Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozísť sa -íde -ídu -íď! -išiel -ídený dok.

1. odísť z 1 miesta na rozlič. strany, porozchádzať sa (o väčšom množstve ľudí): žiaci sa po hodine r-li; manifestanti sa r-li

2. odobrať sa jeden od druhého, rozlúčiť sa: pri bráne sa priatelia r-li

3. naširoko sa rozptýliť, porozchádzať sa, porozbehúvať sa: chlapci sa r-li po lese; kravy sa pastierovi r-li

4. prerušiť styky, prestať sa stýkať: r. sa s manželkou, rodinou; r. sa v dobrom, v zlom

5. odlíšiť sa, nezhodnúť sa: politicky, názorovo sa r-li; sólista sa r-l s orchestrom

6. rozšíriť sa (význ. 3): chýr sa r-l v celom okolí;

nedok. rozchádzať sa -a, rozchodiť sa²

1. k rozísť sa

2. smerovať na dve al. viac strán, rozdeľovať sa: chodníky, cesty sa r-ajú, r-ia

rozísť sa -zíde sa -zídu sa rozíď sa! -zišiel sa -zišla sa -zíduc sa -zídený -zídenie (sa) dok.

odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu al. priamy smer • odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhy • vychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlila • vybočiť • vyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cesty • uchýliť sa • odbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeru • odb. divergovať (nedok.)

2. trocha sa otvoriť • pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvorili • expr.: odchlipnúť sa • odškeriť sa • oceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerila • poodchýliť sa (trocha sa odchýliť)

3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.) • odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednášky • odkloniť sa: odklonil sa od domácich tradícií • uchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákona • nedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normu • vzdialiť sa • rozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom

rozdeliť sa 1. utvoriť sa vo forme častí • rozčleniť sa • rozložiť sa: sprievod sa rozdelil, rozčlenil na tri prúdy; zlúčenina sa rozložila na zložky • rozštiepiť sa • rozvetviť sa: strana sa rozštiepila na frakcie; cesta sa rozvetvila • rozdvojiť sa • rozpoliť sa • rozpoltiť sa (na dvoje): štát sa rozdvojil • rozkúskovať sa • rozdrobiť sa (na malé časti): organizácia sa rozdrobila • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: verejnosť sa roz(o)stúpila do dvoch táborov • roztrhnúť sa • rozsadnúť sa (puknutím sa rozdeliť): zem sa rozsadla

2. oddeliť sa od seba • odlúčiť sa • rozísť sa: ich cesty sa rozdelili, odlúčili, rozišli na križovatke • rozlúčiť sa (o ľuďoch): manželia sa rozlúčili

3. prežiť, zužitkovať niečo spolu s niekým • podeliť sa: rozdelil sa, podelil sa s ním o posledný kus chleba; so ženou sa podelí o radosť i starosť

rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišli • rozpŕchnuť sa • expr.: rozbehnúť sa • rozbehať sa • rozutekať sa • rozletieť sa • roztrieliť sa • rozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbách • rozptýliť sa • roztratiť sa • expr.: rozliezť sa • roztárať sa • roztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciach • expr.: rozvandrovať sa • roztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svete • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlasti • zried. rozpadnúť sa • zastar. rozstať sa: rozstali sa v hneve • porozchádzať sa • porozchodiť sa • expr.: porozbiehať sa • potratiť sa • poroztrácať sa • porozbehúvať sa • porozbehávať sa • porozliezať sa (postupne, jeden po druhom)

2. stať sa odlišným od druhého • odlíšiť sa • rozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vec • diferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnosti • odchýliť sa • nezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli

3. p. rozlúčiť sa 1 4. p. rozšíriť sa 3 5. p. rozdeliť sa 2

rozlúčiť sa 1. vzdialiť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. s pozdravom • rozísť sa: rozlúčili sa, rozišli sa pred domom • odobrať sa • pobrať sa: odobrala sa od rodičov; rýchlo sa pobral • zastar. rozžehnať sa: rozžehnal sa s rodinou • poodoberať sa • poodberať sa • porozchádzať sa (postupne sa rozlúčiť s viacerými osobami) • fraz. dať zbohom (niekomu, niečomu)

2. p. zanechať 2

rozšíriť sa 1. zväčšiť svoju šírku, plochu, objem • roztiahnuť sa: žalúdok sa mu rozšíril, roztiahol • rozprestrieť sa • rozostrieť sa • rozložiť sa: koryto rieky sa rozostrelo, rozložilo do šírky • kniž. rozpriestraniť sa: krovie sa rozpriestranilo • rozkrídliť sa (na spôsob krídel): sukňa sa jej rozkrídlila • odb. dilatovať sa: zlúčenina sa dilatovala • expr. rozvaliť sa: hmly sa rozvalili po poli • porozširovať sa (postupne)

