Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zreteľ -a m.

1. sústavné všímanie si, rešpektovanie niekoho al. niečoho, ohľad: z. na potreby obyvateľstva; obrátiť z. na niečo zvýšiť záujem (o niečo); klásť hlavný z. na niečo dôraz; gram. príslovkové určenie z-a

2. obyč. mn. stanovisko, hľadisko: politické, estetické z-e

□ brať z. na niečo; (ne)spustiť zo z-a (ne)zabudnúť; mať na z-i pamätať;

so zreteľom na predl. s A s ohľadom na;

zreteľový príd.: z-á predložka

zreteľ -ľa pl. N -le m.

hľadisko 1. základ posudzovania • aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektov • stanovisko: z tvojho stanoviska je to pravda • zreteľ: brať do úvahy politický zreteľ • ohľad: v istom ohľade je to pravda • zorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inak • prístup: vedecký prístup k riešeniu otázky • stránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránok • východisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaní • perspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti

2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadle • tribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne

kritérium miera, podľa ktorej sa niečo posudzuje • meradlo: kritérium, meradlo výkonnosti, krásy; subjektívne kritérium, meradlo • hľadisko (východisko posudzovania): odborné hľadisko • zreteľ: uplatniť estetický zreteľ

ohľad 1. prizeranie na záujmy niekoho, niečoho • zreteľ: spoločenské ohľady, zretele • zastar. zrenie: aspoň na tie ženy majte zrenie (Timrava)

2. p. hľadisko 1

stránka 1. povaha veci, javu, osoby: ukázať sa z tej horšej stránky; život má aj svoje temné stránky • hľadisko • stanovisko • zreteľ (východisko postoja): posudzuj to aj z iného hľadiska, stanoviska; brať do úvahy aj estetické zretele • moment: sociálny moment • strana: vyhovovať zo všetkých strán

p. aj znak 2

2. p. strana 2, 3 3. p. črta 1

zreteľ 1. p. ohľad 1 2. p. hľadisko 1

zreteľ, -a m.

1. prizeranie na záujmy, potreby, stav ap. niekoho al. niečoho, rešpektovanie, všímanie si niekoho, niečoho, ohľad: mať, brať z. na niekoho, na niečo; (robiť niečo) bez z-a, so z-om na niekoho, na niečo; V zmýšľaní a konaní Kalinčiakovom dominuje zreteľ na reálne možnosti pre uskutočnenie toho plánu. (Mráz) Nemcom nechutil jeho prísny zreteľ na čistotu slohu latinského. (Hurb.); gram. príslovkové určenie z-a bližšie určuje, vymedzuje intenciu, zameranie deja v prísudku na predmet;

2. pozornosť, zvýšený záujem o niekoho, o niečo: obracať, obrátiť z. na niekoho, na niečo; spúšťať, nespúšťať, spustiť, nespustiť niečo zo z-a; klásť hlavný z. na niečo dôraz; strácať, nestrácať, stratiť, nestratiť zo z-a niečo;

3. (obyč. mn. č.) hľadisko, kritérium, podľa ktorého sa niečo posudzuje: estetické, filozofickí, jazykové, mimojazykové, umelecké z-e; náboženský z.; Uňho sa uplatňuje i zreteľ sociálny. (A. Mat.);

zreteľový príd. gram. z-é príslovky, z. genitiv

zreteľ m prizeranie na niečo, ohľad: Buh obratil zretel srdečny k odwracenj me zlosti (SP 1696)