Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

druhý čísl. rad.

1. k 2: d. ročník, rad; byť na d-om mieste; d-á svetová vojna, d. diel filmu; bolo to d-ho januára; skončiť o d-ej (hodine); pol druha, druhého litra; po prvé, po d-é (pri vypočítavaní); gram.: d. pád genitív; d. stupeň komparatív; d-á (slovesná) osoba; mat. d-á (od)mocnina; hud. d. hlas; hrať d-é husle i fraz. mať druhoradú úlohu; tech. d. rýchlostný stupeň

2. (vo vzťahu k prvý) kt. stojí na nižšej úrovni: d. tajomník veľvyslanectva; výrobky d-ej kvality

3. nasledujúci, budúci, ďalší (v čase): odložiť niečo na d. deň, týždeň; (na) d. raz inokedy

4. blíži sa význ. vymedz. zám., ďalší, iný; v mn. i ostatní: na to si vyber (niekoho) d-ho; d-í sa zabávali a on tam stál

5. (z dvojice) protiľahlý, opačný, náprotivný: d-á strana ulice, mince; preplávať na d. breh

6. kt. má funkciu pôvodného: jeho d-á vlasť; mať d. kľúč rezervný

7. v dvojici jeden, tento – d. vyj. odlišnosť al. vzájomnosť stránok: jeden, tento sa namáha, d. leňoší; pomáhať jeden d-mu, vyhovárať sa jeden na d-ho

● d. svet záhrobie; odísť na d. svet umrieť; d. stav ťarchavosť; (informácia) z d-ej ruky nepôvodná; (to je) d-á strana mince iná stránka veci; jeden lepší, horší ako d. sú rovnakí; jedno s d-ým dovedna; rozprávať jedno cez d-é tárať; prejsť na d-ú stranu k protivníkom; jeden (ťahá) čihi, d. hota nezhodnú sa; → jeden (stojí) za devätnásť, d. bez jedného za dvadsať; → jedným uchom dnu a d-ým von

