Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

plátať -a nedok. zašívať, prišívať záplaty: p. roztrhané nohavice, p. deravé topánky; p. diery zašívať i pren. expr. naprávať chyby;

pren. expr. to je iba také p-nie núdzové, nedokonalé riešenie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plátať ‑a ‑ajú nedok.

plátať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok.

plátať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. (čo) 1.dávať, prišívať záplaty na odev; šitím al. inou technikou opravovať poškodené, prederavené miesta v textíliách, zašívať, štopkať; syn. látať1: p. bielizeň, plachtu; p. deravé ponožky; pláta nohavice na starom šijacom stroji; na plátanie používala hrubú ihlu; Vo väzení vykonával rozličné zamestnania, vyrábal vrecúška z celofánu, obšíval matrace, plátal vrecia na múku. [R. Dobiáš]
2.odstraňovať nedostatky al. poškodenia niečoho, pokrývať poškodený povrch vrstvou iného materiálu, opravovať, sceľovať: p. výtlky na cestách; vojaci vrecami piesku plátajú trhliny v hrádzi; postupne sme plátali strechu, vymieňali zhnité krokvy; (prv) p. hrnce opravovať drôtovaním, nitovaním, letovaním keramický al. plechový riad; Asfaltéri plátali cesty v mraze. [Sme 2010]
3. publ.núdzovo, dočasne niečo riešiť; nedokonale, nevhodne al. nedostatočne naprávať chyby a nedostatky; syn. látať1: p. rozpočet; p. problémy s prehustenou dopravou v meste; znova len plátajú a systematicky nič neriešia!; Podľa analytikov má však takýto spôsob plátania dlhu verejných financií len krátkodobý účinok. [HN 2010]; Veľké problémy majú Liptáci aj so zraneniami a tréneri len s ťažkosťami plátajú zostavu. [VNK 2010]
fraz. plátať diery pomáhať si núdzovými, nedokonalými riešeniami, ktoré neodstraňujú skutočnú príčinu problémov

obšívať 1. šitím dookola robiť obrubu na niečom • obrubovať ovrubovať: obšíva, obrubuje gombíkové dierkylemovať: rukávy lemuje kožouobhačkúvať (pomocou háčika): obhačkúva prikrývkuzaobšívať: zaobšíva sukňu stuhou

2. šitím opravovať (šaty, výrobky z plátna a pod.) • zašívať: stále má čo na deti obšívať, zašívaťplátať látaťhovor. fľakovať (pomocou záplat): pláta, láta mu roztrhnuté nohavice; fľakuje vreceexpr. vrbcovať: od rána do večera čosi vrbcujeexpr. kŕpať (povrchne obšívať)

3. p. biť 2


plátať šitím al. záplatami odstraňovať diery v textile • látať: plátať, látať nohavice, deravé vreceobšívať zašívaťexpr. vrbcovať (šitím opravovať) • hovor. fľakovať (dávať na niečo záplaty) • krajč. sceľovať (osobitnou technikou spájať niečo roztrhnuté): sceľovanie látky


zašívať 1. šitím opravovať • obšívať: zašívať, obšívať roztrhnutý rukávplátať látať (zašívať pomocou záplat): pláta, láta nohavice, perinyexpr. vrbcovať: mama stále čosi vrbcujehovor. fľakovať (zašívať fľakmi): fľakuje bielizeňexpr. kŕpať (povrchne, nepekne): kŕpe starú košeľu

p. aj stehovať

2. šitím spájať • zošívať: zošívať, zašívať k sebe okraje látkysceľovať (robiť celým): sceľovať ranu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plátať, -a, -ajú nedok. (čo) zašívať al. sceľovať, pokrývať diery (záplatami), látať: p. zásteru, košeľu, vrecia, krpce; p. hrnce, p. strechu; Halena i nohavice miestami sú i plátané. (Kuk.);

pren. expr. núdzovo nahrádzať, zaokrývať najsúrnejšiu potrebu, nedostatok, látať: Lámu si hlavu, na ktorom kraji plátať, podopierať. (Kuk.) Nemci potrhali a teraz sa napráva a pláta. (Heč.);

opak. plátavať, -a, -ajú;

dok. zaplátať, poplátať

plácať p. plátať


plátať i plácať nedok. strsl, jtrenč, čiast. vsl prišívať záplatu na šaty, zakrývať diery záplatami, opravovať, zašívať (odev, obuv, hrnce, strechu ap.): Mala krpce a f tom sä dobre tancovalo, aľe v ňeďeľu to treba bolo ždi plátať (Párnica DK); Každú chvíľu mu plácam té nohavice, šak sa uš samá záplata (Košťany n. Tur. MAR); Keď vetor slamu zau̯ (zo strechy) muselo sa plácať (Prochot NB); Mám aj (bielizeň) plácať? (Poniky BB); Von aj hrnki pláce (Hnúšťa RS); Platac kabat, topanki, dach... (Studenec LVO); Bačkori plataľi (V. Šariš PRE); plácať (Nedožery PDZ); plátat (St. Turá NMV)

plácať p. plátať

plátať, plácať ndk pokrývať diery záplatami, látať: drotu sem kupil, czo korcze placzagy den 20 (TRENČÍN 1585); mlinarom, kdi na kostele diri placali, dalo sa trungu (PUKANEC 1724); placetnjk stare ssaty placze a obssjwa (KoB 1666); nowy rgad sa placal (BRATISLAVA 1729); vestem resarcire: placati raucho (LD 18. st);
x. pren člowek gestit za žiwota sweho gen marnost a same rany, ktere lekar za dluhi čas plata a zassiwa (NK 1717) lieči

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu