Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pískať -a nedok.

1. utvárať vys. prenikavé zvuky fúkaním do nejakej štrbiny; takto realizovať melódiu, hvízdať: vlak p-a, p. na prstoch, p. na flaute, p. (si) melódiu; iba si tak p-a

2. (o veciach) vydávať prenikavé zvuky (obyč. nepríjemné): vietor p-a v stromoradí, dvere p-jú; neos. p-a mu v prsiach

3. utváraním vys. prenikavého zvuku privolávať, oznamovať: p. na cvičencov; šport. slang. p. zápas rozhodovať ho

● → tancuje, ako mu p-jú; a → ďalej sa p-a; tenko p. nemať sa dobre, biedne žiť; keď → vtáčka lapajú, pekne mu p-jú;

dok. pisknúť -e -ú -kol;

opak. pískavať -a

pískať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.

pískať si -ka si -kajú si -kaj si! -kal si -kajúc si -kajúci si -kaný -kanie si nedok.

pískanie -nia s. 1. šport. profes. ▶ (obyč. v kolektívnych hrách) vynášanie rozhodnutí zvukom z píšťalky: dohady o spornom pískaní rozhodcu; prísnejšie posudzovanie zákrokov sa dnes odráža aj v pískaní
2. (i kde) ▶ slabé pískavé zvuky v telesných orgánoch pri niektorých ochoreniach: p. v ušiach; p. v hrudníku, na prsiach; zápal pľúc poznáme aj podľa pískania pri nádychu či výdychu
▷ ↗ i pískať

pískať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. (ø; do čoho; čo) ▶ fúkaním do štrbiny nejakého nástroja al. vypúšťaním vzduchu cez zošpúlené pery utvárať ostrý tón rozličnej výšky a intenzity; takto tvoriť melódiu; syn. hvízdať: potichu, hlasno p.; p. do píšťalky; p. si do taktu; p. si pieseň; často si spieva alebo aspoň píska; sklamaní diváci mohutne pískali a predčasne opúšťali tribúny hvízdaním prejavovali nespokojnosť
2. (na koho, na čo) ▶ dávať takto signálne znamenie, privolávať: p. na psa; pískali na ňu, ale ani sa len neotočila; výpravca vlaku píska na odchod
3. ▶ (o fúkacom nástroji) vydávať prenikavý zvuk: železničiarske píšťalky prenikavo pískajú
4. (na čom/na čo; čo) ▶ hrať na fúkacom hudobnom nástroji: p. na flaute, na fujare, na fujaru; Boli piesne, čo sa dali pískať na píšťalôčke alebo na fujare, a boli nôty, čo sa cifrovali na husliach. [A. Habovštiak]
5. šport. profes. (čo; ø) ▶ (obyč. v kolektívnych hrách) riadiť hru ako rozhodca; pomocou zvuku píšťalky vynášať rozhodnutia, hlásiť nejaké úkony: p. faul, ofsajd; p. prvú, druhú hokejovú ligu; p. zápasy podľa medzinárodných pravidiel; rozhodcovia pískali objektívne
6. ▶ (o vtákoch, o niektorých druhoch zveri) vydávať vysoký zvuk, hlas pri vzájomnom dorozumievaní al. ako varovanie v prípade nebezpečenstva: na čerešni píska drozd; v skalách pískajú svište; Počuješ? Píska čajka na vlnách. [M. Rúfus]
7. ▶ (o niektorých predmetoch, zariadeniach) vydávať pri činnosti al. pri manipulácii prenikavé zvuky, často nepríjemné a nežiaduce: na sporáku píska čajník; vlak píska na výstrahu; v čase vojny okolo pískali vystrelené guľky; Auto pridáva ešte viac, motor reve, pískajú brzdy, praská perovanie. [P. Krištúfek]
8. expr. ▶ (o vetre, vzduchu) silno viať v sprievode kvílivého zvuku: vietor sykavo pískal; za veterného počasia sa z medzery pod oknom ozýva pískanie
9. ▶ (o niektorých telesných orgánoch) vydávať tenký, pískavý zvuk, obyč. pri niektorých ochoreniach: počuje, ako dieťaťu pískajú priedušky; neos. v prsiach, v pľúcach mu píska; neos. v ušiach mi ostro pískalo
◘ fraz. tancuje, ako mu pískajú bez odporu sa podriaďuje; a ďalej sa píska a) o ďalšom sa nemá hovoriť b) neviem pokračovať (obyč. v texte piesne); môcť si [ísť] pískať výraz rezignácie, teraz sa už nedá nič robiť
◘ parem. keď vrabce pískajú, bude zlé počasie štebot vrabcov je predzvesťou zlého počasia
▷ opak. pískavať -va -vajú -val: Skúsil zahvízdať na liste, ktorý si priložil k ústam. Otec tak pískaval. [L. Ťažký]; dok. k 1 – 3, 5 – 9 ↗ písknuť, pisknúť