druhý -há -hé čísl. radová

druhýkrát, druhý raz čísl. radová násobná príslovková

dvadsiaty druhý dvadsiata druhá dvadsiate druhé čísl. radová

dvadsiatydruhýkrát, dvadsiaty druhý raz čísl. radová násobná príslovková

druhý -há -hé čísl. radová 1. ▶ majúci v poradí číslo 2: d. ročník; d. diel, druhá časť filmu; d. bod, odsek; druhé poschodie; druhé kolo volieb, súťaže, pretekov; d. polčas; druhá tretina; druhé miesto v turnaji; druhé vydanie knihy; d. štvrťrok; druhá polovica 20. storočia; sedieť v druhom rade; vlak stojí na druhom nástupišti; bolo to druhého mája; chodí do druhej triedy; učiť na druhom stupni vo vyšších ročníkoch základnej školy; skončiť ako d. v poradí; nastúpiť do druhej zmeny do popoludňajšej; on je jej d. muž; je to d. dom zľava; bratanec, sesternica druhého stupňa al. expr. z druhého kolena syn, dcéra otcovho al. matkinho bratanca, sesternice; Jozef II. (Druhý); hist. druhá svetová vojna; d. front označenie frontu, ktorý vytvorili Spojenci počas druhej svetovej vojny v západnej Európe; hud. spievať d. hlas; hrať druhé husle (v orchestri) ↗ i fraz.; lingv. d. pád genitív; d. stupeň prídavného mena, príslovky komparatív; druhá [slovesná] osoba ty, vy; včel. d. roj druhoroj; mat. druhá mocnina, odmocnina; rovnica druhého stupňa; povýšiť, umocniť na druhú; tech. d. rýchlostný stupeň; druhá kozmická rýchlosť rýchlosť, ktorú dosahuje umelé kozmické teleso (približne 11 km‹s); počítač druhej generácie tranzistorový; voj. d. sled časť bojovej vojenskej zostavy; fyziol. druhá signálna al. signálová sústava sústava nervových spojov u človeka, v ktorej základným podnetom je slovo □ druhý sviatok vianočný 26. decembra, deň sv. Štefana; po prvé, po druhé (pri vyratúvaní)
2. blíži sa významu prídavného mena ▶ ktorý nasleduje za prvým v časovej postupnosti; syn. ďalší, budúci, nasledujúci; op. predchádzajúci: na druhé ráno, na d. deň; druhého rána, dňa; na d. mesiac sa začnú prázdniny; odložiť cestu na d. rok
3. blíži sa významu prídavného mena ▶ stojaci na nižšom stupni, na nižšej úrovni: d. podpredseda, tajomník; d. tréner; byt druhej kategórie; tovar druhej akosti, kvality; druhá trieda rýchlika; reštaurácia druhej cenovej skupiny; získať druhú cenu v súťaži
4. blíži sa významu vymedzovacieho zámena ▶ iný, ďalší (človek): starať sa, rozhodovať o druhých; má už druhú; d. by sa tešil, a on je nespokojný; napráva, čo druhí pokazili; ochota porozumieť tomu druhému; obohacovať sa na účet druhých; Vedela sa tešiť zo šťastia druhých. [J. Patarák]
5. iba pl. druhí blíži sa významu vymedzovacieho zámena ▶ všetci (všetky), ktorí (ktoré) dopĺňajú nejaký celok; syn. ostatní, ďalší: zostali sami, druhí hostia už odišli; Mináč, Šikula a druhí spisovatelia; duby, buky a druhé stromy
6. blíži sa významu vymedzovacieho zámena ▶ nie ten, nie taký; syn. iný: to je druhá vec; je ešte aj druhá možnosť; presťahovať sa do druhého mesta; nemáš druhé východisko, iba odísť; stal sa z neho celkom d. človek; vraví jedno a myslí druhé nie je úprimný; začal chodiť s druhou; Jeden komplex plodí druhý. [N. Tanská]; Vyjdú a vonku je druhý svet, aleje bielych javorov. [J. Blažková]; Jedno človek číta a druhé vidí. [A. Bednár]
7. blíži sa významu prídavného mena ▶ nachádzajúci sa oproti, na opačnej strane; syn. protiľahlý, opačný, náprotivný: druhá strana ulice; na druhom konci mesta; osoba, jedinec druhého pohlavia; preplávať na d. breh; bývať na druhom konci republiky (veľmi) ďaleko; preložiť si tašku na druhé plece; ľahnúť si, obrátiť sa na d. bok; druhá strana (divadelnej) rampy hľadisko, publikum, diváci; práv. nech je vypočutá aj druhá strana zásada procesného administratívneho práva i každého rozhodovania, ktoré sa týka záujmov zúčastnených
8. blíži sa významu prídavného mena ▶ (veľmi) podobný niekomu al. niečomu (najmä svojím výzorom); taký, ako niekto al. niečo: to je d. otec, druhá matka; druhá Lorenová z nej veru nebude nebude krásna ako filmová hviezda; Ale striasalo ma (a ešte ma striasa), keď pomyslím, že Slovensko by malo byť druhým Švajčiarskom. [D. Tatarka]
