hajtel p. hajtol
hajtol m. (hajtel) šar dozorca polí, lesov a úrody: Hajtol dava pozur, žebi cigaňi kapustu na poľu ňekradľi (V. Šariš PRE); Hajtol ohaňal poľo i ľes (Dl. Lúka BAR); To dakedi hajteľi buľi (Hrabkov PRE)
hajtol m maď pohonič, hajčiar: P. atpn Woitko Haitol, Balas Heytol (BARDEJOV 1625; 1675)