písknuť -kne -knu -kni! -kol -kla -knuc -knutie, pisknúť -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutý -knutie dok. 1. (ø; do čoho; na čo/na čom) ▶ krátko fúknuť do štrbiny nejakého nástroja al. cez zošpúlené pery vypustiť vzduch a tým vydať (prenikavý) zvuk; syn. hvizdnúť: p. do píšťalky, na píšťalku, na píšťalke; hlasné, jemné písknutie; Keď potom Urban odkryl tanier so syrom, spokojne si piskol [...]. [P. Jaroš]
2. (na koho, na čo) ▶ dať takto signálne znamenie, privolať: p. na psa; počula p. pod oknom známy signál; ak budete niečo potrebovať, písknite na mňa
3. ▶ (o fúkacom nástroji) vydať krátky, prenikavý zvuk: začul, ako pískla, piskla píšťalka
4. šport. profes. zried. (čo) ▶ (obyč. v kolektívnych hrách) píšťalkou ohlásiť ako rozhodca nejaký úkon, vyniesť rozhodnutie, odpískať: p. pokutový kop; súperom nepísk­li faul; keď rozhodca pískne, je koniec
5. ▶ (o vtákoch al. o niektorých druhoch zveri) krátko, prenikavo sa ozvať, zapišťať: medzi stromami písklo vtáča; Dedo zošpúlil pery a napodobnil pisknutie krysy. [P. Glocko]
6. ▶ (o niektorých predmetoch, zariadeniach) vydať vysoký ostrý, prenikavý zvuk, často nepríjemný a nežiaduci, zapískať: kanvica piskla; v aute voľačo pisklo; v diaľke pískol vlak; Netrvalo dlho, zaštrkotal kľúč, zámok piskol. [L. Ballek]
7. expr. zried. (ø; čo/s vedľajšou vetou) ▶ nesmelo, potichu prehovoriť, ozvať sa; syn. pípnuť: vždy dostane všetko, čo i len pískne; piskol, že mu je zle
8. (kde) ▶ (o niektorých telesných orgánoch) vydať tenký, pískavý zvuk, obyč. ako sprievodný jav pri niektorých ochoreniach, zapískať: v hrtane niečo zabublalo a pisklo; neos. jeho dych je ťažký, vždy pri nádychu v ňom pískne
◘ fraz. expr. ani nepiskol/nepískol (od strachu) nepovedal nič, bol ticho; už si [ani] nepiskne/nepískne (pre stratu dôvery, pre porušenie pravidiel a pod.) už nebude vykonávať nejakú činnosť
▷ dok. k 1 – 6, 8 ↗ pískať

hvízdať vydávať al. spôsobovať vysoký prenikavý zvuk: vietor hvízda v korunách stromov; hvízda na prstoch • hvižďať • svišťať • fičať • pišťať (pri prudkom pohybe): guľky hvižďali, svišťali, fičali, pišťali pri uchu; bič sviští, severák fičí • pískať • expr. piskotať • pohvizdovať • pohvizdúvať (spôsobovať prenikavý zvuk fúkaním do štrbiny): vlak píska; pískať (si), pohvizdovať (si), pohvizdúvať (si) pesničku • expr.: vyhvizdovať • vyhvizdúvať • vypiskovať • vypiskúvať (opätovne, ustavične hvízdať): drozdy vyhvizdujú od rána • zried.: prehvizdávať si • prehvizdovať si: skacká a veselo si prehvizdáva

