tĺcť tlčie tlčú tĺkol nedok.
1. prudko narážať na niečo, udierať, biť, búchať: t. päsťou do stola, t. kladivom po niečom; srdce t-ie
2. takto umiestňovať, zatĺkať, vtĺkať, vbíjať: t. klinec do steny
3. údermi rozdrobovať, roztĺkať: t. orechy, korenie, t. skaly
4. expr. biť (význ. 1), udierať: t-li ho palicou, päsťami po chrbte
5. expr. rozbíjať (význ. 1), roztĺkať, ničiť: t. riad
● expr.: t. niekoho ako koňa veľmi biť; t. si hlavu o múr veľmi banovať za niečím; t. niekomu niečo do hlavy nástojčivo vysvetľovať
// tĺcť sa expr. potulovať sa (význ. 1, 2), potĺkať sa: t. sa po svete, po cudzích ľuďoch