2. zväčšiť svoj počet, rozsah, obsah • rozmôcť sa: opilstvo sa rozšírilo, rozmohlo • rozniesť sa • expr. rozliezť sa • zried. rozležať sa (obyč. v širšom okolí): vôňa sa rozniesla; šum sa rozliezol, rozležal po miestnosti • expr. rozplieniť sa • kniž. rozožrať sa • expr. zried. rozprplať sa (škodlivo sa rozšíriť): krádeže sa rozplienili • rozplaziť sa (plazením): burina sa rozplazila; pren. výkrik sa rozplazil po dedine • pren. kniž. rozjatriť sa • nár. rozjediť sa • nár. expr. rozjesť sa: rana sa mu rozjatrila, rozjedla • rozľahnúť sa (o zvuku): po okolí sa rozľahol praskot

3. stať sa všeobecne známym • rozchýriť sa • rozhlásiť sa: správa sa rozšírila, rozchýrila po dedine • rozniesť sa: klebety sa rozniesli po pracovisku • rozletieť sa (rýchlo): správa sa rozletela po svete • expr. rozísť sa: sláva jeho mena sa rozišla po krajoch • preniknúť (rozšíriť sa na mnohé miesta): nový objav prenikol do celého sveta

rozchodiť sa¹, -í, -ia i rozchádzať sa, -a, -ajú nedok.

1. ísť, odchádzať jeden od druhého, z jedného miesta na rozličné strany, rozbiehať sa, rozbehávať sa (o dvoch al. viac ľuďoch): r. sa všetkými smermi; Ľud sa rozchodil, jedna časť na Hron, druhá na Bystricu a tá tretia na Handle. (Ráz.) Tak po polnoci sa spoločnosť začala rozchádzať. (Zúb.)

2. roztrácať sa, rozbiehať sa, rozliezať sa, tratiť sa, strácať súdržnosť, rozptyľovať sa, nedržať pohromade: Ľudia rozchodia sa po poli. (Šolt.) Videl, že sa mu ovce rozchádzajú a teľce že sa rozišli. (Jégé) Čím diaľ, tým viac rozchodilo sa mu víno po žilách. (Taj.) Hmla sa rozchodí. (Ráz.) Zvečera boli (hory) modrasté, akoby sa bol dym po nich rozchádzal. (Švant.)

3. mať smer, smerovať na dve al. viac strán, rozdvojovať sa, rozdeľovať sa do dvoch al. viac smerov, rozbiehať sa: chodníky sa rozchodia; Na námestí sa cesty rozchádzajú na všetky strany. (Kuk.)

● ich cesty sa rozchodia, rozchádzajú nepatria spolu, musia sa rozísť;

4. (s kým, s čím i bezpredm.) odchádzať jeden od druhého, lúčiť sa; prerušovať spoločenský al. osobný styk, prestávať žiť spolu, rozvádzať sa: S biedou sa rozchodím, s žiaľom sa stretávam. (Horal) Rozchodili sa potom nekonečne dlhom rozhovore. (Tat.) S Gabou sa rozchádzam vlastne na jej žiadosť. (Jégé)

5. (bezpredm., v čom) líšiť sa, nezhodovať sa, odlišovať sa (v názoroch, v mienke ap.): naše názory, mienky, náhľady, záujmy, predstavy sa rozchádzajú; diametrálne sa r. úplne, celkom; Takým spôsobom sa dopĺňali, ale aj rozchodili. (Jégé) Svetonázorové i politicky sa rozchádzali. (Piš.)

6. zried. začínať (rýchlejšie) chodiť niekde: Čím ďalej, tým viac rozchodí sa po izbe, nazerá do kútov. (Švant.);

dok. 1, 2, 4 rozísť sa

rozísť sa, -íde, -ídu, -išiel, rozk. -íď dok.

1. (o väčšom množstve ľudí) odísť (z jedného miesta) na rozličné strany, porozchádzať sa, porozchodiť sa: V mene zákona rozíďte sa! (Fr. Kráľ) Rozišli sme sa do izbietok na spánok. (Gab.); rozídeme sa každý svojou stranou. (Hviezd.); Všetko sa rozišlo a ja som ostala v jedálni so Solanom sama. (Bedn.) Tehliari sa rozišli svetom, je to taká vandrovná chasa. (Hor.)

