak bj k hluchemu mluwilj (SQ 1781)
2. (o hlase) slabo znejúci, nečujný: surdus: hluchy hlas (KS 1763)
3. planý, neužitočný: ager macer; jejunus: rolj hlucha (DQ 1629)
L. h-á žihľava, kopriva bot rastlina z rodu hluchavka Lamium: hluchá, mrtwá kopriwa, žihlawa (KS 1763); wezmi hluchu kopriwu (RG 18. st); hluchy mak (KrN 1795) bot mak vlčí Papaver rhoeas
P. atpn Matheus Hluchy (N. MESTO n. V. 1522 U1); subst h. m človek, kt. nepočuje: ussy hluchych otéwrené budú (KB 1756); -o prísl k 3: surdum: hluchó (KS 1763); -osť, -ota ž neschopnosť vnímať zvuk: koreny w octe warene y w ussj pusstene hluchotu y w ussech zwučeny zahany (HL 17. st); o nedostatku slissenj aneb hluchote (HT 1760); hluchota a nemota spolu običegne chody (CS 18. st); krivost, slepota, hluchost, nemost (SS 18. st)

Priezvisko HLUCHÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 156×, celkový počet lokalít: 54, najčastejšie výskyty v lokalitách:
MYJAVA, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 19×;
STARÁ TURÁ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 13×;
RUDNÍK, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 12×;
ČACHTICE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 7×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 6×;
DOLNÝ HRIČOV, okr. ŽILINA – 5×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 4×;
PODOLIE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 4×;
SÚŠ (obec STARÁ TURÁ), okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 4×;
...

hluchý: ^{→speex →vorbis}

je slepá a hluchá ≈ est aveugle et sourde

bola hluchá a slepá ≈ byla hluchá a slepá
bola hluchá, nikoho som ≈ byla hluchá, nikoho jsem
bola slepá a hluchá ≈ byla slepá a hluchá
hluchá, ale jej to ≈ hluchá, ale jí to
hluchá kobra, ktorá si ≈ hluchá kobra, která si
obilnín alebo ovsa hluchého, ktoré ≈ obilovin nebo ovsa hluchého, která
som slepý a hluchý ≈ jsem slepý a hluchý

alebo ovsa hluchého, ktoré ≈ or wild oats that
buď opitý alebo hluchý ≈ either deaf or drunk
byť hluchá a slepá ≈ be deaf and blind
hluchý a takmer slepý ≈ deaf, and nearly blind
len hluchý a slepý ≈ just deaf and blind
obilnín alebo ovsa hluchého ≈ cereals or wild oats
väčšina hluchých detí sa ≈ most deaf children are
zostať hluchý a nemý ≈ remain deaf and mute
...