Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vypustiť -sť/-i! dok.

1. prestať držať, pustiť: (ne)v. niečo z ruky

2. dovoliť, aby sa niečo dostalo von: v. holuby z klietky;

pren. v. slovo z úst povedať, vysloviť

3. umožniť odtok, unikanie (tekutiny): v. vodu z vane, paru z potrubia

4. takto vyprázdniť: v. bazén

5. vynechať: v. slovo, vetu z textu

6. uviesť do pohybu, vyslať (do ovzdušia): v. raketu, deti v-li šarkana

7. vypáraním (záševu, záhybu) uvoľniť, predĺžiť ap.: v. sukňu v páse, v. dĺžku (na kabáte)

● v. dušu, ducha umrieť; to (si) vypusť z hlavy! a) nebude podľa tvojho b) na to nemysli, zabudni;

nedok. vypúšťať -a

vypustiť -tí -tia vypusti/vypusť! -til -tiac -tený -tenie dok.

povedať¹ vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť • rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne? • prehovoriť • prevravieť • zavravieť: zavravel čosi ako odpoveď • kniž.: preriecť • prerieknuť • ozvať sa • ohlásiť sa • vysloviť sa • vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetci • vysloviť • vypovedať • kniž.: vyriecť • vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbu • oznámiť • vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdáva • expr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdou • vyjadriť • kniž.: vyjaviť • zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčenie • pren. vypustiť (slovo): slova nevypustí • prezradiť • vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márne • predniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľ • expr.: skríknuť • vykríknuť • zakričať • zavolať • zrevať • zrúknuť • zavrieskať • zavrešťať • zahučať • zajačať • zaryčať • zahrmieť • zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť • zasyčať • vyšteknúť • vybrechnúť • zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli • expr.: precediť • vrknúť • zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť • vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš? • expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvinenie • muknúť • mrauknúť (vydať hlas): ani nemukol • zašepkať • pošepkať • zašeptať • zašepotať • zašuškať • zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť • pošepnúť • zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať • zašemotiť • zahundrať • zamrmlať • zabrblať • zabručať • zabľabotať • zadudrať • zahuhlať • zahuhňať • zafufnať • zachuchmať • zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nos • expr.: zaštebotať • zašvitoriť • zaševeliť • zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť • poznamenať • podotknúť • spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola reč • hovor. prehodiť • nadhodiť • zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniť • expr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba • vysúkať • vyjachtať • hovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiť • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • nadškrtnúť • podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povráva • pripojiť • pridať • doložiť • dodať • doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenie • expr.: vyhŕknuť • vytresnúť • vytresknúť • vyblafnúť • vybafnúť • vytrepnúť • trepnúť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • subšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť • vydrisnúť • expr.: vytárať • vytrepať • vytrieskať • vytliapať • vybľabotať • vykrámiť • subšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť • vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údaje • expr.: zadrkotať • zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať¹, osopiť sa

pustiť 1. prestať držať a nechať padať, unikať • vypustiť: pustila, vypustila z ruky lyžicu • uvoľniť • popustiť • povoliť (trocha, sčasti pustiť): uvoľniť, povoliť koňovi uzdu; popustiť opraty • upustiť: schválne upustila vreckovku

2. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta; umožniť niekomu, niečomu dostať sa preč, von z nejakého priestoru • prepustiť: zajatcov pustili, prepustili; pustiť, prepustiť pacienta na priepustku • uvoľniť (zbaviť istej povinnosti): uvoľniť pracovníka na celý deň • vypustiť: pustiť, vypustiť vtáka z klietky; pustiť, vypustiť vodu z umývadla, paru z potrubia

3. dovoliť vstup, prístup, účasť na niečom • vpustiť: nikoho dnu nepustite, nevpustite; vpustiť do domu cudzinca • pripustiť: pripustiť, pustiť študenta na skúšku; do sály nikoho nepripustili

