Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kôl kola m. hrubšia žrď na jednom konci zahrotená: zatĺcť k. do zeme

expr.: je ako k. v plote sám, opustený; ukazovať, maľovať ap. → straky na k-e;

kolový2 príd.: k-é stavby

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kôl kola m.; kolový

kôl kola L kole pl. N koly m.


kol prísl.

kôl kola pl. N koly m. 1. ▶ hrubšia, najčastejšie drevená tyč na jednom konci zahrotená: podporné, nosné koly; chatrče postavené na koloch; spevniť brehy jazera kolmi; pred sadením stromčeka treba zatĺcť do stredu jamy k.; Každá osada je ohradená dreveným plotom, ktorý je postavený z niekoľko metrov vysokých ostrých kolov jasnočervenej farby. [InZ 2000]
2. ▶ hrubšia, najčastejšie drevená tyč zahrotená na oboch koncoch, používaná v stredoveku na popravovanie: Pravda, domov sa vrátiť nemohol, tam by ho sultánovi vojaci chytili, vrátili pašovi alebo nastokli na kôl. [P. Dvořák]; Podľa inej verzie ich napichli na koly a potom vraj upálili. [J. Bob]
fraz. byť/ostať/žiť ako kôl v plote byť celkom sám, opustený; stáť ako kôl stáť nehybne, nečinne, bez slova; trčať ako kôl v plote a) fyzicky vyčnievať svojou výškou b) vyznačovať sa odlišnými vlastnosťami ako väčšina; ukazovať/namaľovať straky na kole klamať, zavádzať


kolo2, zried. kol predl. s G 1. hovor. al. poet. ▶ vyjadruje smerovanie zo všetkých strán k niekomu, k niečomu al. na všetky strany od niekoho, od niečoho; vyjadruje polohu na všetkých stranách od niekoho, od niečoho; okolo, dookola: okrútiť si šál k. krku; jednou rukou ju objal k. pása; zrazu mu všetko k. neho pripadalo cudzie; Tiene už zaľahli na rúbaň, ba miestami sa kolo húštin stlal súmrak. [R. Moric]; Neraz ten prešiel jeden i viac chotárov pod Vtáčnikom i kolo Žiaru. [A. Habovštiak]; Pavúky mu kol hlavy pavučiny pradú. [A. Marenčin]
2. hovor. al. poet. ▶ vyjadruje smerovanie al. polohu v blízkosti niekoho, niečoho, okolo, popri, vôkol: pes zabreše, keď cudzí človek ide k. domu; k. nás sa motkalo akési chlapča; Vediem s tebou rozhovor o veciach blízkych i ďalekých, obchádzam kolo živých plotov akoby naveky. [T. Klas]; Zrazu počul pieseň: Od Prešova cesta ide, strom kolo nej sadený... [M. Zelinka]; Lúky kol Ipľa sú celé žlté od púpav. [L. Ballek]
3. hovor. ▶ vyjadruje smerovanie, zameranie činnosti, okolo, pri: k. záhrady je veľa roboty; stále čosi robí k. domu

-l/6844136±8029 2.91: substantíva s. G pl. 49470→49396
+290
−493
diel/8500 pravidiel/6785 vozidiel/4705 lietadiel/2909 tiel/2349 jedál/2281 čísel/2118 krídel/2008 l/1453
+122
−277
l/1448 divadiel/1226 kresiel/1166 remesiel/1096 svetiel/1023 sedadiel/796 (173/9533)

-oľ/10654±178 31.84: substantíva m. živ. N sg. 126→157
+12
−13
knihom/61 m/51→60
+0
−3
K/0→21
+2
−4
(5/16)

-ôl/33650±472 17.69: substantíva m. neživ. N+A sg. 15086→15104
+347
−193
stôl/14711 kôl/345→375
+343
−193
vrchstôl/18

-ôl/33650±472: substantíva s. G pl. 1466
+122
−277
kôl/1453
+122
−277
predkôl/13

kôl hrubšia žrď na jednom konci zahrotená: zatĺcť kôl do zemenár. štek [vysl. -t-] (kôl najmä k viničom)


kol 1. p. okolo 1, 4, 5 2. p. pri 3


okolo 1. zo všetkých strán, do všetkých strán, na všetky strany, v okolí, po okolí • naokolo dookola: okolo, naokolo bola samá voda; nechápavo hľadel dookolavôkol navôkol zôkol-vôkol: vôkol, navôkol ležali porozhadzované šaty; poobzeral sa zôkol-vôkolhovor.: dokola koldokola: dokola, koldokola rástli borovicepoet. kol (Smrek)zastar.: dovôkola dovôkol

2. v (tesnej) blízkosti • povedľa pomimo: prešiel okolo, povedľa bez pozdravu; lopta preletela okolo, pomimo

3. dlhšou cestou obchádzajúc niečo • dookola naokolo: musí ísť okolo, dookola, lebo tadiaľto neprejde; choď naokolo, aby si nespadolhovor.: dokola koldokola: prejdi dokola, koldokola, lebo tu je blatookľukou: dostanú sa ta okľukou

