kus
I. -a m.
1. časť celku, diel: k. chleba, papiera, veľký k. poľa, prelomiť krajec na dva k-y
2. súvislá, nečlenená časť; celok; vystrúhaný z jedného k-a (dreva); kúpiť látku v k-e
3. veľké množstvo, veľká miera niečoho: prejsť k. cesty, vidieť k. sveta, vykonať k. práce; (v tom je) k. pravdy, k. jeho života
4. samostatná jednotka väčšieho množstva; jednotlivý predmet istého druhu: muzeálny k.; k-y nábytku, plemenný k. (dobytka); platený od k-a
5. dram. al. hud. dielo: klasický k.; (hrá) koncertné k-y
● v jednom k-e stále; expr. (byť) ako k. dreva neohybný, nepružný; je ako k. chleba veľký dobrák;
kusový príd. k 1, 4: k-é uhlie; k. tovar;
kúsok -ska, kúštik -a, kúsoček, kúštiček -čka m.
1. zdrob. ku kus (význ. 1, 3): posledný k. (chleba), rozbiť na (márne) k-y; k. šťastia
2. iba kúsok expr. výkon, čin; výčin: majstrovský k., žonglérske k-y; stvárať k-y
● ani k., k-a nič; do posledného k-a všetko; → husársky k.;
kusisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.
II. i kúsok, kúštik, kúsoček, kúštiček, kusisko prísl. v istej (menšej al. väčšej) vzdialenosti: išiel k. predo mnou, auto zastalo k. od nás, k. vyššie je studnička
kusisko -ka pl. N -ká G kusísk s. zvel., v sg. i m. zvel.
kúsok, kusisko, kúsoček, kúštiček, kúštik prísl.
kus kusa pl. N kusy m. 1. ▶ množstvo al. časť istého celku: k. chleba, torty, mäsa; k. papiera, železa; roztrhnúť látku na dva kusy; odtrhnúť k. nite; rozletieť sa na malé kusy; rozpadnúť sa na dva väčšie kusy; pren. Od radosti je celý preč, bez seba, ide sa rozsypať na kusy. [A. Bednár] 2. ▶ rovnorodý, obyč. väčší súvislý celok: schodisko z jedného kusa dreva; socha odliata v jednom kuse; kúpiť látku v kuse 3. ▶ veľká časť al. veľká miera niečoho: urobiť obrovský k. práce, roboty; precestovať, vidieť k. Európy, sveta; prežiť niekde k. života; mať k. pravdy, šťastia; je v tom k. logiky; na to treba k. talentu; A tu kus ochotného človeka, stelesnenej úprimnosti a dobroty. [M. Urban]; Prežili [dva národy, Češi a Slováci] kus histórie v jednom štáte, majú dva podobné jazyky. [Sme 1998] 4. ▶ samostatný osobitný predmet vyčlenený z množstva rovnorodých predmetov: drahocenný, aukčný k.; muzeálny, výstavný k.; reprezentačný, reprezentatívny k. výnimočne krásny a elegantný; vzácny k. nábytku; počet predaných kusov; k. za tri koruny; dva kusy mincí; niekoľko kusov dobytka; platiť od kusa; predávať kivi, ananás na kusy; kupovať sólo kusy; v revíri sa pohybuje nový k. obyč. jeleň, medveď a pod.; kapitálny k. mimoriadny úlovok 5. ▶ výsledok umeleckej činnosti; obrazové, divadelné, hudobné al. sochárske dielo; syn. výtvor: divadelný, hudobný k.; klasický k. 6. blíži sa významu príslovky ▶ v istej vzdialenosti; o istú vzdialenosť: je to k. poniže dediny; kráčal riadny k. predo mnou; boli hodný k. od pobrežia ďaleko; podišiel ešte k. a zastal; posunúť sa (o) k. ďalej, dopredu, nahor, vyššie 7. blíži sa významu príslovky ▶ o istú mieru, o istý stupeň kvality: boli o k. lepší, múdrejší; bude to mať (o) k. ľahšie; vyzeral (o) riadny k. starší ako ona oveľa; odvtedy o hodný k. podrástla oveľa ◘ fraz. byť ako kus dreva/polena a) byť nešikovný (v práci, tanci a pod.) b) byť meravý, strnulý (v správaní, v prejavovaní citov a pod.); byť ako kus ľadu a) byť veľmi studený b) byť citovo chladný, bezcitný; byť [dobrý] ako kus chleba byť dobroprajný, dobrosrdečný; byť pevný ako kus žuly byť neoblomný; do posledného kusa všetko; kus po kuse postupne, jednotlivo, jeden za druhým; [prísť, pristaviť sa, zastaviť sa; pozvať niekoho] na kus reči na chvíľu sa porozprávať, podebatovať si; [rozbiť, roztrhať niečo; rozbiť sa, rozletieť sa] na márne kusy na mnoho drobných častí, celkom; to je kus o niečom krásnom, výnimočnom; hrub. [to] je kus vola je veľký hlupák; v [jednom] kuse stále, bez prestania: v kuse prší; v jednom kuse rozpráva; vložiť do niečoho kus [svojho] srdca celou svojou bytosťou sa angažovať v niečom ▷ zdrob. ↗ kúsok, kúštik; kúsoček, kúštiček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: v čaji plávali kúsočky sušeného ovocia; vrana chňapla po koristi a po kúštičkoch ju prehĺtala; kusisko -ka kusísk s., v sg. i m. zvel.: k. skaly; k. života; prešli sme, máme pred sebou riadne, riadny k. cesty; Teraz sa mu zdalo, že je len kusiskom stŕpnutého mäsa, ktoré si z úľaku prestáva pamätať, čím donedávna bolo. [J. Johanides]
kus, -a m.
