rozlúčiť -i dok. oddeliť, odlúčiť od seba: nás už nič ner-i;
nedok. rozlučovať
// rozlúčiť sa
1. pozdraviť sa pri odchode, pri rozchode, odobrať sa: r. sa s rodičmi; odísť bez r-enia; hovor. r. sa s nedisciplinovaným pracovníkom rozviazať s ním prac. pomer
2. vzdať sa niečoho, zanechať: r. sa s majetkom; r. sa s nádejou
● r. sa so svetom zomrieť;
nedok. rozlučovať sa