2. odobrať sa jeden od druhého, rozlúčiť sa: Po krátkom rozhovore sa rozišli. (Jégé) Išlo jej srdiečko odpadnúť, keď sa pred internátom rozišli. (Urb.) Rozišli sa s tým, že okolo poludnia sa nanovo pokúsia dostať do redakcie. (Urb.)

3. odísť od seba (jeden od druhého) rozličným (obyč. opačným) smerom: On sa dal hore a ja dolu. Rozišli sme sa tak navždy. (Švant.); hovor. nohy sa mi rozišli pošmykli na opačné strany; pren. Naše svety sa rozišli. Tvoj svet je denné jasno — môj nočná tma. (Vaj.)

4. roztratiť sa, poroztrácať sa naširoko, rozptýliť sa do priestoru, porozchádzať sa, porozbehávať sa, rozliezť sa (obyč. v neporiadku); rozplynúť sa: Videl, že sa mu ovce rozchádzajú a teľce sa rozišli. (Jégé) Chlapi rozišli sa po lese. (Ondr.) Tlupy zarastených chlapov rozídu sa krížom-krážom po krajine. (Urb.) Ozbrojené sily zo stredného Slovenska rozišli sa zasa po celom území. (Tat.); hmly, pary, mraky sa rozišli; dym, prach sa rozišiel; Ľudovi sa to pomaly rozišlo po údoch. (Gráf); pren. Rozišli sa mu driemoty (Kuk.) prestal driemať. Smiech rozíde sa jej po celej tvári (Tim.) naširoko sa usmeje.

5. (s kým i bezpredm.) prerušiť spoločenský al. osobný styk, prestať sa stýkať; prestať žiť spolu, rozviesť sa (najmä o snúbencoch al. o manželoch): Myslím, že som sa s tým človekom nadobe rozišiel. (Jégé) Koľkí sa rozídu pred samou svadbou. (Kuk.) Manželstvo nebolo šťastné, rozišli sa. (Bodic.)

6. hovor. odísť od seba, nechať, zanechať sa (jeden druhého), vzdialiť sa jeden od druhého: r. sa v dobrom, v zlom, po zlom, v hneve, (po) priateľsky; Rozišli sa v najlepšej zhode. (Kuk.) Priatelia sa rozišli v spore. (Tim.)

7. (s kým, s čím) nezhodnúť sa, nedohodnúť sa: V mrzutosti rozišiel sa so sestrou. (Šolt.) Rozišiel sa s kolegami, s riaditeľom a ministerstvom. (Bedn.) Nuž veď sa azda len nepobijeme. Veď to by bolo, aby sme sa rozišli. (Kuk.); hovor. spevák sa rozišiel s orchestrom nedodržal tempo orchestra;

pren. odmietnuť, zavrhnúť, opustiť niečo: K symbolizmu ho však nepriviedla vnútorná potreba, lež móda literárna, preto sa s ním ľahko rozišiel. (A. Mat.)

8. hovor. skončiť sa bez výsledku, nepodariť sa, nezdariť sa; rozpadnúť sa: Našej Žofe sa triafalo šťastie, ale veru Žofa nechcela. Nuž sa to celkom rozišlo. (Kuk.)

9. expr. rozšíriť sa, rozletieť sa: Sláva jeho mena sa rozišla po krajoch. (Al.)

10. zried. zväčšiť sa, roztiahnuť sa: Maríne pekné oči rozišli sa ešte naširšie. (Tim.);

nedoj. rozchádzať sa i rozchodiť sa

rozejdziť sa, rozejíť sa, , rozejť sa, rozendzíť sa p. rozísť sa

rozísť dok. i neos. predm. opustiť, prejsť, prestať ovládať (o stavoch, pocitoch, úmysloch ap.): Rozešlo ma to a otpuscel som héj (Prosné PB); Hňev_o rozešél (Bošáca TRČ); Uš som mala ma_trecú ohlášku, potom ma to rozešlo (Ružindol TRN); Ňeho to rozejde (Brodské SKA)