9. blíži sa významu prídavného mena ▶ nahrádzajúci al. zastupujúci niekoho, niečo: je mu druhou matkou; tá krajina je preňho druhá vlasť; zemiaky sú pre nás d. chlieb; mať d. kľúč rezervný; pren. žart. kam som si položil moje druhé oči okuliare; Pašovatelia boli však až natoľko otrokmi svojho remesla, že sa im stávalo akousi druhou prirodzenosťou. [M. Urban]; Ihrisko bolo doslova mojím druhým domovom. [Vč 1983]
10. blíži sa významu prídavného mena ▶ nachádzajúci sa v susedstve; syn. susedný, susediaci: býva za rohom, v druhej ulici; Mať ma zaviedla na druhú dedinu do krčmy. [M. Jančová]; Ale obyčajne chodievali sme vždy až do druhého chotára. [K. Tomaščík]
11. ako súčasť dvojčlenného výrazu jeden - d. ▶ vyjadruje vzájomnosť, odlišnosť, vylučovanie, striedanie stránok: jeden i d. sa vyhovárajú; jeden sa namáha, d. leňoší; spoliehať sa jeden na druhého; raz príde jeden, raz zase d.; Urbárnici mali poľovné práva a zbraň. Teraz im odňali jedno i druhé. [K. Lazarová]; U nás nefunguje poriadne ani jedno, ani druhé. [Slo 2003]
◘ fraz. druhá koľaj niečo druhoradé; druhá strana al. druhý tábor protivníci, nepriatelia; druhý svet/breh záhrobie; posmrtný život; byť v druhom stave ťarchavá; žart. dať si do jednej nohy, [aj] do druhej nohy vypiť ďalší pohárik; dostať/priviesť niekoho do druhého stavu spôsobiť ťarchavosť; [dozvedieť sa, počuť niečo] z druhej ruky sprostredkovane, nie z priameho zdroja; hrať druhé husle mať druhoradú úlohu; chystať sa/poberať sa/odoberať sa/zberať sa na druhý svet zomierať, byť pripravený zomrieť; ide mu to jedným uchom dnu, [a] druhým von a) nechce niečo počuť b) nevšíma si počuté; hovor. ísť na druhý koniec sveta al. byť na druhom konci sveta veľmi ďaleko; jeden ako druhý a) rovnakí, podobní b) všetci; jeden krajší než/ako druhý/od druhého všetci sú veľmi pekní; jeden lepší/horší [vtáčik] ako/než druhý/od druhého sú rovnakí, rovnako zlí; hovor. jeden o koze, [a] druhý o voze každý hovorí o inom, takže sa nemôžu dorozumieť, dohodnúť; jeden po druhom/za druhým postupne; jeden za druhého [je ochotný urobiť niečo] ochotne, nezištne; jeden [stojí] za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať al. zastar. jeden za dukát, druhý za turák sú rovnakí, rovnako zlí; hovor. jeden [ťahá] čihi/čihí, druhý hota každý ináč; jedna noha/jednou nohou tam a druhá/druhou naspäť/nazad al. jedna noha tu [a] druhá tam a) ponáhľaj sa b) zabehni tam a ihneď sa vráť; hovor. jedno druhé to i ono, všeličo; hovor. jedno s druhým dovedna, všetko spolu; každý druhý skoro každý, mnohý; kúpiť niečo z druhej ruky a) od priekupníka b) v predajni s použitým tovarom; moje/jeho druhé ja predstavovaný vnútorný obraz človeka; na jednej strane... na druhej strane jednak... jednak; natiahnuť druhé struny a) náhle zmeniť svoj postoj b) zmeniť tón pod vplyvom niečoho; hovor. niečo je na druhú vyjadrenie veľkej intenzity, veľkého stupňa a pod.; odísť/pobrať sa na druhý svet zomrieť; patriť jeden druhému ľúbiť sa; hovor. pletie sa mu to jedno cez druhé mýli sa; hovor. pliesť sa/motať sa jeden druhému pod/popod nohy/pod nohami navzájom si prekážať; poslať/odpraviť/odpratať niekoho na druhý svet usmrtiť, zabiť; chytiť/dostať druhý dych o príleve nových síl; prišla naňho/na ňu druhá mladosť al. prežívať druhú mladosť o príleve duševných a telesných síl v staršom veku; rozprávať/hovoriť/kričať jeden cez druhého súčasne, naraz, neusporiadane; rozprávať/hovoriť jedno cez/na druhé al. expr. pliesť/mlieť/tárať jedno cez/na druhé nerozvážne, bez zmyslu hovoriť; správa/informácia z druhej ruky nepôvodná, sprostredkovaná; stáť jeden pri druhom a) byť rovnakého názoru, zmýšľania b) byť súdržný; stáť/postaviť sa jeden proti druhému byť nepriateľskí, nevraživí navzájom; stáť na druhom brehu mať opačný, ideovo protikladný názor; [to je] druhá strana/stránka mince opačná al. iná stránka veci; ukázať svoju druhú tvár odhaliť sa, prejaviť sa v pravom svetle; už je na druhom svete zomrel; vrátiť sa z druhého sveta/brehu ožiť, vyzdravieť z ťažkej choroby; z druhého konca sveta zďaleka; z jedného dňa na druhý náhle, nečakane, veľmi rýchlo; zapaľovať si/pripaľovať si jednu od druhej príliš veľa fajčiť; zvaľovať niečo jeden na druhého vzájomne sa obviňovať ◘ parem. kto druhému jamu kope, sám do nej padne; zvyk je druhá prirodzenosť