4. uviesť do chodu, do činnosti (op. vypnúť, zhasnúť) • zapnúť: pustiť, zapnúť počítač, motor, prístroj • otvoriť • hovor.: zapáliť • zažať: otvoriť, zapáliť, zažať rádio, televízor • spustiť: spustiť stroj

5. p. prdnúť

vylúčiť 1. zbaviť účasti na niečom, členstva v niečom • vyradiť: vylúčiť, vyradiť hráča z kolektívu • odstrániť • kniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať vplyv niekoho na mládež; odstrániť chyby z textu • diskvalifikovať (vylúčiť pre porušenie platných noriem): diskvalifikovanie účastníka súťaže • hovor. vysúdiť: vysúdiť niekoho zo spoločnosti • expr. vyhodiť • hovor. expr. vyraziť (prinútiť odísť odniekiaľ): vyhodiť študenta zo školy • vypustiť: vypustiť z knihy osobné spomienky • hovor. zastaráv.: vytvoriť • vyobcovať: vytvorili, vyobcovali ho zo spoločnosti

p. aj vynechať

2. uznať za nemožné • nepripustiť: vylúčiť, nepripustiť zlo, chyby • zastaráv. vytvoriť: to je vytvorená vec • zamedziť • zabrániť: zamedziť, zabrániť kríze • znemožniť (urobiť nemožným): znemožniť konflikt, znemožniť návrat do vlasti

vynechať 1. úmyselne al. omylom nevziať do úvahy • obísť: pri delení ho vynechali, obišli • práv. opomenúť: opomenutý dedič • vylúčiť • vyňať • vysunúť (úmyselne vynechať): vylúčiť, vyňať niekoho spod obvinenia • kniž. eliminovať • vypustiť • expr. vyhodiť (obyč. slovo, text): vypustiť odsek, pasáž • preskočiť (vynechať v istej súvislosti, v istom poradí): preskočiť dva riadky; moje meno preskočili • povynechávať • poobchádzať • povypúšťať • popreskakovať (postupne, viac vecí)

2. nezúčastniť sa na istej (obyč. pravidelne vykonávanej) činnosti • vymeškať: prednášky nikdy nevynechá, nevymešká • zameškať • zmeškať • premeškať: z(a)meškal, premeškal jedinečnú príležitosť • hovor.: dať/nechať si ujsť • prepásť: nechce si dať ujsť, nechce prepásť ani jednu príležitosť, aby si ho všimli • premárniť: premárnil dva termíny • povynechávať • povymeškávať • popremeškávať (postupne, viac príležitostí)

3. p. zlyhať

vypustiť 1. p. pustiť 1, 2 2. p. vynechať 1 3. p. povedať¹

vypustiť, -í, -ia, rozk. -sti/-sť dok.

1. (čo) prestať držať, uvoľniť niečo tak, že to padá dolu, nechať klesnúť, pustiť: Chytiac sa za hlavu, vypustil pištoľ. (Jégé) Juro vypustí z ruky bič. (Heč.); pren. Ja si nevypustín z rúk výchovu detí (Al.) budem ich vychovávať.

2. (čo) vydať zo seba: Nerád vypustím márne slovo z úst. (Kuk.) Tu bol vypustený veľmi hlboký vzdych. (Jes-á)

3. (koho, čo) umožniť, dovoliť niekomu, niečomu vyjsť von odniekiaľ: Keď ho vypustili po odsedení trestu, poslali ho šupom do rodiska. (Kuk.) Gabi dá vypustiť svine z chlievov. (Ráz.) Viete, že Joža vypustili z áreštu? (Heč.); pren.: Redaktor nevedel: má, či nemá vypustiť tú zprávičku? (Jil.) či ju má uverejniť. To si vypusť z hlavy (Greg.) na to zabudni.

4. (čo) uvoľnením ventilu, otvoru ap. spôsobiť vytekanie, odtekanie tekutiny, unikanie plynu ap.: v. vodu z rybníka; Tu i tam sfučí vypustená para z bubna. (Hor.) Zeman vypustí hrču dymu. (Gab.)

