Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

skloniť dok. vychýliť zo zákl. polohy smerom dole: s. hlavu, zástavu; s. šiju i pren. pokoriť sa

nemať kde → hlavu s.;

nedok. skláňať -a

// skloniť sa: s. sa nad spisy, k matke; pokorne sa s.;

nedok. skláňať sa: terén sa s-a zvažuje

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skláňať ‑a ‑ajú nedok.; skláňať sa

skláňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok.


skláňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dnoexpr.: kvackať kväckať kvickať kľuckať klonkať klinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolupoet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisáopadať opadávať (o hladine) • zvažovať saexpr. rútiť sa (prudko padať) • mať spád spadať spadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k cestenížiť sa skláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke

2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú saubúdať: zo slávy mu ubúda


kloniť sa 1. vychyľovať sa zo základnej polohy smerom dole • nakláňať sa skláňať sa: obilie sa kloní, nakláňa, skláňa k zemizohýnať sa ohýnať sa zohýbať sa ohýbať sa (do oblúka): zohýna sa, aby všetko pozbieralnahýnať sa (nad niečím): nahýna sa nad kolískouzvažovať sa znižovať sa: terén sa zvažuje, znižuje k moruchýliť sa schyľovať sa (blížiť sa k istej hranici): slnko sa chýli k západu; neos. schyľuje sa k večeru

2. pridávať sa na stranu niekoho (v názoroch a pod.) • prikláňať sa: kloní sa, prikláňa sa na protivníkovu stranukniž. gravitovať: gravitovať k pravici


klopiť obracať smerom dole • kloniť skláňať nakláňať (o očiach, o hlave): klopí, skláňa hlavu (pri pomykove)sklápať (o predmetoch): klopí, sklápa sedadlo, vrchnákvešať (o hlave): smutne vešia hlavu


krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sa húžvať sa húžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkvevraštiť sa mraštiť sa mŕštiť sanár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôlešúveriť sa skrúcať sa kriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sa hrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robotenahrbovať sa prihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať sa ohýbať sa zohýbať sa zhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenomskláňať sa

3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčíexpr. krepiť sa (Rázus)byť učupený chúliť sa kvočať čupieťexpr.: čupiť sa kvačať kľučať drepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkovzried.: ukŕčať sa túliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe


ohýbať sa, ohýnať sa 1. dostávať sa do oblúkovej polohy, nadobúdať tvar oblúka • zohýbať sa zohýnať sa zhýbať sa skláňať sa kloniť sa: konáre sa ohýbajú, skláňajú, klonia pod ťarchou ovocia; z(o)hýbať sa k zemiprehýbať sa prehýnať sa prehybovať sa (obyč. cez niečo): prehýba sa cez oblok; prehýna, prehybuje sa v pásekriviť sa krivieť (vybočovať z priamej polohy): prsty sa mu krivia, prsty mu krivejú; plech sa krivíhrbiť sa hrbatiť sa nahrbovať sa (ohýbať sa v chrbte): pri robote sa hrbí, nahrbujekrčiť sa (o polohe tela): vekom sa krčíkrútiť sa šúveriť sa (na okrajoch): papier sa krúti, šúverí

2. p. klaňať sa 2


skláňať p. klopiť


ukláňať sa 1. vychyľovať sa z danej polohy smerom dolu • skláňať sa: stromy sa ukláňajú, skláňajú vo vetreohýbať sa zohýbať sa ohýnať sa zohýnať sa (do oblúka) • prehýnať sa (v páse): zohýba sa pred ním v pokore; prehýba sa, prehýna sa až po zem

2. ohýbaním v páse al. skláňaním hlavy prejavovať úctu • klaňať sa: pri pozdrave sa úctivo ukláňa, klaniapozdravovaťmenej vhodné zdraviť (s úklonom): s hlbokým úklonom pozdravuje predstavenéhozastar. uklonkovať sa (opakovanými úklonmi prejavovať úctu): uklonkovať sa pri každom kroku (Bodenek)


zvažovať sa dostávať sa do naklonenej roviny; pozvoľna smerovať dolu (op. stúpať) • klesať: breh sa mierne zvažuje, klesá k lesu; ulica sa prudko zvažuje, klesáznižovať sa: chodník sa na konci zvažoval k záhradámpadať spadať spadávať spadúvať (prudko): svah (s)padá nadolskláňať sa (pomaly sa spúšťať): slnko sa skláňa, kloní na západschyľovať sa chýliť sa (k časovej hranici): zvažuje sa, schyľuje sa k večeru

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

skláňať, -a, -ajú nedok. (čo) ohýbať, obracať smerom dolu: Storočné smrečiská skláňali haluze. (Bod.); s. hlavu;

dok. skloniť

|| skláňať sa

1. ohýbať sa, nahýbať sa, nakláňať sa: Odstrčil všetkých, čo sa nad neho skláňali, a zišiel z voza sám. (Tim.) Skláňame sa nad jeho hrobom. (Pláv.) Topole skláňali sa vo vetre. (Vám.); pren. Skláňa sa pred svojím osudom (Urb.) podrobuje sa mu, nebúri sa.

