bosák, -a, mn. č. -ci m.
1. bosý, chudobný človek; tulák: Gorkij je spisovateľom vynorivším sa spomedzi bosákov a tulákov. (Piš.)
2. hist. mních z rehole, ktorej členovia chodili bosí;
bosáčka, -y, -čok ž. k 1 (Hviezd.)
bosák m. 1. neokuté drevené koleso: Kolesá bez okuťej sa volale bosáke (Ozdín LUČ); bosak (Bardejov) 2. voz s neokutými kolesami: klasc do bosaka (Studenec LVO) 3. neokutá časť cepov, ktorou sa mláti, cepík: Na cepách je huoľka a bosák (Prievidza)
bosák m 1. bosý človek: planipes: bosák, kdo boski chodj; nudipes: bosy, bosák (KS 1763) 2. člen rehole, ktorej príslušníci chodili bosí: dúverné zmlúwanj mezi Theodolusem treťího franciškánuw rádu bosákem a Gurem Fándly (BA 1789) 3. neživ neokované koleso, bez obručí: kolésa bosaky čtiry (s. l. 1737) P. atpn Bozak dictus (v Dubovanoch 1407)