4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie na všetky strany od niekoho, niečoho al. polohu na všetkých stranách od niečoho, niekoho • vôkol: okolo, vôkol nás stáli neznámi ľudiahovor. i poet. kolo: kolo krku mala okrútený šálpoet. kol

5. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie al. polohu v blízkosti niekoho, niečoho • vedľa povedľa pozdĺž (koho, čoho): chodník vedie okolo, vedľa studničky; išli sme povedľa, pozdĺž potokapopri (kom, čom): okolo cesty, popri ceste rastú topolehovor. i poet. kolopoet. kol (koho, čoho): prešli kolo zbúraného domuzried.: mimo pomimo (koho, čoho): prebehli mimo, pomimo nás

6. p. pri 3 7. p. asi 1, približne 2


pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodníkvedľa povedľa pozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topoleblízko v blízkostihovor. blízozried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • s so (kým)u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočetokolohovor. kolopoet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

4. vyjadruje časový úsek • počas v priebehu (čoho)cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdiav procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohlikniž.: navzdor navzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľovkniž. zastar. vzdor

7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôtv (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach


žrď dlhý a tenký, obyč. valcovitý predmet slúžiaci ako držadlo, opora a pod. • tyč: drevená, kovová žrď, tyč; skok o žrdihovor. štangľa: železná štangľadrúk kôl (obyč. neopracovaný kus kmeňa al. konára stromu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kôl, kola m.

1. hrubšia tyč na jednom konci zaostrená: k. v plote, drevený, železný k., podoprieť niečo k-om, ovaliť niekoho k-om

hovor. expr. stojí ako k. nemotorne, bez slova; je ako k. v plote sám, opustený;

2. na oboch koncoch zaostrená tyč, ktorá slúžila v stredoveku na popravu; napichnúť niekoho na k.;

kolový príd.: archeol. k-é stavby postavené na koloch;

kolík i kolček, -a m. zdrob.: vinohradnícke k-y, značkovacie k-y;

kolíkový príd.;

kolíček, -čka m. zdrob.: k. na husliach, k-y na pripínanie bielizne štipce


kol prísl. i predl. s 2. p. bás. okolo, vôkol: Idú a idú kol staveniska šťastia na zemi. (Pláv.) Kým speváci kol si ako vtáci hudú. (Hviezd.)

kôl m. (kol, gol)
1. strsl, zsl, čiast. vsl na jednom konci zahrotená hrubšia žrď vsadená do zeme ako nosná al. oporná časť nejakej konštrukcie, ohrady a pod.: Kou̯i sa vbijú do zeme a do kou̯ov idú žrďe a na žrďe šťeki (Zázrivá DK); Kec ca hraďí plot, tak sa prúťie prepletá medzi kolami (Návojovce TOP); Sáhi sa ukladajú do metróv medzi kvóli (Dol. Súča TRČ); Ked uložev seno do kopi na dlkší čas, dav doprostrétka kol (Brestovany TRN); Taki hrubi kul nabiľi do źemi (Petrovany PRE)
F. stojí jak kól f plote (Lukáčovce HLO) - nehybne, mlčky, nečinne; ostal sam jak kol u ploce (Brezina TRB) - celkom osamotený; ukezuva_ctraku na koľe (Rim. Píla RS) - podvádzať sľubovaním nesplniteľného; uka̋zal mu straku na kole (Prihradzany REV) - nedal mu, nesplnil sľúbenú vec; aj ti si s takého plota kol (Brestovany TRN) - toho istého rodu, stavu
2. jstrsl, jzsl, zempl oporná tyč pri pestovanom kríku (obyč. viniči), mladom ovocnom strome al. popínavej rastline: O Ďuri gazda pobíja koli (Lišov KRU); Ked bóv vinidž više koli, vrchi sa zrezuvali (Čachtice NMV); Ščúl sadzím fazulu, čo sa tahá na koli (Trakovice HLO); Ochabi dluhi prud i prez meter a vedz ho priviaže gu druhomu koloj (Kaluža MCH); viňičnie koli (Plášťovce ŠAH), píľení kou̯, samorastní kou̯ (Sklabiná MK); štípaní kól (Radošina NIT); gol (Rača BRA)
3. csl zahrotená tyč kovová al. okutá drevená na vybíjanie jamôk al. dier v zemi, priebojník: F prevrátenej zemi sa muožu saďeť šťepi aj za kolon (Pukanec LVI); Na janki bou̯ drevení kuol s kvakou, na kvaku sa stúplo (Dol. Strehová MK); Kol mav s plechom okuvaní špidz a nad nín krížon zelezné kridélko (Brestovany TRN); Zo źeľeznim kolom śe robia džuri do źemi a do ňich śe davaju drevene koli na trojku (Spiš. Štvrtok LVO); žeľezni kul (Kaluža MCH); gol (Rača BRA)
4. žŕdka z pevného dreva na premiestňovanie bremena, na utiahnutie reťaze pripevňujúcej náklad na voze ap., drúk: Kolom podvihni kus tod vos (Mokrá Lúka REV); kuol (Laskomerské BB)
F. to ňeňi kolom dvíhať (Ležiachov MAR) - to si nevyžaduje osobitnú námahu
5. žrď so šikmo vsadenými klinmi al. zvyškami konárov
a. vlipt, spiš na sušenie krmovín: Koli su na sušeňe trojki abo lucerni (Spiš. Štvrtok LVO); kol (Lipt. Porúbka LM)
b. čiast. jstrsl a jzsl na vešanie hrncov, mliečnikov ap. (na dvore): Šecke hrnce mi s kolou popadale (V. Lom MK); Ag našľi na koľe mľiečňike, tag ich šetke pometaľi pre_toho mladiho zaťa (Lišov KRU); Kól na kozáki bóv na dvóre a tan sa vešali hrnce (Rumanová HLO); kuol na mliečňike (Medzibrod BRE)