1. časť celku, diel: k. chleba, cukru, slaniny, malý, veľký k., k. poľa, k. papiera, krájať po k-och, trhať na k-y, sneh padá po k-och
● hovor.: kus po kuse postupne; robiť v jednom k-e bez prestávky; do posledného k-a všetko; byť, ostať, stáť ako k. dreva nehybný; byť ako k. kameňa bezcitný; bojovať, boriť sa za väčší k. chleba za lepšie živobytie; je ako k. chleba o dobrom človeku;
2. malé množstvo niečoho, trocha: odtrhnúť k. niti
● hovor. mať k. citu, mať k. srdca byť dobrý, dobrosrdečný;
3. veľké množstvo, veľká časť niečoho: vidieť, pochodiť k. sveta, prejsť k. cesty, odtrhnúť, pripojiť k. územia, vykonať k. práce, k. roboty, je v tom k. pravdy, je v tom k. histórie, prežil som k. života;
4. samostatná, osobitná jednotka väčšieho množstva: k. dobytka, päť k-ov ošípaných, k. nábytku, vyhotoviť 20 k-ov za smenu; platiť od k-a, predávať na k-y;
5. dramatické al. hudobné umelecké dielo: divadelný k., sólový k.;
kusový príd.: k. tovar predávaný na kusy;
kúsok, -ska i kúštik, -a m.
1. zdrob. malý kus niečoho: k. syra, mäsa
● ani kúsok (napr. poľa, chleba) vôbec nič;
2. expr. čin, výčin: detský, študentský, husársky kúsok;
kúskový príd.;
kúštiček i kúsoček, -čka m. zdrob. expr.;
kusisko, -a, -sísk str. i m. zvel. expr. veľký kus
kusisko p. kus
kus m. 1. strsl, zsl časť celku, diel: Daj mi kus chleba! (Rochovce ROŽ); Tem tamnuka za pomáhaňia naďelila po kuse miaska, hurku, klbásku (Čelovce MK); Ftodi sä šetko mäso miselo nuožmi kräjäťi na drobnie kusi (Kokava n. Rim. RS); Priaťeľom sa posiela žobrácka kašša, slaňini kus, klobáska ňije (V. Maňa VRB); Porezál to drevo na také kuse (Vištuk MOD) F. kus ako hus (Rim. Píla RS) - veľký kus; kus po kuse (V. Bielice TOP) - postupne; ja aňi kus a ty polny vus (Humenné) - o nespravodlivom delení; v jedném kusi tá krava virukuje (Stráže n. Myj. SEN) - neprestajne ručí; lepší hňeská kus jako zajtrá hus (Bošáca TRČ) - istejšie je, čo sa získa hneď; po kuse popíjajú pálenku (Klenovec RS) - po troške, pomaly 2. strsl, zsl veľký úsek, veľká časť niečoho: Už maľi kuz lúke pokosenuo (V. Lom MK); Kus cesti zme hňeť straťiľi (Detva ZVO); Bolo odvalené kus (múra) s cintera (Ružindol TRN) F. moz_bou̯ na kuse ešťe (V. Lom MK), je doz_ďelako, na kuse (Detva ZVO) - veľmi ďaleko 3. strsl, zsl, spiš samostatná jednotka väčšieho množstva, jednotlivý predmet, jednotlivina: Iba viďím na poľänke jeden kus, ďivák to bou̯ (Dlhá n. Or. DK); Voľakedi zme si nahávaľi ďesa_dvanác kusou statku (Detva ZVO); Eno tricať kusou ih bolo (Mašková LUČ); Potim ten motor pridze s tim navijakom a odveže aj dześec kusi (dreva) naras ten navijak (Smižany SNV) F. predávaď na kuse (Čelovce MK) - jednotlivo; to je kuz hovada! (Brodské SKA) - to je surový človek 4. gem, novohr obyč. mn. č. zákusok: Dobria kusi som napekla (Sása REV); Na svadbu zmo napekľi štvorakie cukrovie kusí (Klenovec RS); Mač napekla orechovia kusi (Kameňany REV) 5. divadelná hra; hudobná al. tanečná skladba: Šeľiake té kusi zme hrávaľi, poľki, valčíki (Ležiachov MAR); Bol to pekní kus, šeci plakali (Vištuk MOD); kúštek i kúštik m. zdrob. expr. k 1: A tej chrptovini, pečenki kúšťik a tak sa to poposielalo (Vrbie RUŽ); Kúsčok mi otkroj s toho chleba! (Kameňany REV); Erboval enem kúšček pola (Dúbravka BRA); O takíto kúščík placu vádz bi son scel mad na dvóre (Dol. Súča TRČ); Kuśčig na koňcu śe zochabi pere (Rankovce KOŠ); kúštiček m. zdrob. expr.: Pozbierajťe aj najmenšie kúšťičke dreva! (Hliník n. Hron. NB) F. ňedali mi aňi kúščiček (Ivanovce TRČ) - nič; kusisko m. i s. zvel. expr. k 1, 2: Aľe to bou̯ kusisko (cesty) do školej (Lešť MK); Akia kusisko slanini si otfaklil! (Kameňany REV)