druhýkrát, druhý raz čísl. radová násobná príslovková 1. ▶ uskutočňujúci sa al. uskutočnený ešte raz: (po) d. povedať niečo; byť operovaný d.; Zvonenie sa opakuje druhýkrát. [P. Jaroš]
2. blíži sa významu príslovky ▶ v inom čase; pri nasledujúcej príležitosti; syn. nabudúce: príď d.; (po) d. si dávaj pozor; to je ponaučenie pre/na d.; odložiť niečo na d.; S ľútosťou mu odporúčali, aby sa druhý raz na ňu vykašlal. [J. Puškáš] □ Príďte aj na druhý raz! zdvorilostná formula pri lúčení

budúci ktorý ešte len nastane, ktorý sa ešte len uskutoční (op. minulý) • nasledujúci • nastávajúci (ktorý nastane, nasleduje v budúcnosti): na budúci, nasledujúci školský rok; budúca, nastávajúca manželka • druhý • ďalší (nie tento, ale iný po ňom): vyrieši sa to na druhý týždeň; už teraz myslí na druhé, ďalšie prázdniny, Vianoce • nový (op. starý): tešiť sa na nový, budúci život, domov • pren. zajtrajší (op. dnešný, terajší): nádeje, výhľady zajtrajších dní • zried. príduci: príduci pondelok

druhý 1. p. nasledujúci 1, budúci 2. p. iný 1, opačný 1

iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký) • druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohár • ďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalší • inakší • odlišný • odchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodný • rozličný • rozdielny • nerovnaký • rôzny • rozmanitý • odchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, čísla • onaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúk • alternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia

2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý • inakší • lepší • súcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človek • hovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty

nasledujúci 1. ktorý nasleduje obyč. v poradí al. v časovej postupnosti (op. predchádzajúci) • ďalší: môže vstúpiť nasledujúci, ďalší pacient; tieto úlohy splníme v nasledujúcom, ďalšom roku • druhý (nasledujúci po prvom): na druhý deň sa mal vrátiť • budúci • nastávajúci (v čase; op. minulý): zanechať odkaz budúcim generáciám; v budúcom, nastávajúcom mesiaci príde oteplenie • kniž. následný: prejavili sa následné dôsledky choroby • chem. al. pren. reťazový (ktorý je vyvolaný predchádzajúcim javom): reťazová reakcia

2. kniž. ktorý má istú podobu, uvedenú v ďalšej časti výkladu, výpočtu, príkladu a pod. • takýto • tento: postup záchranných prác bude nasledujúci, takýto: najskôr… ; správny výsledok je takýto, tento: 638 Sk

nepôvodný ktorý nie je prvotný, originálny, vlastný od pôvodu (op. pôvodný) • nevlastný: nepôvodné, nevlastné názory • epigónsky (ktorý je len napodobením): epigónska poézia • odvodený • druhotný • kniž. sekundárny (pôvodom iný al. prevzatý): odvodené teórie; lingv. druhotné, sekundárne predložky • druhý • iný (zmenený oproti prvému, pôvodnému): to je už druhý, iný majiteľ • importovaný • cudzí (presadený z iného prostredia; op. domáci): importované, cudzie umenie • kniž. implantovaný: implantovaný názor

odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličný • rozdielny • rôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach sveta • odchylný • odchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vláda • nie taký • nie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šaty • iný • inakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtým • nie ten • nie ten istý • druhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človek • nerovnaký • nejednaký • nerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhru • nezhodný • kniž. diskrepantný • odb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkach • nerovnorodý • rôznorodý • rozmanitý • odb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováh • nerovnocenný • nerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách) • cudzorodý • cudzí • inorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvok • diferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístup • onaký • onakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvý • osobitný • zvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípad • kniž. rozrôznený • kniž. zastar.: oddielny • rozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)

opačný 1. ktorý je umiestnený na strane ležiacej oproti tej, s ktorou porovnávame • protiľahlý • náprotivný • zried. protivný: dosiahnuť opačný, protiľahlý breh rieky; starí rodičia bývali na opačnej, náprotivnej strane ulice • druhý: ozvena sa vracala z druhého konca doliny • obrátený • odvrátený (umiestnený na tej strane, ktorú nevidieť): opačná, odvrátená strana Zeme • hovor. rubový (o látke; op. lícny): sukňa sa jej vyhrnula na opačnú, rubovú stranu • protismerný

