dajako, hovor. dáko zám. neurč. príslov. nejako, voľajako: my si už d. poradíme
dajako zám. neurčité príslovkové
dajako zám. neurčité príslovkové ▶ vyjadruje neurčitosť spôsobu; syn. nejako, voľajako: d. to už urobíme; už len d. bude; d. sa nám nedarí; Chcete ma vari dajako potešiť? [A. Chudoba]
dajako, dajak p. nejako
nejako vyjadruje neurčitosť spôsobu, nejakým spôsobom; vyjadruje istú pochybnosť • dajako • voľajako • akosi: robotu do večera už nejako, dajako dokončíme; voľajako, akosi sa mi to nepáči • hovor.: dáko • dákosi • voľáko: dáko, voľáko sa už tam dostaneme • hovor.: nejak • dajak • voľajak: nejak, dajak, voľajak si už poradíme • ako-tak • tak a tak: do leta už ako-tak vydrží • poet. al. nár. jaksi • nár.: voľákosi (Krno) • jaksi-taksi • fraz. nejakým činom
porov. aj hocijako
dajako i dajak (hovor. i dáko) zám. prísl. nejako, voľajako: Neseďte na tom zrube, aby ste dajako nespadli! (Tim.) A starec nechal sa i dajak nútiť. (Hviezd.) Nechaj tak, ja už dáko zaplatím! (Jil.)
dajako i dajak zám. neurč. príslov. (dáko, dák) 1. strsl, vsl nejako, voľajako: Dajako som sa zma̋tla, ňeveďela som, ďe iďe cesta (Krivá DK); Uš to len dáko urop! (Likavka RUŽ); A tot plášťig dák spadó (Drienčany RS); Dajag mi to ňevichodzi s tima peňeźami (Dl. Lúka BAR) F. dág už ľen buďe (Turíčky LUČ) - neboj sa, prejde to, polepší sa; ňigdi tag ňebolo, žebi dajäko ňebolo (Krivá DK) - prežijeme to, prejde to 2. približne, asi, okolo (v časovom význame): Dajak f polovici jula, keď bolo parno (Šumiac BRE)
dáko p. dajako
dák p. dajako
dajako, dajak zám prísl nejako, voľajako: gestli se dagako nepromeny (ORAVA 1670); (Pane) tsáhnyes mnye dajak opustsitz (DŽ 1752); aby gu dagako ukrutne kedy bol bil (L. MIKULÁŠ 1760)