rumenec -nca m. kniž. červeň1 (význ. 1): r. líc
rumenec -nca pl. N -nce m.
červeň 1. červené sfarbenie, červená farba • červenosť: červeň jahôd, červenosť líc • kniž.: rumeň • rumenec: rumeň, rumenec na tvári • kniž. pýr: pýr hanby • poet.: zábron (Hviezdoslav) • broň (Roy) • kniž. zried. zápyr (Figuli)
2. jedna zo štyroch farieb v kartách • srdce
rumeň, rumenec p. červeň 1
rumenec, -nca m. kniž. červeň, červená farba (najmä na tvári): Vilko zaspal, na líčka mu sadol krvavý rumenec. (Ondr.) Nebo očervenelo a po bieluškom snehu rozlial sa ľahký rumenec (Krno) červené svetlo spôsobené slnkom
rumenec p. rumanec
rumenec m rumanček: chamonilla: rumenetz (NPH 17. st)