košina -ny košín ž.
košina -ny košín ž. etnogr. ▶ pletená ohrada rozličnej veľkosti na voze al. saniach, slúžiaca na prepravu osôb al. nákladu: k. z prútia, z lieskových lubov; kočiar s prútenou košinou; kone zapriahnuté do doštenáka s košinou [A. Plávka]; Museli ho bezvládneho uložiť do košiny vysoko vystlanej ražnou slamou. [J. Jonáš]; Sedel vzadu v košine na súdku s proviantom. [H. Zelinová] ▷ košinka -ky -niek ž.: pliesť košinky
košina, -y, -šín ž. pletená ohrada al. veľký prútený kôš na voze al. saniach: vozová k.;
košinový príd.: k. kufor pletený (Šolt.);
košinka, -y, -niek ž. zdrob.
kosina1 ž. riečny ostrov s porastom: kosina (Záh. Ves MAL)
kosina2 ž. priev, spiš trojuholníkovo zložená šatka na plecia, prekrížená cez prsia a vzadu zaviazaná: Ces prse mala krížom previazanú kosinu (Sebedražie PDZ); Na kosinu sa obľiekou̯ kabáťik (V. Lehôtka PDZ); kosinka ž. zdrob. expr.: kośinka (Studenec LVO)
košina ž. 1. strsl, zsl, spiš z prútia upletená výplň bokov a dna voza al. saní vcelku, príp. vo dvoch častiach: Koňe sa zobraľi do úťeku a tag runtovaľi tím vozom, že som misľel, že potraťá košinu (Čimhová TRS); Vezmi aj košinu, abi sa otava nerosípala! (Revúca); Sanica bola dobrá, vipočinuté kone leceli, ani nezbadav, že stracev zannú košinu aj z babu a koláči (Brestovany TRN); Kedisi vozili s Kostelného f košine čerešne (Bzince p. Jav. NMV); Dal do voza košinu a do ňej śeno pre statki (Markušovce SNV) L. vozová košina (Siladice HLO) - košina do voza; predňa, zadňa košina (Studenec LVO) - časti dvojdielnej košiny 2. prútené opletenie demižóna: Demijón sa rozbev, ale košina ostala (Trakovice HLO); Butkádž je f košine zapletení, to je teraz demižón (Vyš. Slaná ROŽ) 3. vin. valcovitý prútený kôš na cedenie a vyberanie muštu z mláta v kadi: Košina bola postavená v mláce a otá_ca mušt vibíral (Jur p. Brat. BRA) 4. prútená ohrada na košiari: košina (Mošovce MAR); košinový príd. k l L. košinoví vos (Brodzany TOP) - ľahší voz vyložený košinou; košinová banka (St. Turá NMV) - malý priečinok na čelnej časti vozovej košiny
košinový p. košina
košina ž 1. pletená ohrada: (dobyvatelia mesta) kule ohniwe z moždyrůw skrze pusskárow, kterj se za kossinamj ukrjwagj do mesta (obliehaného) wpusstěgjce (OP 1685); crates: kossina (DSL 18. st) 2. prútená korba na voz: kossinu do meskeho koča plyetol (ŽILINA 1693-94); kossyna wozni (LC 1707); scirpea: kossina (LD 18. st)