rozísť sa, rozojdíť sa i rozojdúť sa dok. (rozíť sa, rozejsť sa, rozejít sa, rozejťi sa, rozejdzit sa, rozendzít sa)
1. strsl, zsl, čiast. vsl odísť z jedného miesta rôznymi smermi, porozchádzať sa: Ľuďa žiľi ťaško, čo boľi nuťeni sa rozisť po sveťe (Trstená); A zase sa počästovaľi a dobrom duchu sa rozišľi (Kňažia DK); Šeci sa zabavaju až do povnoci, po povnoci sa rozejdu a idu spať (Šumiac BRE); Ti moje dzeci sú rozejdené po celej republike a ňiekedi sa u mňa zejdú (Turie ŽIL); Súrodzenci starší sa rozešli za chlebom, ná mi zme doma zostávali (Vršat. Podhradie PCH); A ket to aj mladíh omŕzlo, tak sa ale o jedenásci, dvanásci hodináh noci rozešli (Podolie NMV); Poten sa rozejdú, idú si chvílu uspat (Chropov SKA); Uš teľefonovaľi, že idze transoport, žebi bul už vlag hotovi, bo śe rozejdze po mesce, ta bieda! (Baldovce LVO); Do dvanastej v noci še tancovalo a vecka me še mušeľi rozejsc (Slivník TRB); rozíť sa (Koniarovce TOP)
L. svadba sa rozišla (Detva ZVO, Súdovce KRU) - neuskutočnila sa
2. strsl, zsl, čiast. vsl odobrať sa jeden od druhého, rozlúčiť sa: A potom sa už rozindu (Hruštín NÁM); Sa ňemuožu jedna o_druhej rozíť (Baďan BŠ); Prešľi zme cez jarek, potem sa rozešla se mnú až za dzedzinú (Brodno KNM); Ňijako sa len ňemóhli rozejdúť (Chocholná TRČ); Fčil sa musíme rozendzít, já musím í_do svieta (Záh. Bystrica BRA); Išla mi raz z valalu s kamaratku a na mosciku me še rozešľi (Slivník TRB)
3. strsl, čiast. zsl naširoko sa rozptýliť, porozchádzať sa, roztratiť sa: Ke_com prišieu̯ na čisťinu pod horu, tak sa mi potom ofce rozišľi (Zuberec TRS); Ľud bou̯ rozíďeňí na laziech po hrabačkách (Laskomerské BB); Ľiďé boľi po poľi rozíďení (Kokava n. Rim. RS); Porozdzeľovaľi ich po dvoch, po troch a tak sa rozešľi po hore (Rajec ŽIL); Tí honci sa rozešli po lese (Mnešice NMV)
4. csl prestať žiť spolu vo vzťahu, v partnerstve; rozviesť sa: Povedala, že keť si mamku vezňe k ňim do domu, že ona sa rozíďe s ňím (Ležiachov MAR); S frajerkou sa rozišou̯ a druhú si potom najšou̯ (Vráble); Uš se aj zo ženó rozišól (Nandraž REV); Rozešľi sa pre ňižd-za ňižd a bolo po veselí (Prosné PB); S tú ženú sa rozešiél, lebo ona s jakínsi Nenčiskon držala, tak poton sa rozešli (Skalská N. Ves TRČ); Ona bola lachká, dobre, že sa rozejšli (Lapáš NIT); Ked zme śe poznaľi, rozejsc śe muśime (Spiš. Štvrtok LVO); Psota śe jih ulapila a voňi śe začaľi vadzic, ňenavidzedz až nateľo, že śe rozešľi (Vranov); No aľe mi dvojo še tag rozešľi, že von umar a ja še mušela odadz za druhoho (Slivník TRB)
5. prerušiť osobný, spoločenský styk, pre (názorové, finančné ap.) nezhody, nezhodnúť sa, nedohodnúť sa: Pre dvacäť korún zme sä rozišľi (Vyš. Kubín DK); Ňebolo medzi ňimi porozumeňia, aj sa nakoňedz v zlém rozešľi (Rajec ŽIL); Rozejšou̯ som sa s ňím pre malichernosťi (Bánovce n. Bebr.)
6. stratiť súdržnosť (o predmetoch, materiáli, ap.) nedržať pohromade, rozpadnúť sa; pouvoľňovať sa: Mäso sa vám rozíďe, ako keť pláva po voďe, misí sa vipracovať (Veličná DK); Spravela takí tuhí parlúch, že sa od ňeho šecke hábi v zvaradľe rozišľi (Pukanec LVI); Chleba se nám f peci rozišól (Revúca); Máme šetki putňe rozejdzené (Bošáca TRČ); Nevedzev vázat proviéslá, šecki sa mu rozešli (Trakovice HLO)
7. dostať sa do varu, vzkypieť, zovrieť: Chistá sa mi rozejdút tod mliéko, mosím chvílu postát pri ňom (Dol. Súča TRČ)
8. rozpustiť sa, rozptýliť sa v niečom: Misleu̯, že je to zápraška, taká hrčka a tag hu (malú žabku) miagau̯, abi sa tá zápraška rozišla po poliouki (Tek. Breznica NB); Potom zdochnuu̯, ľebo sa mu rozišou̯ jet po ňom (Závadka n. Hron. BRE); Po oprasení muoš sa prasački daťi rečuo piťia, rajbanej krumple dobre uvarenej, žebe sa tag rozišli tom piťí (Čelovce MK); Ten prášek sa hňej rozešiel ve vodze (Prosné PB)
9. pomaly, nenápadne zmiznúť, rozplynúť sa: Ale ak sa oblake rozišle a pŕška ňebola, piekle zme plánke (Čelovce MK)