pískať p. hvízdať, pišťať 2

pišťať 1. vydávať slabý vysoký zvuk (o vtákoch) • pípať: v kroví pišťalo, pípalo kuriatko • expr.: čipčať • čipotať • čiepčať: v hniezde sa mrvilo a čipčalo, čipotalo šesť neoperených vtáčat • expr.: čivčať • čivkať • čivikať: pod oblokom čiv(i)kajú vtáčence • expr.: ciepkať • ciepčať • cipčať • ciapčať: sotva vyliahnuté lastovičky ciepkajú, ciepčajú, cipčia v hniezde • expr. čučuľkať: už z diaľky počuť čučuľkať husi na pažiti • expr.: kvíkať • kvičať (o svini): prasa zúfalo kvíkalo; pren. (o deťoch): deti od radosti až kvíkali

2. vydávať vysoký zvuk pri rýchlom lete vzduchom • pískať • hvižďať • hvízdať: počul, ako mu guľky pištia, pískajú, hviždia popri hlave • expr.: piskotať • fičať: vo vzduchu fičali granáty

pískať, -a, -ajú nedok.

1. vydávať prenikavý, vysoký, ostrý zvuk, pišťať: vlak, lokomotíva píska, koleso píska; Drobné vtáctvo píska. (Kuk.) A nad samou hlavou pískali a svišťali mi šrapnely. (Jes.)

2. (bezpredm. i čo) cez zúžené pery al. fúkaním do nástroja, obyč. píšťaly, vydávať ostrý, vysoký zvuk: chlapec píska (pesničku), pekne p., p. na píšťalke, na flaute

● hovor. p. podľa jeho nôty konať podľa jeho vôle; expr. tancuje, ako sa mu píska (ako mu pískajú) koná podľa cudzej vôle; Keď vtáčka lapajú, pekne mu pískajú (spievajú) (prísl.) lákajú (človeka) peknými sľubmi; hovor.: A ďalej sa píska o ďalšom sa pomlčí, nehovorí sa Teraz si môžeš pískať pokazil si to, nevyšlo ti to, nepodarí sa ti to

3. (na koho, na čo) hvízdaním dakoho (dačo) privolávať al. upozorňovať: p. na kamaráta, na psa

● pejor. p. na dakoho, na dačo nevšímať si;

opak. pískavať, -a, -ajú;

dok. k 1 pisknúť, k 2, 3 zapískať

|| pískať si (bezpredm. i čo) na spríjemnenie, voľne pískať; hvízdať si: Našpúlil ústa a pískal si do kroku. (Ondr.) Pískajúc si, ide domov. (Jes.); p. si pesničku

pisknúť, -ne, -nú, -kol dok. vydať prenikavý, ostrý, vysoký zvuk, zapískať, zapišťať: Prepelička vo sne piskla. (Vaj.)

● hovor. ani nepiskne ani nemukne, čuší;

