vzadu [(v)zadu], vzadku prísl na zadnom mieste, na konci, na zadnej časti, strane: remaneo: pozostáwám, zostáwám, wzadu zostáwám (KS 1763); na ty zagiste wecy, ktere su zadu zapominage, k tem pak, které gsu zpredu, chwátage (VP 1764); nosi wlasy wzadku zawazane a w pantly okrucene; (Jozef) gest belastich wlasuw, ktere wzadku w copfe zamotane na stranach ale zapletene nosi (PUKANEC 1788); ma černe kučerawe wlasy na dwa uzly wzadku zawazanye (Kur 18. st); to poznass, kdi kona čessess wzadu na pisku (RG 18. st)