● v. dušu (dušičku) zomrieť;

5. (čo) vynechať, vylúčiť z kalkulácie, z rozpočtu ap.: Vypustili vraj už kopanice z pachtu. (Ráz.); v. odsek, slovo;

6. (čo) uviesť do pohybu, vyslať niekam s istým cieľom: v. družicu; Maťo natiahol tetivu a vypustil šíp. (Hor.); pren. Savoj vztek vypustiť na plemeno turecké (Kal.) pomstiť sa Turkom.

7. (čo) pustiť, uvoľniť zášev, záhyb (na šatách): v. sukňu, kabát, rukáv;

8. zried. (čo) (o rastlinách) vyhnať: v. korene; pren. bázeň o to, čo vypustilo zatiaľ len klíček (Jil.) čo je v začiatkoch;

nedok. vypúšťať, -a, -ajú

vypustiť dk
1. čo prestať držať, nechať klesnúť, pustiť niečo: naňho pocžaly tylczy byt, takže musyl (Ďuro) wypustyt čzakan (OPATOVCE 1654); slepice, kdy wagce wypustj do hnjzda, krakore (SP 1696) znesie; (vojak) swug zbrog z ruki nema wipustit (VoP 1760); ya na mladenca wipustila gsem fakli (PT 1778)
2. čo vydať zo seba, povedať, vyriecť niečo: Anča radney se k tomu priznawala, žie gest z swich vst wypustila nahanenj (P. ĽUPČA 1596); Želudsky, suce preplneny a obtyženy napogem, takowe rečy wypustil (S. ĽUPČA 1603); toto a mnohe gine zlorečenj wipustila miserna dewečka (SK 1697); ta slowa (Ježiš) wypustil, Bože, proč sy mne opustil (KK 1709); evomo: hnew proti nekomu wypustiti (WU 1750); kolik slow wypustj knaz z kazatelnice (BrV 1798)
L. snad Elizabetha bez pričiny gen do powetri slowo toto z ust swych wypustila (SP 1696) len tak povedala
3. koho, čo umožniť niekomu, niečomu vyjsť von odniekiaľ: taky czlowiek nezhrzessy, kteryz sweho suseda dobytek s weczera przyzene do sweho domu a rano wypusti (ŽK 1473); ja Opatowskeho z viezeny lechcze sem nepuostil, nez na dobre rukojemstvi jey sem vypuostil (STRÁŽE n. M. 1550 SLL); russitel tohoto pokoge dotud z wezenj nebyl wipussteny, dokawad by fl 12 nepoložil (RUŽOMBEROK 1601); Baczurowanya zo Zwolena gduce, s panskiho wipustili woli (O. LÚKA 1677); emitto: z wezenj, z put wypustiti (WU 1750); na gar, kdy ho (vola) na passu máš wipustiť, natri ho sadlom (PL 1787); namass kerwi sukno, pretachni ho na uly w ustech, kade wen litagi a wipust gich (GO 1792)
L. publicare scriptum: knjhu wypústiti (KS 1763) vydať
F. v. dušu, ducha, pary zomrieť: sedme pak slowo dussy wypustilo, hlawy nakloňyw, vsnul gest na krýži (CC 1655); Krystus s sklonenu hlawu, z lásky k tobě, ducha wypustil (MPS 1777); kun giss unaweny, lačny, pad na zem, wipustil parj (NHi 1791); to wssecko snadno a richle s pametj swé wypustit mužeme (SP 1696) zabudnúť na to; Mateg Kello Božy rozkaz z ocžu wipustil (B. BYSTRICA 17. st E) zabudol naň; ga predce te (Boha) nikdy nechcj opustit, z srdce meho wypustit (PoP 1723-24) prestať mať rád; tato prawda wjry Krystoweg wydana a wypustena gest na swetlo (PW 1752) je zverejnená; Yobe, wipust ze srdca tweho tesskost (MS 1758) prestaň sa trápiť
