ucho -a s.
1. mn. uši -í, arch. ušú -iam -iach -ami orgán sluchu; jeho vonkajšia časť: veľké, odstávajúce uši; stiahnuť si čiapku na uši, vyťahať nezbedníka za uši, zaľahlo mu v ušiach; strihať ušami; dostať poza uši zaucho; mať dobré uši dobre počuť;
pren. to nie je (nič) pre tvoje uši pre teba; anat. stredné, vnútorné u.
2. mn. uchá, zried. uši vec pripomínajúca ucho; časť veci v podobe ucha: hrniec s uchami, s ušami, u. na demižóne, u. ihly, fotel s uchami
3. mn. uchá pejor. nadávka (neskúsenému), zelenáč, ucháň: také u. (zelené)
● mať tenké uši dobre počuť; natŕčať, naťahovať uši, byť samé u. pozorne počúvať, načúvať; počuť niečo na vlastné uši osobne; až po uši v najvyššej miere; počúvať (iba) jedným u-m, na pol ucha, jedným u-m dnu, druhým von nepozorne; sedieť si na ušiach nepočuť; (aj) → steny majú uši; → somárske uši; expr. húsť niekomu poza uši, za ušami domŕzať;
ušný príd. k 1: u. lalok, u. maz; u. lekár;
uchový príd. k 2;
uško -a -šiek s.
1. zdrob. k 1, 2
2. ucho (na ihle)
3. bot. výrastok na listoch tráv