2. ktorý je protikladom, ktorý je v protiklade (op. ten istý, rovnaký, zhodný) • protikladný • protichodný: majú opačné, protikladné, protichodné názory; sú to protikladné, protichodné povahy • kontrastný (úplne opačný): konflikt kontrastných záujmov • pren.: protipólny • protipólový: zaujať protipólny postoj • nesúhlasný • opozičný (ktorý je v protiklade s oficiálnym): nesúhlasná, opozičná mienka • kniž.: diametrálny • opozitný • menej časté: protivný • protivnícky: zaujať diametrálny, opozitný postoj • mat.: prevrátený • recipročný (vzájomne opačný): prevrátená, recipročná hodnota čísla • nepriateľský: ich pozície sú opačné, nepriateľské • zastar. odporný: odporná mienka

protiľahlý nachádzajúci sa oproti, na opačnej strane • náprotivný: protiľahlá, náprotivná budova • opačný • druhý (z dvojice): plávať k opačnému, druhému brehu • kniž. zastar. protivný (Kukučín, Jégé)

druhý čísl. rad.

1. majúci v poradí číslo dve, nasledujúci za prvým: d-á trieda, d-á smena, d-á svetová vojna, d-á polovica storočia; d. podpredseda; Mojmír Druhý, Václav Druhý mená panovníkov; mat. d-á mocnina, odmocnina, rovnica d-ého stupňa, umocniť, povýšiť na d-ú; gram. d. pád, d. stupeň, d-á osoba; hud. d. tenor, d. bas, d-é husle

● druhého (februára) druhý deň v mesiaci (februári); po druhé označuje druhý bod, druhý odsek (prednášky, programu ap.); kniž. v druhom rade potom;

2. nasledujúci, budúci: na d. deň, mesiac, rok, na d-é ráno, d-ého (od d-ého) dňa, d. raz, na d. raz;

3. iný, inakší: každý deň druhá omáčka (Kuk.); stal sa z neho celkom d. človek

● hovor. d. svet posmrtný život, záhrobie; odísť na d. svet zomrieť; byť v d-om stave v tehotenstve; prísť do d-ého stavu otehotnieť; zpráva z d-ej ruky nepôvodná; hovor. kúpiť z d-ej ruky od priekupníka; jeden lepší (horší) ako d. (od d-ého) obidvaja dobrí (zlí); hovor. jedno-druhé všeličo, to i ono; hovor. jedno s d-ým všetko spolu; jeden i d. obaja; jeden za d-ým (prichádzať, ísť) za sebou; jeden s d-ým, jeden d-ého, jeden d-ému ap. navzájom; rozprávať jeden cez d-ého súčasne, naraz, neusporiadane; rozprávať jedno cez d-é tárať, pliesť; jeden vedľa d-ého popri sebe; vešať sa jeden na d-ého na seba; jeden na d-om na sebe; hneď jeden, hneď d. striedavo;

4. v mn. č. druhí ostatní: Vicišpán odišiel medzi druhých hosťov. (Kal.)

5. protiľahlý, opačný: na d-ej strane ulice, cesty, rieky, prejsť na d. breh

● na jednej strane... na d-ej strane, z jednej strany... z d-ej strany jednak... jednak; z d-ej strany, na d-ej strane z iného hľadiska, stanoviska, inak; prejsť na d-ú stranu, do d-ého tábora k nepriateľom, k protivníkom;

6. podobný niekomu al. niečomu, taký ako niekto al. niečo: zvyk je d-á prirodzenosť

