onemieť -ie -ejú dok.
1. stať sa nemým: po úraze o-l
2. stratiť (nakrátko) reč, z(a)mĺknuť, zatíchnuť: o. od strachu, o. prekvapením;
pren. telefón zrazu o-l; expr. hora o-la;
nedok. onemievať -a