ohybný príd. kt. sa dá (ľahko) ohýbať, pružný: o-é telo; lingv. o-é slová kt. sa skloňujú al. časujú;
ohybnosť -i ž.: o. dreva, drôtu
ohybnosť -ti ž.
ohybnosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť toho, čo sa dá ohýbať, čo môže vytvárať oblúk al. uhol; vlastnosť toho, čo je ohybné, tvárne, poddajné, čo ľahko nadobúda iný tvar: o. dreva; dbať na správnu o. lyží; vyskúšajte o. topánky; výhodou niektorých materiálov je ich o. a ľahkosť 2. ▶ (o tele a jeho častiach) schopnosť dobre a ľahko sa ohýbať, pružnosť: dobrá o. chrbtice, tela; zlepšovanie ohybnosti a pohyblivosti kĺbov; trénovať o. pomocou strečingu 3. lingv. ▶ schopnosť ohýbať sa, tvoriť rôzne tvary toho istého slova (pri skloňovaní, časovaní a stupňovaní) pomocou ohýbacích prípon, gramatických zložiek slovného tvaru, flektívnosť: o. gréčtiny; o. slovies, zámen; členenie slovných druhov z hľadiska ohybnosti
elasticita schopnosť vrátiť sa po ohnutí, stlačení do pôvodnej polohy • elastickosť • pružnosť • ohybnosť: elasticita, elastickosť tkaniva; pružnosť, ohybnosť gumy
ohybnosť p. elasticita
ohybný príd.
1. dajúci sa ohýbať; pružný, hybký: o-é prútie; o-á postava; pren. človek s o-ou chrbtovou kosťou kolísavý, nestály, vrtkavý; o. človek poddajný;
2. gram. dajúci sa skloňovať al. časovať: o-é slová;
ohybne prísl.;
ohybnosť, -ti ž.