nedok. pískať

pískať¹ nedok.
1. strsl, zsl, zried. vsl ústami al. na píšťalke vydávať vysoký prenikavý zvuk (al. vytvárať melódiu), hvízdať: Pri kostoľe vartáš pískau̯ píšťeľkou (Medzibrodie n. Or. DK); Sluchaj ho, ak si píská (Rochovce ROŽ); Pískaj bujtár na píšťaľki (V. Ves LUČ); Ondrej mi ukazoval podograv jako píská na píščelce (Brvnište PB); Dze si sa naučil tak pískac? (V. Rovné BYT)
F. kec_s prohrau̯, fčil si možeš na prsti pískat (Brodské SKA) - už sa nedá napraviť, čo si pokazil; móže si pískat, ket prišóv neskoro (Šípkové PIE) - môže ľutovať, že prepásol príležitosť; ten si už muože pískac, vihral lotériu (Prosné PB) - môže sa tešiť; ot toho (jedla) budeme praj lachko pískat - ked dala planinu (Adamovce TRČ) - pri slabej strave veľa neurobíme; pískajúci to spravím (Revúca) -ľahko, hravo to spravím; pískať na takú lásku, takú najďem aj u Žida (Bodorová MAR) - nemať záujem, byť ľahostajný, vykašľať sa; tag budeš tancovať, jak ťi budem pískat! (Kuchyňa MAL) - budeš poslúchať; jo či ukažem, jako še pisko po koščele (Klokočov ČAD) - naučím ťa poriadku, prinútim ťa poslúchať
2. csl vydávať vysoký prenikavý zvuk podobný hvízdaniu (o zvieratách): Ofce začnú pískaď na nose, ftedi sa už vie, že sa ňespokojňie (Zázrivá DK); Hat píska (Bystrička MAR); Jestrep píská (Chyžné REV); Srni v ruji pískajú (Trakovice HLO); Kec śe pčoli dobre maju a prichodzi ruj, piskaju, treba davac pozor, bo śe vyroja a zmiznu (Vyš. Hrušov HUM); Ňepiskaju na diś (vtáky), piskaju na chviľu (Komárovce SOB)
3. strsl, zsl vydávaním vysokého prenikavého zvuku (píšťalkou al. ústami) niečo oznamovať al. privolávať niekoho, niečo: Juhás píská rano na óce (Kameňany REV); Succa píska, volákon klbe sa šeci hráči (Návojovce TOP); Ná uš poton teda chodzíl a tulúkál, teda pískál pereg na tú píščelku a hajníci sa mu potom ohlásili, dze sú (Dol. Orešany TRN); Vlag bude híbat, lebo píská (Vaďovce MYJ)
4. vydávať vysoký prenikavý zvuk trením (o veciach): Sa husle, čo pískajú, majú ťenkí visokí hlas (Srňacie DK); No a son sa ozerau̯, gulki len tak pískali okolo mňa (Kľak NB); Do takej chrapače kod ju švihou̯ (skalu), iba tak pískala a takí chrapod robila po haluziech (V. Lom MK); pískavať opak.: pískavať (Hor. Lehota DK)

pískať² i pískať sa nedok.
1. sstrsl špiniť sa, mazať: Ot toho sa ruki pískajú (Prievidza); pískať (Bobrovec LM)
2. expr. zbytočne sa zapodievať niekým, niečím: Ja sa s ňím ňejďem pískať, s takím chumajom (Bodorová MAR)

pískať ndk
1. (o zvierati) vydávať prenikavý, ostrý zvuk, pišťať: kďiž buď člowek, buď kdokoľiw giný wzíťi chce, brání ze wšeg sili, obletugíce, šešolice perj, žalostne pískagíce (BN 1796)
2. (o človeku) zúženými perami al. fúkaním do hudobného nástroja vydávať ostrý, vysoký zvuk: dal sem tomu, kteri na Wenocze (!) na pissczel piskal (TRENČÍN 1580); nass capitan a zastawnik na te pisstelke piskal (SKALICA 1638); iugo: hwjzdám, pjskám (KS 1763); bača ti hrá na frugery (!), walach pjska na pissteli (BrV 1796);
x. pren namisto witestwi potupeni zyskass, cym wíceg sám proti mnohim twym gazikom pískass (GV 1755) súhlasíš, držíš; pisknúť dk vykríknuť ostrým hlasom: exclamare: pisknauti (PD 18. st)
F. ne labia quidem commove: ani nepiskni (PD 18. st) ani nemukni, nepípni; p. si dk hvízdať si: hunczwuťy, nuž sy takto budau w nassjch horách pyskati (ZÁBORIE 1733)

pískať sa ndk špiniť sa: pren timato slowama ma p. Laczlau z háya wiobcuwali: ,,A wi, pan gazda, sa wyce w hági nepiskajte, že mi do háya nisst nemame`` (NOVÁKY 1752) nestarajte sa