zjaviť dok.
1. nadprirodzeným spôsobom oznámiť, zvestovať: hviezdy mu to z-li; náb. uskutočniť zjavenie (význ. 1)
2. kniž. dať najavo, vyjaviť, povedať: z. svoj úmysel;
nedok. zjavovať
// zjaviť sa
1. nadprirodzeným spôsobom sa ukázať; ukázať sa ako vidina, prízrak: z-enie Panny Márie; z-li sa jej strašidlá
2. stať sa viditeľným, objaviť sa, ukázať sa: v okne sa z-lo pekné dievča; v očiach sa z-li slzy;
nedok. zjavovať sa
zjavovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok.
zjavovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok.
hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sa • zahlasovať sa • oznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzu • ohlasovať sa • ozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval
2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sa • považovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slováka • mať sa: má sa za rozvážneho • rátať sa • počítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcov • priznávať sa: už sa k svojim ani nepriznáva • poznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási
3. stávať sa viditeľným • prejavovať sa • zjavovať sa • objavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípky • ohlasovať sa • ohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmi • ukazovať sa • prichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne
4. p. domáhať sa
ukazovať sa 1. stávať sa (naraz) viditeľným, očividným • zjavovať sa • objavovať sa: ukazujú, zjavujú, objavujú sa už na ňom príznaky choroby; na stráňach sa ukazujú, zjavujú prvé fialky • expr. vystrkovať sa: vystrkujú sa už snežienky • zračiť sa • odzrkadľovať sa • zrkadliť sa (o citoch, pocitoch človeka): na tvári sa mu zračí únava, odzrkadľuje sa, zrkadlí sa strach • vychádzať (o nebeských telesách): nad obzorom sa ukazuje, vychádza mesiac • hovor. expr. vykúkať (náhle, sčasti): sem-tam vykúka trávička
2. stávať sa známym na verejnosti • vychádzať najavo • vyjavovať sa • prejavovať sa: zlé hospodárenie sa už zreteľne ukazuje, vychádza najavo; zanedbaná výchova sa vyjavuje, prejavuje na mládeži • preukazovať sa: dobrá práca sa preukazuje na výsledkoch
p. aj javiť sa 1
3. upozorňovať na seba nápadným správaním • predvádzať sa: rád sa v spoločnosti ukazuje, predvádza • expr.: pretŕčať sa • vytŕčať sa • presúšať sa: pretŕča sa, presúša sa v novom aute • robiť sa: on sa iba tak robí • hovor. expr.: producírovať sa • produkovať sa: producíruje sa, produkuje sa, aby ho všetci obdivovali • hovor. expr. vyťahovať sa (zdôrazňovať prevahu nad niekým): vyťahuje sa svojimi známosťami • expr.: nadŕdať sa • narábať sa • subšt. machrovať
p. aj chváliť sa
zjaviť, -í, -ia dok.
1. (čo; čo komu) ohlásiť, predpovedať; v náboženských predstavách tajomnou, nadprirodzenou mocou oznámiť, vnuknúť: Hviezdy nebeské zjavili, že sa hladina veľrieky čoskoro zdvihne. (Kráľ.) Choďte k nebešťanovi, ktorý v moci má vám zjaviť veci, divy nebeské. (Hviezd.) Bože, zjav mi vinu moju. (Kuk.)
2. kniž. (čo) dať najavo, vyjaviť, povedať; prezradiť; ukázať: I zjavil svoj úmysel otcovi. (Bedn.) Ten najstarší z mosta doprosta zjavil, že by princeznú za ženu pojať chcel. (Karv.) Človek sa tu naje, a nemusí zjaviť ani svoje meno. (Ráz.) Zaumienil si nechať ho robiť po vôli, aby zjavil svoju povahu sám. (Záb.)
3. kniž. (koho) prezradiť, zradiť: Prosil som krstných rodičov, aby ma nezjavili, kde som nocoval. (Kuk.) Prisahám, že nikdy svojich tovarišov nezjavím. (Ráz.)
4. zried. (čo) objaviť, zistiť, vyskúmať: (Doliny) sa rovnako menovali a nikto ešte nezjavil, ktorá skôr z nich jestvovala. (Švant.);
nedok. zjavovať, -uje, -ujú
zjaviť sa, -í, -ia dok.
1. objaviť sa, ukázať sa ako vidina (v poverách o mŕtvych, o neskutočných bytostiach al. veciach ap.; v náboženských predstavách o duchoch): V háji tichom besne sa zjaví noci podobná postava. (Hviezd.) Ak mŕtva si, tak vo sne sa mi zjav. (Mih.)
2. stať sa náhle pozorovateľným, viditeľným, neočakávane prísť, objaviť sa, ukázať sa: Kde sa zjavil, tam razom získal masy. (Kuk.) O chvíľu zjavila sa na ceste čierna postava. (Švant.) Slza sa zjaví v oku. (Rys.) Účinky sa onedlho zjavili. (Urb.) Šulej sa odrazu zjavil v celkom inom svetle. (Min.)
3. (komu) zdôveriť sa, zmieniť sa niekomu o niečom: Prihrozili mu, aby sa o tom nezjavil nikomu. (Dobš.) Nikomu sa nezjavil, že sa vyberá na jarmok. (Kuk.);
nedok. zjavovať sa, -uje, -ujú
zjavovať p. zjaviť
zjavovať sa p. zjaviť sa
zjavovať, zjavovať sa p. zjaviť