druhý čísl. rad.
1. csl nasledujúci za prvým: Priatki boli trojakie: takie najmlačšie boli jedni, prostreňie druhie a najstaršie treťie (Sokolče LM); Ja som už u ťeba druhi rás (Žarnovica NB); Takú mi dal facku, čo mi scena dala druhú (Ružindol TRN); Ona je druha žena jeho (Fintice PRE)
L. druhá mamka (Bystrička MAR) - macocha; druhe konope (Dl. Lúka BAR) - materné konope na semenec; druhé sňídaňí (Skalica) - desiata; druhuo koseňia (Čelovce MK) - otava; druhé kvaseňí (Kuchyňa MAL) - vin. obnovené jarné kvasenie vína na kvasniciach
2. nasledujúci, ďalší budúci: Na druhí ďem petrence porozmetávala, seno sa dosušilo (V. Lom MK); Na druhí rok sa dáme staviad dum (Stupava BRA); Na druhí dzeň robia u mladoho dome vihriski (Rankovce KOŠ)
3. iný: Aj druhí ľuďia ho počuľi (V. Lom MK); Vezmi si druhí kabát! (Bystrička MAR); Poton sa uš tašlo do druhiho domu (Lišov KRU); V jennom (vreci) bola chlebová, v druhém várová múka (Kostolná TRČ); Chodzela som tkadz i druhim ľudzom (Sokoľ KOŠ); Do školi mi chodzila na druhi valal (Ložín MCH)
L. druhím časom (Čelovce MK) - inokedy; jedno-druhe (Dl. Lúka BAR) - to i ono
F. najtás_sa na druhí sved dostat (Dol. Súča TRČ) - zomrieť; ňevesta je v druhon stave (Návojovce TOP) - je tehotná; zapadlo mi do druhej ďierki (Mošovce MAR) - do hrtana; druhí ráz už neprídem do vás (Rat. Lehota REV) - inokedy; je z druhího cesta (Rim. Píla RS) - je iný; žalujú jeden na druhého (Podmanín PB) - navzájom; poukladaj eno na druhuo! (V. Lom MK) - na seba; bívajú jedno vedľa druhieho (Žaškov DK) - pri sebe; uťeká jeden za druhím (Žarnovica NB) - za sebou; makovicä je ňije jedna ako druhá (Žaškov DK) - nie je rovnaká; snopke sa naklaďenej eno pri druhom (Čelovce MK) - vedľa seba
4. protiľahlý, opačný: Okružok chľeba zme si aj z enej aj z druhej strane užiarili (V. Lom MK); Tag už zme boli šeci na druhém boku vodi (Ružindol TRN); Poobracaľi śe snopi na druhi bok, zaś śe obiľi s capami (Rankovce KOŠ)
5. v mn. č. ostatní: Starú (hus) nahaľi a druhie šetke predaľi (Drienovo KRU); Ňiekerí sa aj hňevaľi za to, aľe mi druhí zme sa smiaľi na tom (V. Lom MK); Jenni sedzeli za stolon, druhí búchali na dvóre (Kostolné MYJ); Ftedi tote šicke, co buľi dzvihane za paropkoch, tancovaľi, aľe ňe druhe (Rozhanovce KOŠ)

