brko -a bŕk s. veľké vtačie pero (na krídlach); v min. nástroj na písanie: husacie b.; písať b-om
brko brka bŕk s.
brko brka bŕk s. 1. ▶ veľké vtáčie pero na krídlach a na chvoste: husie, kavčie b.; Orol sa zakolíše, z krídla mu vyfrknú tri-štyri brká. [R. Moric] 2. ▶ (v minulosti) nástroj na písanie z hrubého husieho pera: zastrúhané b.; písať brkom; Len škripot bŕk po papieri, podobajúci sa bzukotu včiel, podmaľovával prácu redaktorov. [Ľ. Zúbek] 3. hovor. expr. ▶ mužský pohlavný orgán, penis ▷ brčko2 -ka brčiek s. zdrob.: uprostred bielych pier sa hmýria čierne brčká [R. Moric]; Vysoko ten vták lieta, čo má zlaté brčká. [F. Hečko]
brko p. pero 1
pero 1. jednotlivá zložka pokrývky vtáčieho tela; nástroj na písanie al. kreslenie • brko (veľké vtáčie pero, obyč. na krídlach; v minulosti nástroj na písanie): husacie pero, brko; písať perom, brkom
2. pružná časť, súčiastka istého mechanizmu zmierňujúca otrasy al. tlmiaca nárazy • pružina: oceľové pero, oceľová pružina • struna: z kresiel trčia struny • zastaráv.: spruha • spružina: spruha, spružina zámky • zastar.: vzpruha (Jégé) • vzpružina (J. Horák); vlások (pero v hodinách)
brko, -a, bŕk str.
1. hrubé vtáčie pero na krídlach a chvoste: husacie, kohútie b.
● kraj. ani b-a (Stod.) nič (obyč. o peniazoch), ani haliera;
2. primitívny nástroj na písanie z husacieho hrubého pera: Dlho čosi písal brkom na pergamen. (Hor.);
brkový príd.: b-é pero (Šolt., Hor.);
brčko2, -a, -čiek str. zdrob. k 1
brko s. i brk m. 1. strsl, zsl hrubé vtáčie pero z krídel al. z chvosta: Tam bolo uviazanuo piero, brko z husi (Kozí Vrbovok KRU); Dau̯ si brko za širák a išeu̯ (Jablonové MAL); husie brko (Mošovce MAR); husací brk (Cinobaňa LUČ) L. hnad brká (Bojničky HLO), nalievaď brká (Kmeťovo VRB) - nadobúdať dlhšie perá (o húsatách) F. vipadali mu brká (Lukáčovce HLO), opalli mu brká (Brestovany TRN) - skrotol; vipršali mu brká, už mu brká spŕchli (Bošáca TRČ) - všetko minul, je na mizine 2. strsl, zsl zastar. jednoduchý nástroj na písanie z hrubého husacieho pera: Dakode sa brkí písalo (Kociha RS); Dekan doposletku písali len z brkom (Brestovany TRN) 3. závlačka do záoska, zákolesníka na voze, aby nevypadol; pôv. bývalo z brka, neskôr z drôtu, plieška a pod.: Kováči robili aj dzúrku do zákolesníka, tan sa prevléklo ménšé brko, pérí ho nepuscilo (Brestovany TRN); brk (Štefanov SEN) 4. tkáč. cievka vkladaná do člnka krosien: Potom zme do člnka vložili brko (Lipt. Hrádok LM) 5. pejor. nerozvážny človek, pochábeľ: S tín ňemaj ňišt, to ťi je brko (Bánovce n. Bebr.) 6. jtrenč ozdoba z rozmarínu, myrty al. krušpánu, pierko: brko (Bošáca TRČ) 7. husacie krídlo na zametanie, ometanie: Ket súš vitáhli s kláta, brkom ščeli ométli, keré si ubranuvali tú mlat, tí vajíčka (Mor. Lieskové NMV) 8. zväzok husacích periec na mastenie, mastenička: brk (Cinobaňa LUČ)
brk p. brko
brko s, brk m 1. os hrubého vtáčieho pera; pero; perie: (Heliogabalus) any perinach nechtel lihati, enem ktere byli zajičým wlasem a koroptwým brkem naplnene (SK 1697) F. obwisly, wypadaly mu brky (SiN 1678) skrotol; (Boh) nás pod brky kridel swjch wezme a branitj bude (CS 18. st) pod ochranu 2. husacie pero upravené na písanie: caulis calami: brk (NP 17. st); pjsarská sskatula, kde pera a brka skowawagú (KS 1763); (Slováci) brko a papír zapovrhli (BR 1785) nestarali sa o písomníctvo