terén -u m.
1. prirodzený tvar zemského povrchu: kopcovitý t., členitosť t-u; lyžiarsky t.; voj. bojový t.
2. pracovisko, prac. oblasť mimo mesta, v prírode ap.: ísť do t-u, výskum v t-e; poznať t. i pren. príslušnú problematiku;
terénny príd.: t. beh; t. prieskum