echo -a ech s.
1. ozvena, ohlas: e. výkriku
2. hovor. upozornenie, znamenie: dostať od dakoho e.;
echový príd. k 1
echo echa ech s.
echo echa ech s. ⟨gr.⟩ 1. i fyz. ▶ jav, pri ktorom možno počuť nielen zvuk šíriaci sa zo zdroja priamo, ale aj zvuk odrazený od okolitých predmetov; syn. ozvena: hlasné e.; e. kanonády; e. sa nieslo dolinou; pren. Doznieva echo básne. [P. Štrelinger] účinok 2. ▶ reagovanie na niečo; syn. ohlas: súhlasné e. v publiku; objavili sa negatívne echá; medzi študentmi kolujú rôzne echá; stretnúť sa s pozitívnym echom; e. z radov čitateľov 3. hovor. ▶ upozornenie, tajná informácia: dať policajtom falošné e.; Riaditeľ dostal echo, že bude mať na škole previerku. [Mo 1999] 4. hud. ▶ opakovanie motívu s nápadne zmenšenou (zvukovou) intenzitou na spôsob ozveny obľúbené v baroku 5. šach. ▶ opakovanie nejakého šachového prvku na rozličných miestach šachovnice al. v rozličnom čase
echo -a s. ‹g›
1. ozvena: e. výstrelu; hud. opakovanie motívu s nápadne zmenšenou silou na spôsob ozveny
2. hovor. znamenie, upozornenie: dať niekomu e.;
echový príd. k 1: e. efekt
echo- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom ozvena
echo p. ozvena 1, ohlas 1
ohlas 1. súhlasné reagovanie na niečo • ozvena • reakcia • echo: nájsť u niekoho ohlas, ozvenu, reakciu • kniž. ozvuk (Karvaš) • kniž. zried. ozva (Ondrejov) • poet. ozyv (Plávka, Figuli) • kniž. odraz: doba zanechala v jeho diele negatívny odraz (Brezina) • subšt. odozva
2. p. ozvena 1 3. p. výzva, vyhlásenie
ozvena 1. zvuk zaznievajúci po odrazení pôvodného zvuku • echo • ohlas: ihneď sa vráti silná ozvena, silné echo; pren.: ozvena, ohlas mladosti; ozvena, ohlas myšlienok, citov • kniž.: ozyv • ozvuk
2. p. ohlas 1
echo, -a, ech str. ozvena, ohlas
echo s gr/lat ozvena, ohlas: smrť gest žiwota nasseho echo (MK 18. st)