väčšmi
I. prísl. vo väčšej miere, viac, viacej: v. trpieť
II. spoj. priraď. v. – ako viac – ako, skôr – ako: tu môže v. stratiť ako získať
väčšmi prísl.
skôr 1. pred určeným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • skorej • skoršie: vrátil sa skôr, skorej, skoršie, ako sme si mysleli • prv • včaššie: druhý raz musím vstať prv, včaššie
2. v bližšie neurčenom čase v minulosti • predtým • kedysi • voľakedy • prv: skôr, predtým tu bola lúka; kedysi, prv sme mu viacej verili • fraz. svojho času
3. vyjadruje väčšiu pravdepodobnosť • skorej: takto sa tam skôr, skorej dostaneš • ľahšie • pravdepodobnejšie: vo veľkom meste ľahšie, pravdepodobnejšie nájde prácu
4. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • skorej: má skôr, skorej záujem získať vplyv v predstavenstve • väčšmi • viac • viacej • predovšetkým: ide mu väčšmi, viac, viacej o vlastný prospech; pôjde jej predovšetkým o deti
5. p. vopred 1
väčšmi 1. p. viac 2 2. p. skôr 4
viac 1. vyjadruje väčšie neurčité množstvo, väčší neurčitý počet, rozsah (op. menej) • viacej: zarobil viac, viacej ako ostatní • viacero: bolo tam viacero dverí
2. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu (op. menej) • viacej • väčšmi: čím ďalej, tým viac, viacej sa mu páčila; odvtedy sa väčšmi staral o blaho rodiny
3. (so záporným slovesom) popiera jestvovanie niečoho v čase; vyjadruje skončenie nejakého deja, stavu • viacej • už • už nikdy: neukazuj sa mu viac, viacej na oči; mladosť sa už nevráti; už nikdy ma sem nedostane • ďalej • naďalej: ďalej nemusíš hovoriť; nemusíš sa naďalej namáhať • viackrát • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: nech sa to viac(ej)krát, viac ráz nestane
4. vyjadruje pribúdanie, pridávanie, pokračovanie • viacej • ešte • okrem toho: bála sa, či si viac, viacej nájde takého dobrého muža; Povedal všetko. Čo chceš ešte, okrem toho?
5. p. skôr 4
väčšmi prísl. vo väčšej miere, viac, viacej: Skromné výdavky možno ešte väčšmi obmedziť. (Zúb.) Kupectvo čím ďalej tým väčšmi mu prekvitalo. (Kuk.)
väčšmi prísl vo väčšej miere, viac, viacej: zo dna na den oslabugem wacmi (RADVAŇ 1705); ktera citedlnost negwečmi se w bolestech pronassj (LKa 1736); kdiss ale weter ostri duge, tim wecmy (plášť) kolo sebe okrucugeme (JASOV 1765); domnenj kralowske dustognosti za sebau tahňe, aby gesste wečmj trapen bil; palma, ktera čjm wetssmj bremenem obťežowana bjva, tjm wečmj se powzdwihuge (PT 1796)