šlesiar p. šlosiar
šlosiar [šlo-, šle-; -iar, -ar, -er] m nem zámočník: tez ze y klič robil za d 28, tomuze sslessarowy od poprawowany dwu zamkuw a gednoho klitcze dali sme mu d 6; do meskey kazne wzali dwa zamky od sslossara (ŽILINA 1609); ( 1610); sslosar aneb zamečnik ma geden pekni crucifix ulat (DUBNICA n. V. 1728); dal Ocsenasz skrs slosjara odvorit pivnicu (KRUPINA 1747); slossari, kowacsi, stolari i kolari mussa sobe zastawu posprawuwat (TOPOĽČANY 1757); -sky príd: gest prigati mlinare z Priewyze syn remesla slosiarskeho (P. ĽUPČA 16. st); remeslem swjm sslessiarskim a mecziarskim (BYTČA 1602); na zamku w ssmytni ssrobsstagh slosarski 1; artikule poctiweg cechi gak kowackeg, tak slosiarskeg, roku 1647 vidate a slobodne (LIPTOV 1647); my, bratstwo remesla yak kowackeho, tež take slesarskeho, sme tyto artikule nadobyly (RUŽOMBEROK 1691); Joannes Polyak zenaty slosarsky towariss (PREŠOV 1784); -ov príd privl: tento jalči musi swu všecku robotu podle slosiarovej roboty richtovati (ŽILINA 1614)