tu
I. hovor. i tuná zám. ukaz. príslov.
1. ukazuje na miesto v blízkosti hovoriaceho, op. tam: tu bývame, čo tu robíš? cíťte sa tu ako doma
2. so sponou byť označ. prítomnosť niekoho, niečoho: už som tu; onedlho sú tu Vianoce; tu! hlásenie sa pri zisťovaní prítomnosti
3. poukazuje na situáciu, v tomto prípade: o čo tu ide? tu sa nedá nič robiť
4. hovor. poukazuje na bezprostrednú blízkosť osoby, tuto: tu(ná) kolega ti poradí
5. tu a tam kde-tu, sem-tam: tu a tam badať ešte nepokoj
● kde nič, tu nič nikde nič; tu (ho) máš! výraz prekvapenia, rozhorčenia
II. čast. zdôrazňuje výraz, ku kt. patrí, hneď, priam, akurát: už nečakal nikoho, a tu dvaja hostia
tuná zám. ukazovacie príslovkové
tuná p. tu 1
tu 1. ukazuje na miesto v blízkosti hovoriaceho (op. tam); hovor. poukazuje na blízkosť osoby • tuto (op. tamto) • tuhľa • tutohľa: tu, tuto je tá kniha; tuhľa, tutohľa sa mi to stalo; tu(to), tuhľa chlapec vám ukáže cestu • hovor.: tuná • toť: tuná, toť mi to podpíš • nár. tutoká (Ondrejov) • tunáka
2. p. sem
tuná prísl. i čast. hovor. tu: Len ma tuná trpezlivo čakaj. (Ráz.-Mart.) My sme u nás doma — my sme tuná páni! (Botto) Tuná Mikloš priniesol akési zvesti. (Gráf) Ja tuná s Jankom mám do činenia! (Al.)
tuná, tunák prísl na tomto mieste, tu: Joannes Lany aczprawe zyge, než ponewadž nebywa tunak, techdy dom gest pusty (B. BYSTRICA 16. st); podle testamentu brala statek, kteri tez tuna zstrawila (TRENČÍN 1629); ten sluzobnik onahdi to mlowil tuna, ze wi y sami pojdete ta k Petrocimu (RADVAŇ 1704); ga ledwi že možem moge a meske weczj tunak konatj (BRATISLAVA 1741); omentum: branice neb mazdrička tuna okolo žaludka (ML 1779)