ciberaj m. i ž. i ciberia ž. 1. šar, zempl, abov druh zemiakovej polievky: Čista ciberej še podľala z mľekom (Rozhanovce KOŠ); Dachto varil i ciberiju, co do ňi šicku źeľeňinu pośekal (Dl. Lúka BAR) F. voda mutna jak ciberej (Niž. Hrabovec VRN) - veľmi mútna 2. roztok z vody a múky, ktorým sa v minulosti striekal vinič: To muki takej černej do hordova a s tim ciberejom brizgaľi (Vinné MCH)