4. čo umožniť, spôsobiť vytekanie tekutiny, unikanie plynu ap.: kdy w tele mnoho krwe gest, netco se gj wypusstj pro zdrawy (ZA 1676); gaknáhle owce kasslati počnu, musý dým cez dwere aneb cez okna wypustený býti (VOv 1779); wezmy čerstwy prut brezowj, zapal geg, postaw na medeniczi, on wipussty gakusy masnu ssčawu (RN 17.-18. st); kdis se koňowj nad kopitom sbira, merkug, kde černo misto uzres, tam gest hnug, wipust geg (PR 18. st); od prwosky tela doma zaress a krew wypusty na koryto (HK 18. st)
L. kdoz nemuže wodi wipustiti, tomu se muže cernobil w bilem wine waritj, na luno hanbj tepli priložitj (RN 17.-18. st) nemôže sa vymočiť; Yežyssi, wypústil sy slzi, kdiž sy oplakáwal mesta zkazenj (BlR 18. st) zaplakal si
F. (Révay) prez usta (Krivnáka) tak prehrozne uderil, že ne toliko krew prehognu wipustil, ale take pera wrchna welyce mu zapuchla (MARTIN 1710) veľmi krvácal; prúdi wodné wypustili očj mé (BlR 18. st) veľmi som plakal
5. koho, čo uviesť do pohybu, vyslať niekam s istým cieľom niekoho, niečo; vystreliť niečo: a wypústil (Noe) holúba, ktery sa nenawrátil wjcég (KB 1757); pugnam dare: na bitku, na porážku wypústiti (KS 1763); (Bože) wypusť strely swé a nechť se zmatu wssecka smeysslenj neprjtele (KO 1782); Neptunus wjchodňj wjtr wipustiwsse, lod až do okolj Hesperie zahnal (PT 1796)
6. práv čo (o majetku) odstúpiť, dať, prenechať, niekomu niečo: Ružai penize vzal a statky jim nevypustil, jak zjednal (POLOMA 1649 LP); zeme wipustel sem sswagrowy (P. BYSTRICA 1729); Geg Milost niekomu ginemu, a to cuzemu, curiu chtela a mienila wipustit (KRUPINA 1734); Michael dobrowolne wipustil synowy za hajom les (MARTIN 1747)
L. v. do užitku, k užívaniu dať do trvalého užívania: zem Za orechom takrečenu hnedky sem potomkom a legatariusom k užywanj wipustil skrze tento recognitional (SKLABIŇA 1693); byl sem geg (sestre) do czasu wiplaczeny meho wipustil do uzitku me zeme (TURIE 1733); v. z rúk čo odstúpiť niečo držané ako záloh: ne ginač budu powini predepsanj starssi y mladssi, takowu nassi častku z swich ruku wypustitj (TURIEC 1689); las Jano po wiplneni rokuw dewet, kodikolwek gemu penize dolu polozene budu, z ruku wipustit ma (S. ĽUPČA 1735); chtegicze takowe zemiczky Barbara do zalohu wipustit, napomenula mne, zeby sem geg penize dolu polozil (TURIE 1733) dať do prenájmu; vypúšťať ndk
1. k 2: Yano takowich nepocztiwjch reczy z ust swich newipusczal (ILAVA 1637); nemass, prawim, tito a podobne slowa z ust z twogich wipusscat (Káz 18. st)
F. manželowe mnozy skrz swu zwadu a preklynany wypussčagu ged z ust swych (SKá 18. st) navzájom sa osočujú; eodem ore calefacit et refrigerat: z gedných vst teplo y zymu wypausstj (PD 18. st) hovorí dobré aj zlé veci
2. k 3: ma moc pan hagtman toho czloweka do temnicze wsadyty a wen newypussczety, dokud nezaplaty (TRENČÍN 1611); wčely každy rok rug yako nowu osadu wipusstagj (KoB 1666); desatnicy ženy y panny do trlice sacaly a odtud newypusstialy, dokud gim každa po dwa grosse nezloži (KLÁŠTOR p. Z. 1725); rudem do: z službi wypússťám (KS 1763); kdiž wipusstass po prwe na gar twug statek, podlož retaz pod prech (HK 18. st)
L. edor: wypússtám, wydáwám knihu (KS 1763) vydávam
F. v. z mysle, z pamäti, zo srdca zabúdať na niekoho, na niečo: ktery (ľudia) w manželstwy tak wstupugy, že se Boha spusstugy a gey z misly a ze srdca sweho wypusstegy, su podobny mulycam aneb mezkum (AgS 1708); nech sudci s pameťi newipúšťagú, čo u Izaiáša Búh wolá (BN 1789); exhalo animam: dussu wypússťám (KS 1763) zomieram; Telemacus meč obnažil, blyskany wipússtali oči (PT 1778) nahnevane sa pozeral; Co gest plakati? Ness wlchkost ze sebe skrze oči wipusstati (MK 18. st) o plači
3. k 4: sama ta zibet mačka ljbu wuny od seba wipussta (KoB 1666); rybi wodu usti wpuštenu plitwamj wipuštegj (KoA 17. st); gummino: kleg pússťám, wypússťám (KS 1763); tabak začne nelíbeznu wunu ze seba wipusčaty (WT 1790); chrobáčkowe z ust swých hadbaw wypussčagu (BiN 1797)
L. delacrymant vites: wypússťa kropage drewo vylučuje živicu; ne fragress hesterno vino: wčeragssy wjno newypússťag z seba (KS 1763) nevymočuj; wnitrny stranky jakožto gatra, mechir, strewa nemužu wipusstaty dostatečnu wlchkost (ŠD 1784) nemôžu sa dostatočne vyprázdnovať
4. k 5: nepritel nenadale wyskakuge, lučisste natahuge, strilku wypusstá (SK 1697) vystreľuje; emitto: wypússťám, wysylám (KS 1763)
F. o, Pane, zdaliz se wecne chcess hnewaty a zuriwost swu na nas wypusstety gednosteyne (AgS 1708) obracať hnev proti nám; wrúcné a čisté modlitbi k P. Bohu wypússťá (BlR 18. st) modlí sa k Bohu
5. k 6: ja meho derzeny, na ktere derzeny mam listi hlawne, toho nevipussczem (s. l. 1476 SČL); dobrowolne wipussta (Záborský) Gjch Milostiam zeme oracze (ZÁBORIE 1730); wypusstal (Gál) Gafforowy kusstek z tég luky, nje koncom, len od wody (DRAŽKOVCE 1759)
6. čo zbavovať vody, tekutiny, vyprázdňovať niečo: emulgeo: staw spússťám, wypússťám (KS 1763)
7. (o rastlinách) vyháňať: byl gačmen zeleny, y len guž listki wypússťal (KB 1757); spico: klasi wypússťám (KS 1763); staré stromy, gestli se podtinagu, ne snadno nowé pruty wypusstagu (PH 1769)
8. čo vynechávať niečo: proč se od teg nedely až do Welikeg nocy pisny a spewy wipusstegi (Le 1730); vypúšťovať frekv k 5: wssecko, což do vst wcháza, do žaludka gde a wen ze strew se wypusstuge (MP 1718) vylučuje; vypustiť sa dk
1. dostať sa von odniekiaľ: (človek) tak sa wypustiti pitá, gakoby s negakych retaz do slobodi pospjchal (BlR 18. st)
2. uvoľnením niečoho vytiecť, vyliať sa: wyborny kusek, kdy wriedek do oči prigde a maky gest, syce wssak nechce se wypustiti a rozpučiti (RT 17. st); prwnyho dňa mesyca dubňa umeňssali sa wodi na zemi, druhého dubňa wypustyla sa zem a mlúwil Búh k Noe (KB 1757) vysušila sa