kus m 1. časť celku, diel: prutie na male kusy posekaly (TRENČÍN 1583); kamen na drobne kusy roslamany (KRUPINA 1643); do hodin mnoho kusow nowich robil (ŽILINA 1701) súčiastok; aby se drewo bez poradku a na wyber nerubalo, ale porádne od kusa do kusa (PH 1770) zaradom; x. pren k. chleba vyživenie, obživa: dobrym swedomym swug kus chleba nadobiwagte (PREŠOV 1666) F. lepssý dnes kus, než zýtra hus (PD 18. st) 2. malé množstvo niečoho, trochu: prosyl gsem za černidlo a za kus papýra a co sa tam rozmlúwalo, gsem poznačowal (ŽA 1732); kus szafranu pridat (RO 18. st); wezmi smetani kus anep pupawy (RG 18. st) 3. veľká časť niečoho: stenj gest kus wiwaleny (NEMŠOVÁ 1691); kus hory wihorel (PONIKY 1797) 4. počítateľná samostatná (nerozčlenená) jednotka (obyč. z väčšieho množstva; aj ako merná jednotka): kus zeme (ŽK 1478); w gednom kuse obrusy a 6 stolowych ručničkou (KRUPINA 1691); od kazdych meru kusuw pro panou geden kus soly (B. BYSTRICA 1702); platna pol kusa (ŽILINA 1702); try kusy lychwy (DUBNICA n. V. 1719); chleb nepodawal w gednom kusu, ale geg na kusky polamal (DuH 1726); kusy neb pliky jse važily (MB 1759) 5. vec, predmet: pakli zyd ginssy kusy kupi taynie (ŽK 1473); negakowy kus remesla nasseho stolarskeho (TRENČÍN 1608/ 1709) 6. voj strelná zbraň na búranie múrov, bombarda: z hakovnice aneb z velikeho kusu strelil (LIETAVA 1607 CM); z kusuw strilaní slyšeli (ASL 1676); balista: kús, kterim zdi lamú (NP 17. st); tormentum: kus wogánsky, ďelo wogánské (KS 1763) 7. prostriedok (liečebný): woda s kur jesenowich palena gest welmy dobry kus proti kamenyu (RN 17.-18. st); nekteri kusowe s knihi doktorske wibrane (RG 18. st) recepty 8. záležitosť; skutok: na wssech kusech faless a zradu wede a cziny (SKALICA 1432); ani sme poslišeli, aby se kde miel zlym kusem obyrati (BÁNOVCE 1567 E); smissne kusy wikonawal (RW 1702); -ový príd k 1: gedny kusowe kachle na 4 rady wisoke (PUKANEC 1782); k 4: soli kusoweg (ŽILINA 1715); kúsok [-ok, -ek] dem k 1: odetny mu kusek chwostu (MT 17. st); čepjecz na kusky potrhala (ZÁBORIE 1726) celkom; L. ani k-a nič: any kuska chleba nemam (B. ŠTIAVNICA 1600); nemame pasienku ani kuska (L. ROVNE 1752 LP); k 4: try kusky hlawnicz (ŽILINA 1670); tento kusek knižky (UV 1763); platna pol kuska (ŽILINA 1695); sladke cukrowe kusky (Kur 18. st) zákusky; k 5: mastersstuk aneb slowenskj mistrowskj kusek (SlK 1766-80); k 7: wyborny kusek, kdy negaky wriedek na oči prigde (RT 17. st); k 8: peknym kuskum si se winaučil (DuH 1726); w negmenssim kusku ffalessnosty prydržety se nechczem (H. SRNIE 1733); -oček [-eček] dem expr k 1: chleba zitneho kusečki (PR 18. st); kúštik, kúštek [-tek, -ček, -ťok] dem k 1: frustillatim: po kusstkoch; particulatim: po kussčku (KS 1763); kusscek ladu (SJ 18. st); k 2: kusstek sseffranu (LR3 18. st); k 4: kusczeky stali prielohj (TRENČÍN 1587); zem, ten pod cestu kustik; geden kusstok platna byeleneho (KRUPINA 1691); pod winicamy dwa kussteky (H. STRHÁRE 1742); -íček [-šť-, -šč-] dem expr k 1: particula: kusstjček; micula: kussčjček (KS 1763); po kusstičku (HK 18. st); kusisko s aug k 1: (chleba) kusisko do úst vložila (BR 1785)