kol p. kôl

kolček p. kôl


kôl [-ô-, -ú-, -ó-] m
1. hrubšia tyč na jednom konci zahrotená: on tomu czlowieku z geho kolu nevkradl (ŽK 1473); kol sterczeni do zeme (s. l. 1568); uderel syna kulem (ILAVA 1647); palus: kůl (AS 1728); kwol zelezny (s. l. 1736); winjčny kúl (KS 1763); mnostvge Biskupičanov s kigaczmi a kvolmi do magjera pribehlo a tam kvalti wikonavali (HREŽĎOVCE 1768)
L. palangový, palankový, palisátny k. hrubý, palisádový: meštane (chceli) palisatne neb palankowe koly vytinati (B. ŠTIAVNICA 17. st CM); vallus: palangove koli (LD 18. st)
F. z gedneho plotu kul (SiN 1678) sú rovnakí
2. do zeme zasadená zahrotená tyč na popravu: kolom prestrčena bila (S. ĽUPČA 1632); kuol neb šibenice mu (Nemcovi) da pred dvere postaviti (B. ŠTIAVNICA 1689 CM); pod pokutou na kuol tahnuti (B. BYSTRICA 1709); furca: ssybeničny kúl (KS 1763); kolový príd: palaris: kolowy, čo k kolu náležj (KS 1763); -ček m dem k 1: axillus: kolček, čepik w dirce se obracagici (NP 17. st); z ladku kolček učiň a do djrky nose wlož (TS 1771); kolček, na ktery žhreba prybigagu (HK 18. st)


kôl p. kol


kol predl s G okolo: kól Betlehema behalyi (HPS 1752)

Kol_1 Kol Kol_2 Kol Kůl Kůl
kola
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) kola
G (bez) koly
D (ku) kole
A (vidím) kolu
L (o) kole
I (s) kolou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) koly
G (bez) kôl
D (ku) kolám
A (vidím) koly
L (o) kolách
I (s) kolami

kôl
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kôl
G (bez) kola
D (ku) kolu
A (vidím) kôl
L (o) kole
I (s) kolom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) koly
G (bez) kolov
D (ku) kolom
A (vidím) koly
L (o) koloch
I (s) kolmi

kolo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) kolo odvetí polohlasne. Prekrásne kolo sa skončí mojím úklonom. Ozve
G (bez) kola ktoré sa dostali do záverečného kola medzinárodnej súťaže. Ich projekt
D (ku) kolu ešte krátko vrátila k úvodnému kolu štvorhry. " Ja som začala dobre,
A (vidím) kolo Obrazové spomienky na arcidiecézne kolo košickej arcidiecézy Pohľad na
L (o) kole speváckym číslom a to hneď po prvom kole automobilových pretekov. Tých
I (s) kolom pozitívna. Týmto predvianočným kolom si totiž hráči pripomenuli, prečo
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) kolá vedeniu ligy. Nasledujúce dve kolá budú ešte súčasne na Žarci aj
G (bez) kôl kmeňovej fabrike v Mníchove pár kôl . Svoje vystúpenie však zakončil
D (ku) kolám jesennú časť vzhľadom k mužským kolám s dvojtýždňovým oneskorením. Tento
A (vidím) kolá súper. My sme sa cez prvé dve kolá dostali voľným žrebom, víťazstvo
L (o) kolách a tak dnes v postupových kolách súťažia okresné kolektívy, ba
I (s) kolami minulý týždeň znovu tromi kolami . Barani sa dvakrát predstavili

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KOĽ-HABASOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 1×;

Priezvisko KOĽ-HABAS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 1×;

Priezvisko KOĽ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 85×, celkový počet lokalít: 28, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ŽAKOVCE, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 15×;
BREZOVICA, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 13×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 13×;
SABINOV, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 4×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 4×;
KRIVANY, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 3×;
LEVOČA, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 LEVOČA) – 3×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 2×;
MARGECANY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 GELNICA) – 2×;
OĽŠOV, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 2×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu