informátor -a m. živ. kto informuje: ochotný i.;
informátorka -y -riek ž.;
informátor -a L -e mn. -y m. neživ. prístroj, publikácia ap. podávajúca informácie: turistický i.
informátor -ra pl. N -ri m. (osoba)
informátor -ra L -re pl. N -ry m. (prístroj)
informátor1 -ra pl. N -ri m. 1. ▶ zamestnanec inštitúcie, v úradných budovách vrátnik, podávajúci základné informácie návštevníkom: i. kancelárie prvého kontaktu mestského úradu; obrátiť sa na službukonajúceho informátora; Na vrátnici už nečaká, kým sa informátor preberie z driemot, a osloví ho sám. [V. Bednár]; Bradatí mnísi tu vykonávajú funkciu sprievodcov, informátorov a predavačov suvenírov. [Slo 2002] 2. ▶ kto informuje, poskytuje informácie: anonymný i.; policajný i. platený agent spolupracujúci s políciou pri odhaľovaní trestnej činnosti; i. spravodajských služieb; novinár odmietol prezradiť svojho informátora; Tiež ste naďabili na ochotného informátora, ktorý si prisadol do vášho auta, poradil a potom si za to pýtal peniaze. [LT 2001] 3. lingv. ▶ skúmaná osoba pri jazykovom výskume v teréne: i. nesystémovo používal mäkké ť a ď ▷ informátorka -ky -riek ž.
informátor2 -ra L -re pl. N -ry m. ▶ publikácia, prístroj, zariadenie a pod. poskytujúce informácie: cestovný, turistický i. spravodajca; vydávať astronomický i.; Denník zostal každodenným pohotovým a pútavým informátorom každého Gemerčana. [VNK 2001]
informátor1 -a mn. N -i m. (informátorka -y ž.)
1. kto informuje: lingv. skúmaná osoba pri jazykovom výskume v teréne
2. osoba podávajúca informácie tajnej polícii;
informátorský príd.: i-á sieť;
informátorstvo -a s.
informátor2 -a mn. N -y m. prístroj, publikácia, podávajúca určité informácie: cestovný, spoločenský i.
informátor 1. p. sprievodca 2 2. p. vrátnik
sprievodca 1. zamestnanec poverený kontrolou cestovných lístkov v dopravnom prostriedku: sprievodca v rýchliku • zastar.: konduktor • sprievodník (Jégé)
2. publikácia slúžiaca na informáciu a propagáciu: turistický sprievodca • informátor: informátor z výstavy • bedeker (knižný cestovný sprievodca)
vrátnik zamestnanec vykonávajúci službu pri vchode do budovy istej inštitúcie: hotelový vrátnik; informácie podáva vrátnik • informátor (vrátnik so zameraním na podávanie informácií) • zastar.: portier • portáš
informátor, -a m.
1. kto informuje, dáva poučenie;
2. vrátnik v úradných budovách, podávajúci orientačné a pod. informácie;
3. zastar. domáci učiteľ: lyceista a informátor v meštianskej rodine (Vlč.);
informátorka, -y, -riek ž.;
informátorský príd.;
informátorstvo, -a str. činnosť, povolanie informátora
informátor m lat človek schopný dať poučenie, učiteľ: žak slobodny informator (PREŠOV 1784); ženaty, priwatny informator (PREŠOV 1786) domáci učiteľ