druhý čísl rad
1. v poradí nasledujúci za prvým: polowiczy (dlhu) zlatimy czrwenymy a druhu strziebrem (zaplatí) (ZVOLEN 1445); gednu tehlu hrege a druhu klade proti srczy (D. ŠTUBŇA 1569 KL); hodinj, minuty kdo muž zadržaty, gedna za druhu gide (BV 1652); druha newesta aneb druhého sina žena (NP 17. st); druhe mleko wydog (HK 18. st)
L. ten testamenth dietky od druheg matky russity chtegy (ŠÁŠOV 1586) od macochy; w předesslým čase w druhé osobě mjsto gsy pěkně se potřebuge s; tak čjtals mjsto čjtal gsy (DM 1780) gram o slovesnej gram. kategórii; pol d-ého, pol d-ej, pol d-a jeden a pol: prodala ziemu swu puol druheho pruta (RUŽOMBEROK 1550); strieberne weczy waho vczinili czwertt iednu y try luothy bes pol druha nechczika (JELŠAVA 1567 E); wyna na cžepe wice než na pol druhey pyedy (LIETAVA 1607); zem pod pol druha korcza (BYSTRIČKA 1731)
2. (časovo) nasledujúci, budúci, ďalší: po druhem dni aneb noci (ŽK 1473); druhy den wstawssi, ssel swim winem domow (BECKOV 1508 SČL); od gedneho prawotneho dna až k druhemu (ŠŠ 1610); kdy se wiberalj druhy ras na Bzowik (KRUPINA 1694); gestli se nikdo neozwe, zachlopeg druhj raz (CA 1780) opäť
3. iný, inakší: aby druheho platu nepitali (MOŠOVCE 1597); že gu wistrihal, aby z druhim nečinila (SUČANY 1670); prekládač z gedného gazyka na druhy (KS 1763)
L. na Zsaleya se skeltowalo gedno druhe (ŠTÍTNIK 1649) všeličo, to i ono; poznamenany gednich druhich wecy ((M. KAMEŇ) 1127); jedno s d-ým, jedno o d-é, jeden s d-ým, jeden (od) d-ého, jeden (k) d-ému, jeden na d-ého, jeden za d-ého navzájom: ze smy wstupili gedni z druhimi wprawe vmluwy (BYTČA 1484 SČL); oni sie obie stranie geden druheho odprosili (ŽK 1501); ktery by geden druhemu tu wecz namytal (P. ĽUPČA 1537); geden s druhym swadu meczy sobow magy (PLIEŠOVCE 1567); beze wsseho vkazowany geden na druheho (P. ĽUPČA 1568); pro pratelstwy, ktere geden k druhiemu mame (MOŠOVCE 1569 KL); modlěte se geden za druheho (BAg 1585); geden od druheho muože odkupit (MARCELOVÁ 1621); gedno z druhym spogugem; rozbjgám gedno o druhé (KS 1763); jeden ako (i) d. rovnaký: sskatule atby tak bily sprawene, žeby bila gedna gako y druha (TRENČÍN 1608/ 1709); geden gako druhy (SiN 1678); jeden za d-ým, jeden po d-om postupne: gedna za druhow role geho su (ZVOLEN 1567) všetky; (žaby) gedna za druhu wen wiskakowali (MS 1758); geden po druhem klesame (PÔTOR 1769); geden nad druheho abi se neobtiažowal čzastegšu odwašku ((NITRA) 1712) všetci (obidvaja) rovnako (dobre); po zlatom z ludy brawal, a tak gedno k druhemu sa mu prisparalo (JASENICA 1704) postupne; d-ého času, d-ým časom, v d-ý čas inokedy: druheho času na siata roskazal milostpan (NIŽNÁ 1635); w zime pri ohny, druhim pak časom w samotnosty na stranye zustawat budye (VELIČNÁ 1724); Ondreg Žid wtedy aneb y w druhi čas proty poctiwosti tohože p. mluwil (L. MIKULÁŠ 1765);
x. náb d. svet, d. večný život posmrtný život: s tehoto sweta wikročil do druheho wečneho žiwota (RUŽOMBEROK 1601) zomrel; odessly na druhý swět (SK 1697) zomreli; nebude mu odpustene ani na druhem swete (MC 18. st) po smrti
F. žadna psota sama neni, ale gedna druhu honi (s. l. 17. st LP); jedna bida nas nepomine, druha je na pohotove (SENICA 1732 LP) nešťastia prichádzajú za sebou
4. pl druhí, druhé ostatní, ostatné: geden gemv odpowied da a druzy zustanv bez winy (ŽK 1473); druhé zemie panu (prináležia) (s. l. 1520 SČL); druhje pak penyze poyal na interes (RUŽOMBEROK 1658)
5. protiľahlý, opačný: zeby y na druhu stranu nezayssel (dobytok) (BLATNICA 1589); na moste pres wodu ani jedneho z vojakou na druhu stranu prepušteti nechteli (RYBÁRE 17. st LP); na druhy brech wistúpit mohli (VP 1764)
L. na jednej strane - na d-ej strane, z jednej čiastky - z d-ej jednak - jednak: z jednej částky mám radost, z druhej pak zármutek (ASL 1677); te dva dediňy z jednej strany v ohniu, z druhej strany ve vodie prebyvaju (SEDLICE 1783 LP); na d-ej strane, z d-ej strany
a. z iného hľadiska, inak: jako na druhej strane V. M. zrozumeti moci bude (DRIEČANY 1683 LP);
b. okrem toho: z druhej pak strany pre nedostatek potravy (dobytok) podechnul (ORAVA 1795 LP); po d-é prísl výraz druhý raz, opäť: chwáliž Pána po druhé, dusse má (CC 1655); kurucom, ktery od Zwolena po druhe pryssly (KRUPINA 1706)