nemožný príd.
1. kt. nemôže byť, neuskutočniteľný, vylúčený, op. možný: n-á požiadavka, je n-é súhlasiť; je n-é, aby ...
2. expr. nevhodný, nevyhovujúci, zlý: n. stav, n-é šaty; ten človek je n. nevie sa správať, je nešikovný ap.;
nemožne prísl. k 2: n. sa oblieka;
nemožnosť -i ž.
1. iba jedn. k nemožný: n. dokazovať
2. nemožné, neuskutočniteľné veci: žiadať, dokázať n-i; to je (holá) n.
● expr. do n-i veľmi veľa