rozojdíť sa, rozojdúť sa p. rozísť sa

rozísť sa [-ejí-, -jí-, -í-] dk
1. (o väčšom množstve ľudí) odísť z jedného miesta na rozličné strany, porozchádzať sa: po malem času tento tabor se rozsessel a Bassta se wssym cysarskym lydem tahl proti hayduchom (RUŽOMBEROK 1605); jezli se slavna stolica nesmiluje nad nami, musime se po svete rozjiti a osadu na pustuo zanechati (ČAJKOV 1690 LP); mnoho dobrich lidy po swete se rozisslo (TRSTENÁ 1759); (mnísi) k polednjm a pulnočnjm kraginám se rozessli (VP 1764); jestli slavne milostive stavy nam ubohym svu milostivu pomoc neračia udelit, dnes-zajtra musime sa svetem rozeit a svu živnost jinde vyhledavat (ĽUTOV 1798 LP)
2. odísť od seba (jeden od druhého) rozličným (obyč. opačným smerom): da-ly nam Pan Buoch zdrawy napodalssye, acz se odtudto sczessne rozgydieme, techdy Wasych Mylost nawstywim (OSTRIHOM 1594); až se panj z ratuzu domow rozessli, potom nam powedel isspan, že z toho dnes gjž nicz nebude (LAMAČ 1665 E); prw než se rozegdeme, žádal bých, co spoweď swata s sebu prinássá (IA 1708); tak ge, chodil som, ale som ga gich (kolesá) ňenosil, lebo ket wzal (svedok), ga som ssiel ginou stranou a on ginou a s tim se rozissli (DRAŽKOVCE 1714); na druhy den magu swadobnici swadebnemu weseli konec učinity a domuw se rozegti (KLÁŠTOR p. Z. 1724)
3. rozplynúť sa, zmiznúť, stratiť sa: komu hrdlo gest zapuchle, nech priwiaže teple na hrdlo, a rozegde se (RTA 17. st) odpuchne; aby hlyza wsselyka rozessla se, pry počatku zwlasste morne hlyzy ffyky s kačyčim sadlem a korenym wlaskeho slezu zawrha koren stlucy, tot w sladke smotane posmažity a tim obkladaty (HL 17. st); wezmi ruti zemskeg geden dil a druhi diel osladicze, zwar to spolu w gednom hrnczi w dobrem winie a daweg se teho napiti lidem, kteri čzerwenu nemocz magu, a tak od teho se ta čzerwenost rozegdess (!) (LR5 18. st)
4. rozšíriť sa: kdo leži z malomocznu zenu, nebo se gegi smrad po wssem tiele rozegde a tez take nakazi se zena od muže (LR5 18. st)
5. odísť od seba, nechať, zanechať sa (jeden druhého), vzdialiť sa jeden od druhého: dva mladí páni tak se rozešli, odpuštení vzali (ASL 1560/ 1603-04); Guro Smetana yssel do Chtelnice po sweg pracy, prigduce tam, wrazil se do krčmy, nassel tam Michala Bayzu z Nižneg Wsy a Gura Cybalu y napili se pekne y rozessli (NIŽNÁ 1633); o tom wyem, že kdi sem issel z Konssczany z Raycza, krasne se rozessli Konssczanya z Porubczy (RAJEC 1642); arendator zwedewsse to, pribehnul take tatam, nedopustil p. Dawid Janossowj swe woly odtud wihnat, takže potom w teg zwade rozesslj sa (ZÁTURČIE 1680); (Patriarcha s Patriciom) mnoho sa hádaly před sekretárem, takže oba z hňewem sa rozessly, aniž sa nezměrily (ŽA 1732)
6. s kým prerušiť styky, prestať sa stýkať s niekým: zarmúcený, neveselý den, v který sa ja s tebú rozejdem, beda srdci mému, jakže bude se mnú, když preč puojdem (ASL 1759)
7. rozšíriť sa, rozletieť sa: a rozessla se powest ta po wssy zemy (Le 1730); gegi (panny Margéty Uherskej) swatého žiwota chjr po celeg kragině Uherskeg rozessel se (WP 1768)
8. minúť, spotrebovať sa: soly rozešlo se gak do gidel, tak do chleba y tolikez co bečky zaparzowaly (SKALICA 1633 E)