Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

predel, priedel -u m. miestna al. časová hranica medzi dvoma úsekmi: spoločenský p., p. storočia; geogr. vodný p.; metr. medzislovný p.

predel, priedel -lu L -le pl. N -ly m.

hranica 1. myslený rad bodov rozdeľujúci isté administratívne celky, územia: prekročiť hranice • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma štátmi • kniž. pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedzí • línia: demarkačná línia • arch. čierťaž • voj. slang. čiara: slúžiť na čiare

2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, úsekmi: veková hranica • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dňom a nocou • medzník • kniž. míľnik: medzník vo vývine spoločnosti • kniž. pomedzie: byť na pomedzí života a smrti • predel • priedel: predel storočia, spoločenský priedel • psych. prah: prah vedomia

3. krajné vymedzenie niečoho: prekračovať hranice slušnosti • medza: všetko má svoje medze

4. p. stôs

predel p. hranica 2, zlom 2

zlom 1. náhle, prenikavé nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: dejinný zlom vo vývine spoločnosti • obrat: obrat v myslení • zvrat: dramatický zvrat v rokovaní • prevrat: vynález znamenal prevrat v technike • zmena: nemal rád prudké zmeny • premena: premena v názoroch • kniž. prelom: prelom v zmýšľaní ľudí • kniž. ruptúra: v básnikovom vývine nastala ruptúra

2. výrazné časové rozhraničenie medzi dvoma časovými úsekmi: na zlome vekov • kniž. prelom: na prelome tisícročí • rozhranie: rozhranie medzi 16. a 17. storočím • hranica: hranica medzi letom a jeseňou • predel • priedel: predel desaťročí

3. p. trhlina

predel, zried. i priedel, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m. miesto al. čas, kde sa niečo rozdeľuje, rozhraničuje, hranica: spoločenský, časový p.; p. storočia; Sukne sa jej vyšmykli vysoko nad priedel opálenej pokožky. (Gráf); geogr. vodný p. miesto, z ktorého odtekajú vody do povodia dvoch rozličných tokov; metr. medzislovný, slovný p. hranica medzi slovami vo verši