2. zvažovať sa: Kopec sa skláňa do doliny. (Tomašč.); pren. Slnce sa skláňalo k obzoru (Taj.) pomaly zapadalo. Večer sa už skláňal nad mestom (Zúb.) chýlilo sa k večeru;

dok. k 1 skloniť sa


skloniť, -í, -ia dok. (čo) vychýliť z obvyklej, polohy smerom dolu, zohnúť, schýliť, nachýliť: Malinký králik ulepil sa na vysoký picháč, skloniac ho až k zemi. (Vaj.) Skloňk pobozkaniu cípik zo zástavy! (Jes.) Vetrovský sklonil svoje oči k zemi (Jégé) sklopil. Sklonil tvár do dlani. (Kuk.) Každý, koho pristihol zrakom, sklonil hlavu. (Heč.); pren. Neviem skloniť šiju svoju a povedať: odpusť (Vans.) pokoriť sa.

do rodnej zeme hlavu skloniť (Horal) zomrieť; nemať kde hlavu (hlavy) skloniť byť bez domova;

nedok. skláňať

|| skloniť sa vychýliť sa z obvyklej polohy smerom dolu, zohnúť sa: Na poli sa jačmeň k zemi sklonil. (Heč.) Evka a Betka sklonia sa nad lavicu. (Ráz.); pren.: Bolo by epochálne, keby sa taký velikán sklonil k maličkej urážanej Katuši (Tim.) znížil sa. K tomu všetkému sa s láskou a úctou sklonil Sládkovič (A. Mat.) pozorne si to všimol;

nedok. skláňať sa


skloňovať sa2, -uje, -ujú nedok. zastar. skláňať sa

skloniť dk čo ohnúť, zohnúť niečo: jeden za druhým klečeli, jako ovečky mlčeli, pod meč hlavičky sklonili (ASL 1676); když gmenugj neyswetegssy gmeno Gežjss Marya sklonic a odkrygjc hlawu (mlčala) (SPo 1690); (Karpuš) byl sklonil oči, widel hlubočinu (BlR 18. st) pozrel smerom dolu; declinare: zkloniti (PD 18. st)
F. každy zagiste stara se, aby mel kde hlawu skloniti (SP 1696) aby mal prístrešie; prjnucen gsem bil pred nesstesťjm na mne se hrnaucjm hlawu skloňiťj (PT 1796) prestať protestovať; když dokonal slowa ta, kolena swa sklonil, chce slysseti prosby twe a te objmati (Pie 18. st) kľakol si; skloňovať, skláňať ndk: učitele cyrkewny nemagy cyrkew prenasledowaty, ale gi chranity pred ni twary ass k zemi sklaneti (COB 17. st); swaty Sstefan w poručenstwy zanechal, aby wsseci, na priklad geho, slissice gmeno Maria, na kolena swe klekali, hlawy swe sklonowali (MS 1749); proclino: nachylugem, skloňugem (KS 1763);
x. pren nesklonug ku zlemu srdce, když se ti zle dege (GŠ 1758) nestávaj sa zlým; deň se počal skloňowati (KB 1756) končil sa; srdca lidske tak nachiluge, tak skonuge, tak tahne a skrocuge odplata swetska (MK 18. st) ovláda; skloniť sa dk vychýliť sa zo základnej polohy smerom dolu, zohnúť sa: ptáčnik skloniwsse se do búdy wábi ptáki (OP 1685); Salome se sklonila a peknu reverentiu neb uctu ukazala (SP 1696); Yežjss sklongjcy seba dole, prstem pisal na zem (KB 1756); služebnjk, sklonjcy se, poklonu učinil Pánu (KB 1757); sklonil gsem se k nohám (PT 1778);
x. pren wek mug skloňil se k nocy (CC 1655) blížim sa k smrti; rač se k nam otče skloniti, žadost nassy naplniti (KK 1709) všimnúť si nás; skrze pak čas wečerni tu se ma rozumeti den poslednj sudnj, kdj se sklonj den sweta tohoto (CS 18. st) zanikne tento svet; skloňovať sa, skláňať sa ndk: sklanagte se werjcy Hospodinu, bydlicymu w swatyni (SP 1696); proclinor: skloňugem sa (KS 1763);
x. pren deň se sklonuge k skonaný (CC 1655) chýli sa ku koncu; člowek se nesklonuge, ňepoňižuge, ginym neustupuge (CD 18. st) nepokoruje sa

pomaly skláňalo k obzoru déclinait lentement vers l'horizon
skláňala nad jeho kolískou courbée sur son berceau
skláňal sa nad tanier penché sur son assiette
skláňalo k východu abaissait déjà vers l'est

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu