krájač -a m. stroj(ček) na krájanie: k. chleba; k. koží
krájač -ča pl. N -či m. (človek)
krájač -ča pl. N -če m. (zariadenie)
krájač1 -ča pl. N -či m. ▶ kto niečo krája: Sluha im mieša silné víno, krájač krája najlepšie kusy zo stehna mladého býka a kladie ich pred nich na skvostné strieborné misy. [M. Zelinka] ▷ krájačka1 -ky -čiek ž.
krájač2 -ča pl. N -če m. ▶ kuchynská pomôcka určená na krájanie: celokovový k.; elektrický k.; mechanický, ručný k.; praktický k. chleba, k. na chlieb; k. na hranolky; k. cesta; k. na zeleninu, na ovocie; používať k. na syr, na pizzu
krájač1, -a, mn. č. -i m. robotník, ktorý krája nejakú surovinu;
krájačka, -y, -čiek ž.;
krájačský príd.
krájač2, -a, mn. č. -e m. i krájačka, -y, -čiek ž. v obuvníctve nôž al. prístroj na krájanie kože
krájač m. (krajač) 1. remes. majster al. robotník, kt. krája kožu: krájač (Lipt. Mikuláš); krajač (Sládečkovce ŠAĽ) 2. remes. špeciálny (polkruhový) oceľový nôž na krájanie kože, plsti a pod.: S ťim sa ťen okraj (klobúka) zrezau̯, s ťin krájačon (Pukanec LVI); krajač (Sládečkovce ŠAĽ)
krájač m kto niečo krája, reze: scissor: rezač, obrezáwač, kragač, kragčjr (KS 1763)