hlasný príd. kt. dobre počuť, výrazne znejúci, hlasitý: h. hovor;
hlasno, hlasne prísl.: h. sa smiať;
hlasnosť -i ž.
hlasný -ná -né 2. st. -nejší príd.
hlasný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ ktorý dobre počuť, ktorý dobre, výrazne znie; syn. hlasitý, hlučný; op. tichý: h. hovor, smiech, plač; h. protest, nesúhlas; hlasná ozvena, vrava; hlasné zaucho; hlasné trúbenie auta; z izby znela hlasná hudba; z ulice bolo počuť hlasné kroky; Rodinka gibonov si svoje územie označuje trilkovaním, ktoré vzdialene pripomína spev vtákov, no je oveľa hlasnejšie. [Sme 2002]; pren. h. spánok sprevádzaný chrápaním 2. ▶ vydávajúci silný hlas, silný zvuk: niekto búchal na stenu, lebo sme boli veľmi hlasní; dom stráži poriadne h. pes; má hlasné hodinky; jemný harmonický strunový zvuk vystriedali hlasné gitary; Hore briežkom ponáhľali sa tri hlasné postavy. Dve biele, bacúšske, tretia čierna, najhlasnejšia. [J. Cíger Hronský]
hlasný ktorý dobre počuť, ktorý dobre, jasne znie (op. tichý) • hlasitý: viedli hlasný, hlasitý rozhovor; hlasný, hlasitý spev • hrmotný • expr. hurónsky (veľmi hlasný): hrmotný pochod vojakov, hurónsky smiech • hlučný • expr. hulákavý (veľmi, nepríjemne hlasný): hlučná hudba, hulákavá mládež • ohlušujúci (ktorý ohlušuje): ohlušujúci zvuk motorov • prihlasný • prihlučný (príliš hlasný, hlučný)
hrmotný 1. ktorý robí hrmot, lomoz; sprevádzaný hrmotom; veľmi hlučný, silný (o zvuku) • dunivý: hrmotné, dunivé výstrely; dunivé výbuchy v kameňolome • burácavý: burácavé vlny • hrmotavý • buchotavý • lomozivý • lomozný: buchotavé, hrmotavé, lomozivé, lomozné zvuky na povale • expr.: rachotivý • rachotavý • zried. rachotný: rachotivý, rachotný štart prúdových lietadiel • hukotavý • zried. treskotavý: hukotavý, treskotavý zvuk vlakov • expr. hromový: hromový potlesk, hromové burácanie • zried. hrmavý • hovor. expr. hurtovný • nár. hurtácky: hurtovné zaklopanie (Timrava), hurtácka reč (Gráf) • hlučný • hlasný • silný • búrlivý: hlučný, hlasný, silný, búrlivý smiech
2. p. rázny
zvučný 1. jasne, výrazne znejúci • znelý • zvonivý: má zvučný, znelý, zvonivý hlas • sýty • plný: ozvali sa sýte, plné tóny • sonórny: sonórny hlas, bas • hlasitý • hlasný (ktorý dobre počuť): hlasný spev • jasný • ostrý • pren. kovový: jasný, kovový smiech
2. príjemne znejúci • ľubozvučný • lahodný: zvučný, ľubozvučný rým; lahodná reč
hlasný príd.
1. ktorý chce počuť, hlasitý, jasne znejúci: h. hovor, smiech;
2. fon. h-é spoluhlásky znelé;
hlasno/-ne prísl.: h. hovoriť, plakať, h. sa smiať;
hlasnosť, -ti ž. fon. znelosť (spoluhlások)
hlasný príd. csl silno znejúci, dobre počuteľný: Chlapä malo od maľička hlasnú reč (Dlhá n. Or. DK); Akí je Marín hlas hlasní (Kameňany REV); Tota jejich sesija bula barz hlasna, ňeznam, či śe i ňepobiľi (Sedlice PRE); hlasní (Koniarovce TOP)
hlasný príd jasno znejúci, dobre počuteľný, hlasitý, zvučný: hlasnj kokrhány (FO 1737); z pésnyami hlasznima (DŽ 1752); na cymbaloch hlasnych, které dobre zwoňá (BlR 18. st); gestliže se poloziss na takowe misto hlasne (MK 18. st) z ktorého dobre počuť; -e, -o prísl hlasno, nahlas: hlasno mlúwjm; clamose: hlasňe, krjklawe, sskreklawe; sonore: hlasyťe, hlasňe (KS 1763); hlasne wikrikowal; hlasne sa smjl (VP 1764) F. jako lastovice hlasno štebotali (ASL 18. st); -osť ž hlasitosť: hlasnost, hlasytost (KS 1763)